Denník N

Fakty a čísla o situácii v Sýrii. Ako vyriešiť konflikt, ktorý rezonuje svetom?

Na túto otázku dnes neexistuje odpoveď. Situácia v Sýrii je neprehľadná, komplikovaná, krajina je rozdrobená a jej budúcnosť je neistá. Z krajiny odišli milióny obyvateľov, desiatky tisíc ich boli zabitých, zmrzačených a zranených. Nezamestnanosť dosiahla hrozivé rozmery, rovnako chudoba.

Na úvod

Tak, ako tu máme niekoľko tisícov hokejových či futbalových trénerov, ktorí vždy najlepšie vedia čo je pre náš tím vhodné, akú stratégiu a ktorého hráča treba nasadiť, rovnako dnes máme tisíce odborníkov na konflikt v Sýrii a riešenie utečeneckej krízy. Spoločným menovateľom všetkých týchto „expertov“ je triviálna neznalosť situácie a diktovanie receptov od kuchynského či krčmového stola.

Prednedávnom som čítal výstižnú myšlienku šéfredaktora českého časopisu Respekt, ktorá pomerne presne parafrázuje dnešnú situáciu v oblasti verejnej mienky. Znela asi takto: Zatiaľ čo odborníci si lámu hlavu nad tým ako vyriešiť konflikt v Sýrii a dostať pod kontrolu davy migrantov, facebookovskí diskutéri už recept dávno poznajú. Aké výstižné, pre dnešnú dobu.

Poďme sa ale na dnes najvážnejší geopolitický problém pozrieť nie cez emócie, ale prostedníctvom viacerých faktov a čísel. (Predpokladám, že aj tie hejteri tzv. mainstreamových médií spochybnia, ale nech. Psi štekajú a karavána ide ďalej…)

Čo sa vlastne stalo?

Len veľmi stručne. Od konca roka 2010 prebehla vo viacerých arabských krajinách tzv. Arabská jar. Išlo o vlnu demonštrácií, ľudových protestov a revolúcií proti tamojším režimom, zlým životným podmienkam, korupcii, chudobe. Stalo sa tak napríklad v Tunisku, Egypte, Jordánsku, Sýrii, Lýbii a v ďalších krajinách. Niekde je situácia stabilizovaná a prebehli menšie, či väčšie politické a systémové zmeny, inde, ako napríklad v Sýrii je situácia stále kritická. Pred niekoľkými rokmi tam režim Bašára Asada tvrdo vojensky potláčal protesty ľudí, vraždil, mučil a prenasledoval všetkých, ktorí preň predstavovali hrozbu. Svedčia o tom aj zhromaždené a zverejnené fotografie jedného z policajných fotografov zo Sýrie, z ktorého sa dnes stal utečenec. Aj preto sa viaceré západné krajiny snažili a snažia podporovať vznik nového systému bez Asada. Iné štáty na čele s Ruskom zase nevidia iné východisko ako stabilizáciu krajiny na čele s Asadom. Iný kraj, iný mrav, iná politická kultúra.

Situácia v Sýrii dnes

Je katastrofická. Aj preto sú jej výsledkom milióny utečencov, časť ktorých svojim príchodom spôsobuje vážnu situáciu v celej nepripravenej Európskej únii. Prečo títo ľudia vlastne z krajiny utekajú a hľadajú lepší život inde? Práve pre neudržateľnú situáciu vo svojej domovskej krajine, ktorá jej obyvateľov priamo ohrozuje na životoch. Podľa údajov OSN a Sýrskeho centra pre politický výskum z marca tohto roku sa priemerná dĺžka života obyvateľov Sýrie znížila počas občianskej vojny o 20 rokov! Kým ešte v roku 2010 dosahovala 76 rokov, dnes je to len 56! Katastrofálne sú aj dopady na sýrske hospodárstvo. Nezamestnanosť v krajine dosiahla úroveň 57,7% (údaje z konca roka 2014) oproti 14,9% v r. 2011, čo dnes znamená armádu viac ako 3,72 milióna ľudí bez práce. Totálna ekonomická strata počas konfliktu dosiahla úroveň viac ako 202 miliárd amerických dolárov a krajina sa stala dramaticky závislá na vonkajšej pomoci.

