Denník N

Existuje nejaký spôsob ako zastaviť megaprojekty založené na miliardách?

Netrápi sa len Bratislava, ale aj slávne Tbilisi.
Bitka o osud jedného z najstarších mestských centier v Európe zjednotila ochranárov a urbanistov proti silnému oligarchovi.

Ak by ste chceli nájsť prototyp darebáka, ktorý je milionárom a ktorý je súčasťou snahy o rozvoj miest, ťažko by sa podarilo nájsť lepšieho kandidáta ako je Bidzina Ivanišvili. Je to najbohatší človek v krajine, jeho bohatstvo predstavuje okolo 5 miliárd dolárov alebo tretinu hrubého domáceho produktu Gruzínska. Bývalý predseda vlády a zakladateľ vládnej strany, neslávne známy tým, že od konca roka 2013 stále odchádza z politiky. Jeho meno sa niekoľkokrát objavilo v „Pannamapapers“, ktoré odhaľujú, ako najbohatší ľudia na svete využívajú daňové raje. Súvisiaci obrázok Je taký excentrický, že vykope a prepraví osamelý 650-tonový strom po Čiernom mori a jeho osobné sídlo v Tbilisi je šité na mieru ako z rozprávky: oceľový a sklenený palác s rozlohou 108 000 štvorcových stôp, postavený na kopci s výhľadom na mesto s helipadom a s bazénom so žralokmi. Preto nie je prekvapením, že Ivanišvili stojí za najväčším rozvojom trhu s nehnuteľnosťami v histórii Gruzínska – a tiež kontroverzným projektom známym ako Panorama Tbilisi – kde až donedávna vlastnil časť pozemkov určených na rozvoj. Ak všetko pôjde podľa plánu, spoločnosť Panorama priniesie do gruzínskeho hlavného mesta tri nové hotely, dve lanovky, 1800 podzemných parkovacích miest, luxusné rezidencie a kongresové centrum. Projekt sa stal „zjavením“ v rámci celosvetového rozmachu realít, prilákal medzinárodných developerov vrátane akéhosi Donalda Trumpa, ktorý tu plánuje postaviť dve najvyššie veže v krajine.

Vzhľadom na to, že výstavaba v hlavnom meste prebiehala skokom, obyvatelia Tbilisi mohli len sledovať, ako sa v centre mesta zmenšuje zelená plocha a horizont zaplavujú veže. Počet vozidiel v tomto meste s 1,5 milióna obyvateľmi sa za posledných sedem rokov zdvojnásobila. Gruzínska miera úmrtnosti súvisiaca so znečistením ovzdušia na obyvateľa podľa správy Medzinárodnej energetickej agentúry za rok 2012 je na prvom mieste na svete. 

Projekt Panorama vyvoláva u obyvateľov obavy najmä z preťaženia, zdravie ohrozujúceho znečistenia a straty identity milovaného starého mesta. Niektorí chcú projekt zrušiť, ale väčšina by bola najradšej, keby ho presunuli na iné miesto, alebo aby sa lepšie prispôsobil okoliu v menšej mierke.“Pozrite sa na Amsterdam, Paríž, nemajú mrakodrapy v centrálnych mestských zónach,“ povedal urbanista Tbilisi architekt Irakli Zhvania.

Mestská samospráva sa ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi: medzi snahou modernizovať a medzi zachovaním kultúrneho dedičstva. Medzi oligarchom, ktorý kontroluje peňažné toky a moc a voličmi, ktorých čoraz viac znepokojuje vplyv neobmedzeného rozvoja mesta. „Výsledkom je, že mestskí predstavitelia nechcú dráždiť ani verejnosť ani Ivanišviliho a neustále hľadajú rovnováhu,“ uviedol Erekle Urushadze, programový manažér Transparency International Gruzínska, v nedávnom rozhovore.

Je pravdepodobné, že rovnováhu sa nepodarí dosiahnuť. Vďaka tomu sa Gruzínci učia, do akej miery sa angažovaní občania môžu podieľať na rozvoji, ak vôbec, tvárou v tvár všemocnému developerovi-oligarchovi. A kladú si tiež otázky, či je Ivanišvili naozaj zloduch.

OD HODVÁBNEJ CESTY AŽ PO SILICON VALLEY

Tbilisi bolo mesto s približne 100 000 obyvateľmi počas gruzínskeho Zlatého veku v 12.-13. storočí, potom bolo regionálnym uzlom hodvábnej cesty a kultúrnym centrom. Od začiatku 19. bolo považované za hlavné mesto Kaukazu.

