Falkirský lodný výťah, Jakobiti a Harry Potter

Do Škótska sa jazdí kochať sa prírodou alebo historickými pamiatkami. Falkirské koleso patrí medzi svetlú výnimku, ktorá dokazuje, že aj Škóti dokážu vymyslieť niečo technicky unikátne. Strategicky dôležité mestá Edinburgh a Glasgow boli kedysi pospájané vodnými kanálmi. Lodná púť bola pomerne zložitá a zdĺhavá, pretože medzi mestami je výškový rozdiel. Lode sa tak museli prepravovať  cez početné vzdúvadlá. Aby si to teda Škóti uľahčili, vyrobili si lodný výťah, ktorý patrí medzi najzaujímavejšie technické pamiatky na svete. Nevyzerá nijako vábne. Pripomína rozostavaný most na diaľnici ukončený nejakým okuliarnatým čudom s vaničkami, ale účel plnil a ešte aj plní. Loďky preváža ešte stále, bohužiaľ, je to skutočne už len atrakcia. Pomocou výťahu sa síce dostanete na vrchnú časť kanála, do Edinburghu sa však nikdy nedostanete. Kanál je uzatvorený, a tak sa na lodičke len chvíľu povozíte a výťahom sa opäť dostanete dolu. To je všetko. Môžete pokračovať na ďalší hrad…

… napríklad na  Eilean Donan Castle. Jeden z najmalebnejších, najzachovalejších, a hlavne najfotografovanejších hradov vôbec. O hrad je dobre postarané aj v súčasnosti. Klan MacRae, ktorý ho dostal do správy už v roku 1511, ho udržuje stále funkčný a stal sa jeho sídlom. Preto sa v hrade nesmie fotografovať a časť hradu je pre verejnosť uzatvorená. Predstavte si, že sa vám niekto špacíruje po obývačke. A v podstate stále…

Eilean Donan Castle je stredoveký hrad a ako každý hrad, aj on má celkom pohnutú históriu. Bol postavený na začiatku trinásteho storočia a slúžil na obranu proti nájazdom Vikingov. Pôvodne patril klanu Mackenzieovcov, tí ho dali do správy už spomínaným MacRaeovcom. V 1719 padol do rúk Španielom, ktorí podporovali jakobitské povstanie. Španieli sa z neho dlho netešili, pretože hneď o mesiac sa z oceánu priplavili fregaty Britského kráľovského námorníctva a hrad dobyli späť. Pár rokov chátral, konkrétne nejakých mizerných dvesto, ale odvtedy sa doň investuje a rok čo rok sa opravuje. Čiže ak sa naň prídete pozrieť ďalší rok, je veľká pravdepodobnosť, že bude vyzerať trošičku inak.

Jakobiti boli prívrženci anglického a škótskeho katolíckeho kráľa Jakuba II Stuarta, ktorého príbuzenstvo sa snažili vrátiť z exilu na trón. Povstania boli štyri, vedené možnými následníkmi trónu a niektoré boli viac a iné menej úspešné. Najznámejšie bolo v roku 1745 a viedol ho mladý uchádzač o trón, princ Charles Edward Stuart, prezývaný Bonnie Prince Charlie. Vnuk Jamesa VII. mal 24 rokov, keď priplával z Francúzska do Škótska v prestrojení za študenta. Nemal nejaký extra prepracovaný plán, ale zato mal pomerne veľkú(é) hubu ústa, šarm, pôvab a odhodlanie. Týmito „zbraňami“ zhromaždil veľké množstvo klanových bojovníkov „Highlanderov“ a pustili sa do boja. Chvíľu to vyzeralo, že by aj mohli uspieť, vyhrali pár bitiek, nakoniec však boli unavení Highlanderi 16. 4. 1746 porazení v bitke pri Culloden More, neďaleko Inverness. Za menej než hodinu bolo zabitých 1 200 mužov, veľa ich bolo zranených a zajatých. Bonnie zdrhol a v prezlečení za ženu sa mu nakoniec podarilo po niekoľkých mesiacoch navždy opustiť Škótsko z ostrova Skye. Tieto povstania navždy pripomína svetu pamätník Povstania Jakobitov s rozhľadňou, známy ako Glenfinnan Monument.

Oproti monumentu je vŕšok. Alebo oproti vŕšku je monument. V závislosti od toho, ako sa na to pozriete. V každom prípade, ak sa na ten vŕšok vyštveráte, zbadáte na druhej strane najnavštevovanejšiu atrakciu Glenfinnanu, ktorá sa stala pútnickým miestom všetkých fanúšikov Harryho Pottera. Glenfinnan viadukt. Tridsať metrov vysoký železničný most s dvadsaťjeden oblúkmi.

Tvorcovia Harryho vedeli, prečo si vybrali práve tento monument. Všetko okolo pôsobí čarovne. Miestami až neskutočne. Parná lokomotíva ťahajúca niekoľko vagónov uprostred údolia zahaleného hmlou vás dokáže razom preniesť do sveta tajov a fantázie. Tak snívajte. Sny sa niekedy plnia. Vraj…