Populácia Sýrie sa počas troch rokov znížila o niekoľko miliónov obyvateľov, z takmer 21 miliónov na 17,65. Viac ako 53 percent obyvateľov aj preto opustilo svoje domovy, z tých ktorí ostali až 4 z piatich žijú pod hranicou chudoby.

No a na záver štatistík pridám ešte jednu – 6 percent ľudí z celkovej populácie Sýrie bolo zabitých, zmrzačených, alebo zranených (cca 1,2 mil.). Ešte sa čudujete, že ľudia zo Sýrie utekajú?

Angažovanosť USA

Spojené štáty americké koncom roku 2014 spustili v Sýrii a Iraku operáciu známu pod názvom „Vnútorné odhodlanie“ (INHERENT RESOLVE). Jej cieľom je boj proti Islamskému štátu a podpora umiernenej opozície v Sýrii. Celá operácia mala stáť na troch pilieroch:

Prvým boli letecké útoky na pozície IS. Druhým propagandistická vojna proti ideológii džihádu, ktorá mala byť vedená prevažne cez internet. Tretím mal byť výcvik a vyzbrojenie sýrskych povstalcov, ktorí mali v pozemných bojoch dokončiť to, čo USA a ich spojenci začali operáciami zo vzduchu. Aké sú priebežné výsledky po viac ako roku (operácia oficiálne začala 8. 8. 2014)?

Prehajdákané milióny amerických daňových poplatníkov

Doterajšie výsledky tejto operácie sú katastrofálne. Aj napriek tomu, že americké letectvo zrealizovalo už viac ako 2500 leteckých útokov v Sýrii a 4000 v Iraku (údaje ku koncu augusta tohto roku), situácia sa výrazne nezlepšila.

Ale buďme konkrétni: Podľa oficiálnych údajov amerického centrálneho velenia (CENTCOM), americkí piloti počas svojich operácií zničili množstvo cieľov Islamského štátu – 119 tankov, 340 vojenských vozidiel, 510 nepriateľských osídlení, 3262 budov, 2600 vojenských stanovíšť, 196 ropných ťažísk a 3680 ďalších vojenských cieľov.

Na toto všetko vláda USA minula 3,87 miliárd dolárov, čo na jeden deň 389- dňovej operácie predstavuje sumu 9,9 milióna USD.

Americký prezident Barack Obama všeobecne odmieta vysielanie špeciálnych pozemných jednotiek do vojnových oblastí za čo sa ocitol v permanentnej paľbe ostrej kritiky za jeho nepresvedčivú a málo razantnú zahraničnú politiku. Ako náhrada za americkú pechotu mal slúžiť práve tretí pilier celej operácie a to vytvorenie a vycvičenie tzv. Novej sýrskej armády, na čo administratíva v USA vyčlenila 500 miliónov dolárov. A tento pilier sa úplne zrútil. Dnešná situácia? Tristná. Američanom sa podarilo vycvičiť asi 4-5 vojakov. Mnohí boli z výcviku vyradení kvôli svojej ideológii alebo pochybnej minulosti, niektorí sami odišli, mnoho ich bolo pri nasadení do terénu zajatých alebo rovno dezertovalo k islamistom. Aj s americkými zbraňami. Americký senátor John McCain to nazval pravým menom: debakel. Niet sa preto čomu diviť, že veľká časť americkej politickej scény žiada nový plán.