V súčasnosti však už tucet kongresových „chrámov“ určuje panorámu starého mesta pod impozantnými kamennými múrmi Narikaly, pevnosťou zo 4. storočia a žiarivou oceľovou sochou matky Gruzínska. Moderné budovy vyčnievajú ako lúče z Námestia slobody, miestom nenásilnej revolúcie v 2004. Neďaleké štvrte sa prebudili k životu, s miestnymi reštauráciami a rušným poľnohospodárskym trhom.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Hotel Baltimore tbilisi

Na Rustaveliho Avenue, symbole sovietskej éry, vyrástol  mrakodrap – hotel Baltimore. Pozdĺž rieky Kura sa dvíhajú dve sklenené veže v tvare  uhoriek – King David Residences.

Súvisiaci obrázok

 

Vysoko vyčnieva aj dvojvežový Axis Towers  (päťhviezdičkový hotel s rezidenciami, maloobchodnými a office priestormi) a nový Sheraton cez rieku v štvrti Avlabari. Súvisiaci obrázok

Po dekádach post-sovietskej nestability sa zdá, že Gruzínsko našlo svoje smerovanie: hospodársky rast dosiahol  7% v rokoch 2011 a 2014 a Tbilisi napreduje. New York Times v T Magazine nedávno nazval Gruzínsko „Kaliforniou na Kaukaze“ v zjavnom odkaze na svoje víno, prírodné krásy a príležitostné radovánky. Vďaka novým inkubátorom a coworkingovým priestorom, nedávno otvorenému Tech Parku, elegantnému mentorskému prostrediu podporovanému vládou a Silicon Valley Tbilisi, izraelskej IT akadémii, so satelitnými kanceláriami, sa začali objavovať aj sídla spoločností s najnovšími technológiami. Mimo mesto začala výstavba v Gruzínskeho technologického inštitútu. Čínsky konglomerát stavia nové mesto pozdĺž Tbiliského mora v snahe oživiť obchod na hodvábnej ceste. V tesnej blízkosti, slovenská firma buduje vlastné „Eco Green City“. Očakáva sa, že to bude stáť až miliardu dolárov, pričom 90 percent energie pôjde z obnoviteľných zdrojov.

GRUZÍNSKY PROJEKT SNOV?

Za niektorými gruzínskymi úverovými snami je vládnuca strana, ktorá počíta s rozvojom Tbilisi. Strana sa v roku 2012 dostala do parlamentu vďaka podpore Ivanišviliho, ktorý bol predsedom vlády asi rok. Týždeň predtým, ako odišiel zo svojho postu v 2013, oznámil vytvorenie Gruzínskeho investičného fondu (GCF), do ktorého prispel 1 miliardou  svojich vlastných dolárov. S investormi, ako je Ras Al Khaimah (jeden zo siedmich emirátov SAE) a štátnym ropným fondom Azerbajdžanskej republiky, sa fond zameriava na podporu zahraničných investícií a hospodárskeho rastu v Gruzínsku a už podporil projekty vo výške 2,1 miliardy dolárov – v priemysle, poľnohospodárstve, energetike a v cestovnom ruchu.

Súvisiaci obrázokV marci 2014 GCF predstavil plány Panorámy, ktoré pozostávajú zo sedem hviezdičkového hotela, luxusných apartmánov a kongresového centra s výhľadom na staré mesto, v blízkosti Ivanišviliho rezidencie. GCF plánuje investovať do ďalších projektov – rekreačnej oblasti Tabori s golfovým ihriskom, turistických chodníkov, planetária a akvária, ktoré budú postavené nad mestom a prepojené s Panorámou lanovkou. Tiež obchodné centrum Galleria je už vo výstavbe a celkové náklady dosahujú približne 580 miliónov $. (Uvedomme si však, že v gruzínsky barel /158,987294928 l piva stojí asi 1 dolár a tak pochopíme relatívnosť hodnoty 580 miliónov $ v Gruzínsku.)

Jeden z najväčších súkromných projektov na Kaukaze – Panoráma, má byť teda postavený uprostred niektorých z najstarších budov v Tbilisi a v chránenej krajine. Radnica rýchlo odmietla tento plán a odkázala fondu, aby developoval mimo mestského centra. O tri mesiace neskôr sa zmenili mocenské pomery v Tbilisi, pričom kandidát na starostu David Narmania získal viac ako 72 % hlasov. Neskôr v tom istom roku radnica zmenila kategórizáciu pozemkov v Lesoch Sololaki a zrušila status chráneného územia. Na jar v ďalšom roku tri spoločnosti získali povolenia na výstavbu, aktivisti registrovali nezvyčajnú rýchlosť povolení. V centrále GCF vysvetľujú predstavitelia Panorámy svoje plány – po prvýkrát vôbec verejne, hoci od plánovaného dokončenia ich delí len necelé 2 roky. Verejné pripomienkovanie viedlo k zmenám vrátane odstránenia lanovky, ktorá by prechádzala starým mestom a zmenám výšky objektov.

