Denník N

Ezoterika neezoterickou optikou

Pozvali ma na včerajšie prednášky Harmoniafest v hoteli Lux v Banskej Bystrici. Prezentácie a mnohé ponuky tzv.zdravého životného štýlu. To sú veci, ktoré sú dobré a povšimnutiahodné. Ale tzv.alternatívne duchovno oproti kresťanstvu, ktoré v týchto končinách nazývame slovom ezoterika, na to by mal byť spirituálny človek aj opatrný.

Deň začal veľmi peknou prednáškou o homeopatii veľmi seriózne pôsobiacou pani Renátou. Potom veľmi rozumné rady ako schudnúť pomaličky bez jojo efektov od nášho klasika Mudr. Igora. Cez zaujímavú prednášku od vitálneho topspisovateľa Jozefa ala dana browna o light verzii evanjelií, ktorú obľubujú najmä tí, ktorí sa celoživotne ukrývajú radi v pohodlnej zóne. Potom sa to začalo už kultúrne zvrhávať  a zážitkovým „vrcholom“ dňa bola asi umelecká magistra Zuzana, ktorá učila dvojice neprirodzene hľadieť niekoľko minút na seba a potom sa emocionálne odviazať a vyškierať sa na toho druhého aj z vyplazeným jazykom ako  krčme štvrtej cenovej u Bosorky… A večer skončil novou 20.r. alternatívnou vedou – jógou smiechu, od indického lekára, kde dospelí ľudia dali navyše tri eurá za to, aby v kruhu tlieskali ako deti v materskej škôlke ťapy ťapy ťapušky a ozaj ich to rozosmievalo. Bolo to však aj trápne infantilné a bizarný návod na správanie neprimerané svojmu veku. Napriek naplno spustenej klimatizácii tam plná sála poslucháčov odpadávala z ťažkého a vydýchaného vzduchu, ktorý akoby symbolizoval toto nie vážne duchovno  a sekulárny chrám, kde je nízky strop a nedá sa tam vetrať.

Vcelku pre organizátorov úspešná akcia. Pre ľudí milá sobotná zábava s poučeniami o staraní sa o telo, ktoré kresťania síce teoreticky prehlasujú za boží chrám, ale prakticky ho devastujú nielen prejedacími či sexuálnymi bulímiami, ale aj všelijakými metafyzickými či erotickými anorexiami. A potom im naskočia do vzťahov sociopatie predivné a nevedia z kade sa len nabrali. Myslia si že všetky iba z pekla. Ale väčšina z toho sa nakotí nie  od lúčov z inej galaxie, ale z nášho prozaického prebytočného tuku sabaosláv, bohapustom zvlčilo vyhladovanom prežieraní či zo sofistikovane extrémistických hladomorní. A najmä nevedomých pohodlností a intelektuálneho darebáctva. To je ale kresťanská vizitka…

V biblii sú spomínaní ako samaritáni, čiže tí, ktorí majú zmiešané pohanstvo s pravou vierou, a preto sú nedôveryhodní. Dnes ich nazývame ezoterici. Hádžeme ich primitívne do jedného vreca, pretože rozlišovať je nad naše sily alebo sme tak zmľandravení, že sa nám do toho oddelovania zŕn od pliev vlastne ani nechce. My „kresťania“ sme totiž ako majstri sveta, neraz naša arogantnosť prechádza do rozdrapenosti, odsúdime nejakú knihu, ktorú sme si ani neráčili prečítať a iba sme o nej počuli smradľavý chýr. Takúto háveď ukrývame vraj pod pokornou maskou. A sme takí hlúpi, že si myslíme, že nikto to neprekukne. Sme neraz ako ten pravoverný kňaz, čo sa absolútne vykašľal na dobitého a ležiaceho človeka, čiže v podobenstve na svoje telo, ktoré ponechávame ako kreténi v dezolátnom stave a ujme sa ho paradoxne nepravoverný samaritán…

Iba ťažkí diletanti ducha,ktorí prišli k moci natláčali všetkým iba jednú správnu politickú stranu stranu a iba jedno pravé náboženstvo. Bolo to vlastne nekresťanské znásilňovanie iných. Nanucovanie im právoplatných sviatostí, ktoré vlastne nehodne prijímali a potom na nich prichádzali stále väčšie tresty. Pre mnohých je totiž kresťanstvo vysoká latka a oni si to iba úprimne priznávajú. A aj podľa náuky katolíckej Cirkvi dnes majú právo si od 14.rokov samostatne zvoliť si vieru, ku ktorej chcú počas života patriť. A tak si ju mnohí volia, napríklad tú ezoterickú cestu, a my máme za povinnosť ich rešpektovať a mať radi. A mať rád neznamená iného odsúdiť, hodiť kameň a jedovato si odpľuť ani ho v jeho miestach stretnutí nenavštíviť alebo iba to negatívne na ňom vidieť. Ale presne naopak.

Stalo sa už neraz v histórii, že veľkí čerti sa usalašili na trónoch v pravoverných inštitúciách a svoju pravovernosť dokazovali ovečkám tak, že pľuvali na malých čertov, ktorí si vytvorili neinštitučnú podobu alternatívnej služby. Takí bačovia majú rôzne metódy, ale jedno spoločné: hrajú sa počas života na svätých ale po ich smrti ich za svätých nechce vyhlásiť nikto…

Alternatíva či opozícia byť totiž musí, a inteligentný človek ju vždy pripúšťa a rešpektuje. A ak je múdry tak sa z nej aj niečo naučí. Ak je ešte luxusne aj taktný, tak upozorní toho, koho sa to týka na nebezpečia, ktoré sú na jeho ceste či smere, v ktorom sa ten človek rozhodol životom kráčať.

images

Teraz najčítanejšie