Čo prinesie ruská iniciatíva

Na pozadí amerického neúspechu sa snaží svojou vojenskou angažovanosťou zaujať ruský prezident Vladimír Putin. Nečudo, že sa v tejto situácii na jeho vojenské snaženie upierajú oči mnohých ľudí, ktorí sú sklamaní (alebo sa škodoradostne tešia) z amerického neúspechu a s nádejou pozerajú na ruskú misiu. Čo z toho, keď Rusi majú úplne odlišné strategické ciele v tomto regióne a navyše majú na území Sýrie silnejšieho spojenca – režim prezidenta Bašára Asada, dávneho spojenca Ruska (jeho otec bol predtým zase spojencom ZSSR). Vladimír Putin sa touto iniciatívou snaží vymaniť z medzinárodnej izolácie, do ktorej sa dostal po anexii Krymu a angažovaní na východe Ukrajiny (aj keď to oficiálne nepriznáva).

Viaceré médiá už dnes prinášajú správy o úspešných ruských vojenských operáciách na území Sýrie. Čo tam potom, že ruské bombardéry sem tam zablúdia na územie Turecka, ktoré je členom NATO, alebo že ruské rakety dopadajú aj na územie Iránu. A čo tam po tom, že presné údaje o zlikvidovaných cieľoch a vynaložených finančných prostriedkoch Rusi verejnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neposkytnú, lebo verejná kontrola v Rusku je na mizivej úrovni, v protiklade k USA. Porovnanie úspešnosti vojenských zásahov Ruska a USA tak bude závisieť len na tom, ako sa situácia v Sýrii po vstupe Rusov do konfliktu vyvinie. Ruské snaženie môže byť rovnako tak úspešné, ako aj neúspešné. Viaceré dostupné informácie poukazujú na to, že za Islamský štát bojujú tisíce dobrovoľníkov pochádzajúcich z Čečenska. Tí môžu poznať ruskú vojenskú stratégiu, taktiky a postupy, čo môže vojenské očakávania ruského velenia značne oslabiť.

Ale predsa len majú Rusi a Američania niečo spoločné – verejná mienka v oboch krajinách nie je naklonená vyslaniu pozemných vojsk do Sýrie. Obe veľmoci sa dnes preto spoliehajú najmä na útoky zo vzduchu. Tie sa však doteraz neukázali ako dostatočne efektívne.

Očakávania Rusov

Čo získa Putin angažovaním sa v Sýrii? V prvom rade nechce stratiť vplyv v regióne, v ktorom mal doteraz strategické postavenie vzhľadom na historické spojenectvo s Asadom. Rovnako tak chce obnoviť v posledných desaťročiach výrazne oslabený vojenský a zahraničnopolitický vplyv Ruska ako jednej zo svetových veľmocí. Úspechom v sýrskej misii si môže udržať vplyv na dianie na Blízkom východe, aj keď prostredníctvom najviac nenávideného muža v tejto oblasti, ktorý navyše stojí na čele rozdrobenej a občianskou vojnou zničenej krajiny. Putin však môže napokon držať v rukách významné karty pri prípadných rokovaniach o geopolitickom usporiadaní regiónu po skončení konfliktu, čo mu môže opäť otvoriť dvere do najvyššej svetovej politickej ligy a zabezpečiť, že západné veľmoci čiastočne prižmúria oči nad ruským zasahovaním do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Ak Rusi neuspejú, stratia v tomto regióne podporu, výraznejší vplyv a zažijú podobné poníženie ako dnes zažívajú USA.

Záver

Akokoľvek sa na situáciu v Sýrii pozeráme z rôznych strán, odhadnúť dĺžku a výsledky rôznych vojenských či politických iniciatív dnes nedokáže nikto. Scenáre sú rôzne ale ani jeden z nich nie je ani zďaleka ideálny. Zdá sa, že výsledkom bude len menšie zlo.

Aj preto musí byť Európa pripravená na zmeny, ktoré ju čakajú. To, že ju zmeny čakajú je isté. Ako sa tejto výzvy zhostí, ukáže už blízka budúcnosť. Tá ukáže aj to, ako sa zmení tvár starého kontinentu.

Teraz najčítanejšie