„Fčil sú šecí múdrí jak kukučkové hodziny!“,
čuu sem po príchodze do oblúbenej dzedziny …
Dojíždžam podvečer na Horňí Záhorí, do mojej oblúbenej dzedziny …
reku, zajdem kvúli lúbeznej záhoráčtine na jedno dvje pivá do šenku
a enem co tam dojdem … „Fčil sú šecí múdrí jak kukučkové hodziny!“,
čujem jedného štamgasta nahuas povidat a pri tem hledzet na telku …
„Už vjedzá, co treba spravit, aby ty eurofondy tak velice sa nerozkrádali,
jak keby dofčilka ňigdo z ňich o rúznych zloďejinách ňikedy aňi nečuu
a co tak ty veliké peňíze, keré v ceuých balíčkoch skovávali sa v alobali,
alebo ty čašké prachy, co ňegdo spomínau, že ich zehnau vlastňí huavú …
a dúchodci, že za tú svojú robotu si dvjesto eur mjesíčňe bez zdaňeňá zasúžá;
strašňe smutné je, že ty dúchodci aby vúbec mohli existovat, robit ešče mosá
a na objed sem čuu jedného z Mosta vyprávjat v rádii, že nám o osem eur navýšá,
nemožem si pomocit, ale ty jejich čudné opatreňá a smíšné argumenty sa mi už hňusá …“,
takto otevreňe nahuas uvažovau jeden štamgast, už dúchodca, ve Smolinskem bistri,
do ví, či tí ´ščedrí´ politici podporú vječiny našich dúchodcú možú byt si ešče istí …
30.09.2017
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