Nové spracovanie videa projektu Panorama ukázalo, že apartmány Sololaki Hills a kongresové centrum sú ukryté za vysokými stromami a sídlom Ivanišviliho a ťažko viditeľné zo starého mesta.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Hotel Marriott TbilisiV pohľadoch vystupuje 10-poschodová sklenená veža hotela Marriott na Námestí slobody – vyniká voči z historickému, nízkopodlažnému okoliu.  Spoločnosť GCF tvrdí, že Panoráma obohatí historické jadro Tbilisi a stane sa vizitkou mesta. V reakcii na obvinenia, že Panorama poškodí životné prostredie a priniesie prospech len elitnej spoločnosti, Tsotne Ebralidze, výkonný riaditeľ divízie realít GCF, poukázal na to, že v priebehu výstavby sa vysadí asi 30 000 stálozelených stromov a zamestná sa až 6000 ľudí, po dokončení v roku 2019. Navyše lanovky, ktoré vedú z vrchu hotela na Námestí slobody do mesta budú pre verejnosť za cenu jazdy metrom – dávajúc Tbilisianovi obrovský zelený priestor pár minút od šedého betónového centra. „Bude prístupná a cenovo dostupná,“ vysvetlil Ebralidze. „Ktokoľvek si môže sadnúť na metro na Námestí slobody a dostať sa lanovkou sem a ocitne sa v tejto obrovskej rekreačnej oblasti za 5-7 minút, s možnosťou tu behať a bicyklovať sa a vychutnať si to.“

KOZMETICKÝ URBANIZMUS

Nata Peradze, líderka Guerilla Gardening Tbilisi, je medzi mnohými, ktorí nesúhlasia. Minulú jeseň zorganizovala protest, aby niektorí úradníci mesta odstúpili. Popri reproduktoroch s hudbou zo 70. rokov, museli prejsť úradníci, ktorí sa vracali z obeda a výťažok pomohol vysadiť viac stromov. „Naša forma protestu nie je založená na agresii a násilí. V našej post-sovietskej realite, kvôli nihilistickému postoju spoločnosti, volíme takú formu protestu, ktorá je kreatívna a pokojná. Podarilo sa nám dosiahnúť ešte viac  len vďaka tomuto prístupu.“

To však neznamená, že gruzínski aktivisti sú mäkkí. Organizácie ako Guerilla Gardening a Tiflis Hamkari, ktoré pracujú na zachovaní mestského dedičstva, tvrdia, že Panoráma zvýši zaťaženie a naruší architektonický štýl a charakter starého mesta. Transparency International Gruzínsko sa sťažovalo, že žiaden iný investor okrem Ivanišviliho nebol vyzvaný predložiť ponuku a že časť pozemku bola predaná príliš rýchlo, aby sa nikto iný súťaže nemohol zúčastniť.

Súvisiaci obrázokUrushadze z TI Gruzínska poukazuje na to, že desiatky vládnych úradníkov sú bývalými zamestnancami Ivanišviliho – na všetkých úrovniach až po ministra hospodárstva a predsedu vlády. „Kedykoľvek chce Ivanišvili realizovať svoj projekt, nájde si na to spôsob,“ povedal. „Naozaj ho nikto nemôže zastaviť. Ovládol úplne všetko – všetky regióny a ministerstvá a všetky úrovne vlády. Jeho kontrola umožnila vznik Panorámy. V minulom roku viac ako dve desiatky mimovládnych a aktivistických skupín spojilo svoje sily a vytvorilo koalíciu Ertad („Spolu“), aby jednotne postupovali proti projektu. Koalícia sa však v podstate rozpadla potom, čo sa nedohodla na spoločnej stratégii a cieľoch. „Možno nezastavíme „Panorámu“, povedala Elene Margvelashviliová, riaditeľka skupiny práv chodcov. „Bude však existovať precedens veľkej skupiny obyvateľov, ktorá sa bude zaujímať o tieto problémy.“ Margvelashvili a ďalší priznávajú, že napriek rastúcemu počtu aktivistov je to stále príliš málo ľudí, aby mali vplyv. Jedným z problémov je pretrvávajúca sovietska mentalita medzi úradníkmi a občanmi, predovšetkým u tých starších ako 40 rokov. To sa pravdepodobne zmení až potom, keď dnešná mladá generácia dospeje.

