Fascinujúca prechádzka dejinami pre deti
V skrumáži písmen, postavičiek, budov a čiar na prvý pohľad vládne chaos. Nik tam nesedí len tak, každý niečo robí, je v strede akejsi akcie, ktorá nadväzuje na inú a vyvolá reakciu o kúsok ďalej, pričom ale spolu na pohľad nijako nesúvisia. Ilustrované dejiny ľudstva prekypujú detailami, nad ktorými sa pozastavia malí, aj veľkí.
Na knihu belgického ilustrátora a autora detských kníh Petra Goesa Cesta časom som na svojom blogu upozornila len prednedávnom, vo vianočnom článku, kedy však bola dostupná iba v češtine. Neprešlo ani veľa času a s radosťou si doma listujeme aj jej slovenským prekladom. Ide o veľkorozmernú publikáciu (približne A3), ktorá na 80 stranách zachytáva dejiny ľudstva a sveta kombinovaním dynamických ilustrácií a krátkych jeden – dvojvetových poznámok. Ako inak sa dá začať, než pri veľkom tresku.
Každému obdobiu je venovaná samostatná dvojstrana. Obsahuje stručný opis najdôležitejších faktov, aby sa čitateľ zorientoval a celoplošnú ilustráciu zostavenú z malých a ešte menších detailov, nad ktorými strávite kopu času.
Knihou som listovala už asi desaťkrát a vždy ma zaujme niečo nové, čo som si pred tým nevšimla. Napríklad len včera som našla toto roztomilé peklíčko, do ktorého kráča básnik Dante.
Cesta časom nemá odporúčané vekové obmedzenie a pre najmenších (3 – 6 rokov) budú zrejme texty príliš abstraktné a zložité na porozumenie. Prechádzka prstom po obrázkoch však môže byť rovnako pútavá ako v „hľadacích knihách“ typu Paľko a Paťko, ktoré mnohí poznajú.
Mladší školáci budú mať nepochybne milióny otázok, pretože kniha nič nevysvetľuje. Spája na pohľad aj nespojiteľné veci iba preto, že sa ocitli v jednom časovom úseku. Popisky k obrázkom sú však skratkovité a deťom, ktoré sa s väčšinou vyobrazených udalostí stretnú prvýkrát, bude treba veľa, naozaj, ale fakt mi verte, že ohromne veľa vysvetľovať. Napríklad len také (na pohľad bezpečne vyzerajúce) prepojenie Jurija Gagarina so Star Trekom: áno, Jurij bol skutočný človek, nie, on nemal tú startrekovú loď, ani sa na ňu netelepatioval, ale hej, bol fakt prvý vo vesmíre, hej, aj Star Trek je z vesmíru, nie, nemohli sa stretnúť, jakže prečo, no lebo jedno je vymyslené a druhé je naozaj, ale nieee, nie Star Trek, to Jurij bol naozaj a jak to myslíš, že černoch… atď…
Z dejín ľudstva podľa Petra Goesa nie sme vylúčení ani my. V 60-tych rokoch nám venoval zmienku o Pražskej jari.
V Ceste časom sa deti pozrú na dejiny inak. Starší školáci, ktorí už majú dejepis, budú vedieť lepšie pochopiť udalosti a fenomény, ktoré sa na obrázkoch spájajú, aby vytvorili jednoliaty dojem z niektorého časového úseku. Peter Goes pritom neupozorňuje len na tie historicko – politické momenty, ktoré sú v učebniciach. Pridáva zábavné fakty a podujatia, ktoré ovplyvňovali pocity, atmosféru daného obdobia. Krásne to ukazuje dvojstrana o 80-tych rokoch, kde sú spolu vojna medzi Irakom a Iránom, perestrojka, búranie Berlínskeho múru, Pacman, Live Aid a E.T.
Zo strán ukazujúcich nedávne a súčasné roky ma trochu chytá úzkosť. Možno je to tým, že nad nimi ešte nemáme nadhľad, udialo sa veľa zlého a všetko sa zdá byť podstatné, preto mám dojem, že v Ceste časom sa v nich odráža skôr to negatívne a zábavných prvkov, ktoré hýbu svetom, je v nich menej, ako v predošlých obdobiach. Peter Goes k nim nie je veľmi zhovievavý. Podáva svoj silne osobný názor na to, ako vníma súčasný svet a pri čítaní sa bude treba obrniť trpezlivosťou na vysvetľovanie a možno ponúknuť na vyváženie svoje vlastné pozitívne zážitky z obdobia, ktorým momentálne žijeme. Deti, pre ktoré je Cesta časom určená, by mali v sebe zachovať nádej, že v ich svete budúcnosti sa bude dať nájsť plno krásnych vecí, udalostí a nezabudnuteľných momentov, ktoré si budú môcť zapísať do vlastného pokračovania tejto nevšednej publikácie.
Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Artforum.
Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.
Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.
