Denník N

Excelentne pripravený Bielik Matoviča neskompromitoval

Excelentne pripravená kompromitácia Igora Matoviča, odvysielaná v relácii Téma na Ta3 pod názvom Matovičove milióny sa minula účinku.

V priebehu včerajška priebežne medializované informácie Matoviča, ktoré vyvracali tvrdenia a konštrukcie  Róberta Fica najmä tým, že daňová kontrola predsa len prebehla, že písomnosti sa nezničili a  z údajného daňového podvodu zo sumy 121 miliónov bola zaplatená daň prehlušovala reklama na reláciu Petra Bielika s názvom Matovičove milióny.

Od Matoviča divák očakával zrozumiteľné  vysvetlenie právnych, daňových,  účtovných, administratívnych  pojmov  a okolností a od  Bielika jeho elegantný nadhľad s laickým prístupom, cez ktorý sa Matovič bude ťažko prebíjať so svojim odborným vysvetľovaním. Bielik reláciu viedol podľa presného scenára, kládol  otázky na základe presných informácii, ktoré Matovič nemal. Kapciózne otázky, niekoľkokrát opakoval akoby Matovič si nepamätal svoje stanoviská alebo neodpovedal a podľa všetkého čakal, že sa zamotá. Nezamotal. Relatívne skoro si  totiž uvedomil a dokonca dal najavo moderátorovi, že zdrojom jeho informácii, scenára ako aj formulovania otázok je niekto zo Súmračnej. Bielik Matoviča z miery ani z konceptu nevyviedol.

Konfrontačný  spôsob kladenia otázok je súčasťou  kvalitnej investigatívnej žurnalistiky, podobne ako pripravenosť moderátora, rešeršovanie zákonov a znalosť problémového prostredia, avšak ilúziu o tom,  že moderátor dokázal v neprimerane krátkej dobe svojpomocne zhromaždiť množstvo spravodajských informácií divák stratil, keď začal prezentovať  personálne prepojenia, osobnú histróriu a podozrenia  z korupčného správania právneho zástupcu Matoviča, ktorý predtým ako  ho Matovič poznal pracoval na Colnej správe.

V relácii sme po dlhej dobe pozorovali kvalitný duel moderátora a jeho respondenta, ktorý nekoktal, nenechal sa pomýliť krížovými otázkami, navádzaním, naznačovaním a dokázal svoje konanie vysvetliť aj obhájiť. Hoci Bielik  zašiel za hranice žurnalistickej etiky a kládol v presnom poradí pripravené otázky so zakomponovaním spravodajských  informácií, ktoré naozaj bežný žurnalista nezíska,  napriek extrémne vypätej a kvalitnej príprave relácia s najväčšou pravdepodobnosťou dopadla inak ako scenár predpokladal. Pozorný  Matovič , spoliehajúc sa  na objektívne fakty,  presné právne zásady aj po opakovanom položení  otázky  zodpovedal .  V dueli fungoval ako tenisová lopta, čím  viac  Bielik pritlačil o to väčší odpor kládol.

Bez znalosti konkrétnych vecí, ktoré postupne vyšli najavo  až neskôr , vyplývalo, že Ficove výroky o ňom nemôžu mať žiadny realistický objektívny základ a ani právnu realizovateľnosť,   informácie boli zverejnené na základe nezákonne získaných zdrojov a sporný materiál mal poslúžiť iba na  kompromitovanie politického oponenta. (Premiér vypátral  milióny Matoviča v jeho trinástej komnate…)

V § 11 Zákona č. 563/2009 v odseku 4) sa uvádza : „Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom“. V tom istom § v odseku 6 písm. h) je uvedené komu a za akých podmienok správca dane poskytuje informáciu : „vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,“ Vláde sa poskytuje  štatistický údaj o daňových subjektoch a nie konkrétne Matovičovi, ktorý preveriteľne nemá daňový nedoplatok. Na uverejnenie so súhlasom daňového subjektu podľa § 7 písm. a) sa vyžaduje písomná forma: „oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,“ – mal ho Fico a Správca dane od účastníka konania ? Nemal a nemá.