Výstavba projektu Panorama sa už začala. Napriek tomu, odpor proti nemu ešte ani zďaleka neskončil. V auguste súd v Tbilisi akceptoval podnet, že výstavba na chránených územiach v roku 2014 s cieľom začať Panorámu, odporovala vládnej vyhláške z roku 1985 a zákon o kultúrnom dedičstve, a je teda neplatná. Prípad je prerušený a výstavba až do apríla pozastavená. Ak sa sudca stotožní s tvrdením žalobcu, rozhodnutie by sa nakoniec mohlo zrušiť a zneplatnené stavebné povolenia zastaviť výstavbu. Takýto obrat by bol bezprecedentný.

V roku 2013 založili Guerrilla Gardeners Tbilisi tábor na mieste výstavby nového významného hotela vo Vake Parku v centre, aby zabránili buldozérom pracovať. Nové zastupiteľstvo zastavilo prácu na tomto projekte. Súd v Tbilisi rozhodol, že stavebné povolenie bolo vydané nelegálne. Dnes je v parku Vake veľká diera. Z odstupu sa javí, že mesto je inkubátor úžasných urbanistických nápadov. Inštalujú sa vertikálne záhrady, upravuje sa pár ulíc a rekonštruujú sa staré objekty a budujú sa pešie zóny ako súčasť projektu Nové Tbilisi za 8,5 milióna dolárov. Keď nastúpil do funkcie, primátor Narmania, prisľúbil, že v prvom roku vysadí jeden milión stromov a mestská rada sa bude raz mesačne stretávať s cieľom prediskutovať nápady. Kritici však tvrdia, že tieto kroky sú takmer neviditeľné a prevažne kozmetické. Margvelashvili poukazuje na to, že niektoré ulice s pešou zónou boli  bez áut už predtým,  že mestskí predstavitelia na mesačné stretnutia nechodia, a ak áno, aktivistov nepočúvajú. Polovica z milióna stromov, ktoré boli vysadené, uschla, pretože boli vysadené príliš blízko seba. Medzitým gruzínske ministerstvo životného prostredia spochybnilo metodiku správy IEA, v ktorej sa zistilo, že v roku 2012 Gruzínsko malo najvyššiu mieru úmrtnosti na svete spôsobenú znečistením ovzdušia – takmer 300 úmrtí na 100 000 ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že mestá by mali mať aspoň 9 štvorcových metrov zeleného priestoru na obyvateľa. Tbilisi má asi polovicu.

Posledný rok si mesto najalo spoločnosť na vypracovanie komplexného urbanistického plánu. Medzitým pokračovalo v schvaľovaní veľkých rozvojových projektov, ako je Panorama, napriek tomu, že plán ešte nie je dokončený. Aktivisti sú čoraz netrpezlivejší. „Všetky tieto problémy pôsobia synergicky a čoskoro bude mesto nepoužiteľné,“ hovorí Peradze. „Je to nebezpečné a žiť v ňom môže spôsobiť vážne fyzické a duševné účinky. Ak nedôjde k žiadnym bezprostredným zmenám, zdravotné problémy sa rýchlo rozvinú a prinútia ľudí, aby opustili Tbilisi. V septembri primátor uznal, že počet áut v Tbilisi sa od roku 2010 zdvojnásobil z 200 000 na 400 000. Požiadal o kroky na zníženie dopravných zápch, vrátane skvalitnenia ciest, lepšej verejnej dopravy a prísnejších predpisov. Taktiež sľúbil zaviesť výškovú reguláciu a objemy budov v centrálnych štvrtiach a tvorbu zelených striech. Urbanistický plánovač a architekt Zhvania radí miestnym obyvateľom premýšľať, ako vôbec môže mesto realizovať takto rýchlo také obrovské projekty. Upozorňuje na džungľu prázdnych bytových veží v okolí radnice. Boli postavené pred rokmi, ostali dodnes prázdne potom, čo developer vyhlásil bankrot.  Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Irakli Zhvania

