Denník N

Explózia v Ankare, zmarený mierový proces s Kurdami a len zopár dní do volieb

Mierový pochod v Ankare v momente prvého výbuchu (Dokuz Haber)
Mierový pochod v Ankare v momente prvého výbuchu (Dokuz Haber)

Centrom Ankary dnes otriasol výbuch minimálne dvoch bômb. Zabil takmer sto a zranil ďalšie desiatky účastníkov pochodu za ukončenie násilných bojov, ktoré už niekoľko mesiacov eskalujú medzi tureckými zložkami a kurdskými rebelmi. Očití svedkovia hovoria, že polícia napadla vodnými delami a slzným plynom tých, ktorí sa snažili obetiam pomôcť. Stojí Turecko na prahu občianskej vojny a dokážu situáciu upokojiť predčasné voľby, naplánované na začiatok novembra?

„Telá obetí ležali pred hlavnou vlakovou stanicou hodiny, prikryté len plastovými vlajkami pro-kurdkej strany HDP. Je to príšerná scéna,“ napísala mi ráno jedna z reportérok, ktorá udalosti v Ankare sleduje. Minimálne dve bomby (niektoré médiá informujú aj o samovražedných atentátnikoch) boli odpálené spred hlavnej vlakovej stanice v tureckom hlavnom meste tesne pred začiatkom pochodu za ukončenie nepokojov na juhovýchode krajiny, ktorý spoluorganizovali mnohé nevládne organizácie, združenia pracujúcich a značné zastúpenie mala aj pro-kurdská strana HDP.

tr blog_obr01Predseda strany HDP, Selahattin Demirtaş, ktorého tesne po voľbách v júni 2015 zahraničné médiá začali označovať za Obamu Turecka, už naznačil, že neverí v potrestanie útočníkov: „Lídri gangov môžu v tejto krajine organizovať bezpečné pochody. Tí, ktorí pochodujú za mier, sú zavraždení,“ uviedol prostredníctvom sociálnej siete.

Predvolebný kontext?

Hoci výbuchy je ešte skoro prisudzovať konkrétnym skupinám či záujmom, Turci v tom majú pomerne jasno. Útok je veľmi podobný tým, ktoré len pred niekoľkými mesiacmi otriasli juhotureckými mestami  Diyarbakır and Suruç. Obete boli prevažne Kurdi a pro-kurdsky orientovaní Turci. Práve tieto akcie sú označované za zlomy v turecko-kurdskom mierovom procese.

V krajine sa mierový proces s Kurdskými rebelmi skončil po takmer troch rokoch. Napätie vyvrcholilo najmä po parlamentných voľbách v júni tohto roka, kedy sa po prvý krát v histórii dostali do parlamentu aj predstavitelia zjednotenej strany najpočetnejšej tureckej menšiny, pro-kurdská strana HDP. Práve Kurdi, ktorí doplnili turecké parlamentné stálice – 13 rokov vládnúcu stranu AKP, republikánov z CHP a nacionalistov z MHP – zamiešali počtom kresiel tak výrazne, že AKP nebola schopná zostaviť vládu ani sama, ani pomocou koaličnej dohody. Prezident Erdoğan, zakladateľ strany AKP, (ktorý aj napriek ústavnému zákazu politickej činnosti prezidenta, stále otvorene podporuje a aktívne sa zúčastňuje kampane svojej materskej strany,) nedal podľa zvyklostí možnosť pokúsiť sa zostaviť koalíciu druhej najsilnejšej strane CHP a na 1. novembra vyhlásil nové parlamentné voľby. Erdoğanovci vtedy nepochopili, že tureckí voliči už nechcú vládu jednej strany. V novej kampani sa zamerali na proti-kurdskú propagandu – boje na východe krajiny tak môžu voličov presvedčiť silnejšie, ako predvolebné sľuby.

Vojnu proti ISIS a otvorenie svojej základne pre jednotky NATO využila Ankara na mobilizáciu proti kurdským ozbrojencom. Za štyri mesiace od volieb došlo takmer každý týždeň k útokom na oboch stranách a počet obetí už vysoko prekročili prvú stovku.

Občianska vojna?

„Mier hneď a teraz“
„Mier hneď a teraz“ (Twitter)

Hodnota tureckej líry od júnových volieb neustále klesá a za ostatný mesiac sa opäť dotkla historického minima. Ozbrojené strety neutíchajú a fakt, že dnes ráno boli zavraždení ľudia v centre hlavného mesta upozorňuje na mieru, kam sú niektoré skupiny ochotné zájsť. Militantní Kurdi už avizovali, že od zajtra spustia za výbuchy protioperáciu. Strana HDP oznámila pozastavenie všetkých predvolebných aktivít.  Z celej krajiny i sveta prúdia do Ankary kondolenčné správy.

Či sa voľby uskutočnia aj v stave ohrozenia nie je síce stopercentne isté, no podobné scenáre si Turecko pamätá z konca 20. storočia počas armádnych prevratov, kedy sa napriek nepokojom voľby konali. Aj tí najskeptickejší analytici ale nepredpokladajú, že by sa Kurdom znovu nepodarilo prekročiť vysokú, desať percentnú hranicu zvoliteľnosti. Patová situácia v politike sa s veľkou pravdepodobnosťou môže opakovať. Politici však musia zaistiť to, aby sa neprenášala do tureckých ulíc. A v tom sú dnes absolútne bezzubí.

Teraz najčítanejšie

Lucia Yar

Blog o politickom živote v Turecku, ktorý píšem od roku 2012 (luciamrazova.blog.sme.sk). O Turecku a politicko-spoločensko-kultúrnych témach, ktoré hýbu touto krajinou, viac aj na @Lucia_Yar a EurActiv.sk