Keď Matovič opakovane uviedol informácie, ktoré  aj v priebehu dňa  preukázal, že má písomnosti archivované  aj  15 rokov po uplynutí lehoty na archivovanie a môže ich poskytnúť,  relácia sa  zmenila na trápny  krížový výsluch a v okamihu najdôležitejšou okolnosťou pre pána Bielika bol presun dokladov. Použitím zabehnutej metodiky  vyšetrovateľa, ak sa ide zaoberať s konkrétnym skutkom a popisom jeho času, miesta a spôsobu, nič neevokovalo náznak politickej diskusie. Bielik kládol nepochopiteľný dôraz  na  nepodstatný presun dokumentov, ktoré neboli zničené  ako premiér roztrúbil, ale sa našli a uchovávali u Matovičovej babky.  Rozpadla sa pavučina konšpiračných lží o tom,  ako Matovič zničil daňové doklady s úmyslom zmariť daňovú kontrolu, čím sa dopustil trestného  skutku „skresľovania informácii v obchodnom styku“, za ktoré NAKA hneď po premiérovom odhalení začala trestné stíhanie. Matovič objasnil  priebeh  dva a polročnej daňovej  kontroly za dve účtovné obdobia, oboznámil so závermi  kontroly, popísal okolnosti uloženia s pokuty, ktorú na pokyn ministerstva  financií daňová správa zrušila ako aj  priebeh následnej  kontroly , ktorá už nemala k dispozícii originály účtovných dokladov, ale overené fotokópie z predošlej kontroly. Keďže  aj druhá pokuta bola  zrušená nadriadenými orgánmi  Matovičovi nikto neuprie, že chýbajúce dokumenty, ani pokuta nemajú žiadne znaky  daňového alebo hospodárskeho deliktu.

Jednoduché vysvetlenie síce Bielika na okamih evidentne vyviedlo z rovnováhy, ale ihneď siahol po inom  vlákne vo svojom scenári – korupcii.  Matoviča  skonfrontoval s minulosťou svojho právnika, ktorý v rámci svojej profesijnej histórie pôsobil v colnej správe. Bielik  nespokojný s vysvetlením po niekoľkých neúspešných, opakovaných pokusoch posunul diskusiu do obdobia dovozu tlačiarenského stroja, opäť neuspel.

S náznakom  rozhorčenia položil  Matovičovi kompromitujúcu otázku, ktorá až hladká ľavicovú voličskú základňu: Ako ste mohol ako živnostník zarobiť 120 miliónov, živnostníkov, ktorých ja poznám ledva prežívajú? Očakávať od  podnikateľa, ktorý takmer  20 rokov od základov buduje svoj biznis, aby  pohorel na takto položenej otázke je číra naivita. Matovičove vysvetlenie, že vstúpil s novým produktom na prázdny trh a rýchlo s ním expandoval zrejme nebolo  dostatočné vysvetlenie pre človeka, ktorý nikdy nebudoval žiadnu firmu a ďalšia  záhadná otázka indikovaná so zvýraznenou informáciou v podkladoch pána Bielika smerovala  k priamym finančným presunom. Najskôr všeobecne, potom s vyhranenou sumou nad 50 miliónov SK.

Matovič niekoľkokrát zdôraznil, že živnostník, ktorý ručí celým svojim majetkom nezdaňuje svoje príjmy dvakrát ( ako napríklad spoločník v s.r.o., alebo akcionár v a.s.), a ak v účtovníctve živnostníka príjem zdaní, tak tie peniaze sú zdanené a nikoho nemá zaujímať akým spôsobom budú v neskoršom období použité, či ich vloží do firmy alebo dá na účet manželke.

Bielik vyčerpal scenár s rozsiahlym množstvom informácií jasne signalizujúcich,  že nie sú legálne a žurnalistickým spôsobom získané informácie a Matovič dôveryhodným spôsobom vysvetlil občanom legálny spôsob nadobudnutia svojho majetku.

Relácia bez ohľadu na indície a emócie sa stáva v slovenskej žurnalistike po dlhej dobe nielen etalónom investigatívnej presnosti, konfliktnej konfrontácie  s vyčerpávajúcim priestorom pre vyjadrenia Matoviča, ale najmä prezentáciou akčnosti bezpečnostných zložiek v prípade „verejného záujmu“.  Poďakovanie patrí obom aktérom duelu . Petrovi Bielikovi za vyčerpanie témy otázkami nie celkom jasného pôvodu faktov, získaných z bezpečnostných zložiek a Igorovi Matovičovi za jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenie pojmov a činností,  poskytnutie dôkazov a faktov, ktoré významne narušujú dôveryhodnosť premiéra a jeho vyhlásenia o tom, že Matovič je daňový podvodník a pašerák.

Dráhu letu hodeného  bumerangu  pán premiér precenil, keď neoveril ako právnik podstrčené tvrdenia a konštrukcie. Na jeho mieste je vhodné sa k téme  nevracať  a neočakávať,  že 25 dní pred voľbami v štátnej správe  zvládne  Matovičovu politickú a ľudskú likvidáciu podľa tak plytkého  scenára.

Teraz najčítanejšie