„Čo očakávate od vedenia – či už predchádzajúceho alebo súčasného,  ktoré sa na toto pozera zo svojich okien?“ pýta sa Irakli Zhvania, ktorý študoval na Massachusetts Institute of Technology vďaka Fulbrightovmu štipendiu v rokoch 2014-2015. „Ako sa môžu títo ľudia postarať o celé mesto, keď nevedia dosiahnuť slušný výhľad z budovy, v ktorej sídlia?“ Napriek tomu, že majú na to právomoc. Pred niekoľkými rokmi inicioval Zhvania vznik  rady, ktorá mala chrániť kultúrne dedičstvo Tbilisi. Mala jedného nehlasujúceho člena a 12 nezávislých odborníkov – architektov, plánovačov, historikov. Ale v roku 2014 bola včlenená do federálnej agentúry a obsadená úradníkmi vládnej strany. „Týmto spôsobom by si vláda zabezpečila kontrolu nad každým projektom, ktorý potrebuje, aby prešiel,“ vysvetľuje Zhvania. „Dôvod bol veľmi jednoznačný: rozhodovanie o Panoráme bolo na programe“

NEVYHNUTNÉ ZMENY

Názov Tbilisi je odvodený od starého gruzínskeho slova „miesto tepla“, ktoré odkazovalo na sírne pramene, ktoré dodnes vyhrievajú verejné kúpele mesta. V týchto dňoch je Tbilisi rovnako roztrasené ako tie bubľajúce vody. Chodníky sú plné zaparkovaných áut, takže chodci sú zriedkaví. Na tých pár priechodov cez cesty, vidno chodca len občas, aj to len dôchodcov, ktorí stoja uprostred rušnej ulice, otáčajú hlavami sem a tam a čakajú na skulinu v prúde áut. Gruzínci sú konzervatívni ľudia , ale sú zvlášť odolní voči zmenám. Napriek rozmanitosti architektúry mesta – stredovekej a modernistickej; stalinistickej, neoklasickej a secesnej – naznačuje, že zmena je jednou z mála konštánt mesta. Na západe sa vedie diskusia o včlenení súčasnej architektúry do historických mestských oblastí. V Gruzínsku sa časť  obyvateľov prikláňa k striktnej ochrane, kopírovaniu a konzerovaniu, zatiaľ čo druhá časť uprednostňuje pokrok a nevyhnutné zmeny zmien.

Cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi súkromným ziskom a verejným dobrom pre všetkým , dôležité je nájsť spôsob, ako zachovať charakter historických štvrtí a zároveň uľahčiť udržateľný pokrok.

POPULÁRNE PRÍBEHY

Bez ohľadu na svoje nedostatky, Panorama spája dve veľké dedičstvá Gruzínska: pôvabné historické jadro hlavného mesta a krásnu horskú scenériu krajiny. Richard Tibbott, predseda medzinárodných poradenských služieb v oblasti nehnuteľností z londýnskej pobočky cestovného ruchu argumentuje, že Panoráma nie je v rozpore s historickým prostredím mesta Tbilisi ani mu nekonkuruje, ale dopĺňa ho: „Ide o veľmi odvážnu investíciu so zmiešaným využitím, ktorá zrejme poskytuje veľmi silný impulz pre ekonomiku Tbilisi y z hľadiska rozvoja turizmu.“

Vďaka Ivanishvilimu Tbilisi smeruje k rozvoju, ktorý načrtli už Dubaj alebo Istanbul – mestá, v ktorých dominuje vízia všemocného vodcu.

Napriek tomu najbohatší človek v krajine urobil veľa na zlepšenie Gruzínska. V posledných niekoľkých desaťročiach vzkriesil 400-ročnú botanickú záhradu v Tbilisi, ktorá bola v havarijnom stave a postavil katedrálu Sameba, najväčší kostol v krajine, ktorý sa stal okamžite turistickou atrakciu spolu s národnými parkami a nemocnicami. Pomohol obnoviť umelecké pamiatky Tbilisi, vo svojej domovskej štvrti vybudoval cesty, armádnu základňu, kino, knižnicu, čističku vody a ďalšie. V širšom zmysle GCF investoval do niekoľkých veľkých projektov, ktoré pravdepodobne prinesú prospech všetkým Gruzíncom, vrátane projektov vodných elektrární vo výške 1 miliardy dolárov.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt TbilisiObyvatelia Tbilisi sami seba skôr považujú za prívržencov NIMBY, ale mnohí obyvatelia oceňujú to, čo urobil Ivanišvili. „Nevadí nám vývoj, chceme len udržať naše mesto také atraktívne, akým bolo vždy,“ povedal Zhvania. „Budova Panoráma zničí charakter Starého mesta, naruší prostredie, odoberie akúkoľvek šancu získať status UNESCO. … Chceme zachovať Tbilisi také očarujúce akým vždy bolo a takéto veľké  rozvojové projekty situovať mimo centra, v miestach, kde je viac priestoru. „

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a jedenásť vnúčat.