BLOG
Olga Pietruchová
Olga Pietruchová
26 533

Feministky by bez mužov dodnes skákali po pralese... a nahé (M. Kuffa)

Kampaň proti ratifikácii Istanbulského dohovoru naberá v predvianočnom čase, ktorý sa inak považuje za čas pokoja a lásky, na obrátkach. Katolícky kňaz Marián Kuffa po svojom kontroverznom vystúpení v Prešove na tému Istanbulského dohovoru vystúpil v Trnave, kde sa tentoraz pustil do „genderistov“ a feministiek.

Ktokoľvek má nesporné právo na svoje názory, nie však právo na svoje fakty. Tie býva v seriózne vedenej diskusii nielen dobrým zvykom, ale i nevyhnutnou potrebou podložiť overenými alebo aspoň overiteľnými zdrojmi. Za takýto zdroj sotva možno pokladať „list z Ukrajiny“, na ktorý sa M.Kuffa odvoláva a na ktorom stavia svoje ťaženie proti Istanbulskému dohovoru. Podobnosť s obdobnými listami k „juvenilnej justícii“, ktoré pred časom zaplavovali Slovensko, zrejme nebude náhodná. Je zjavné, že autor listu a s ním aj M.Kuffa oprášili 4 roky staré hoaxy, ktoré sa šírili slovenskými konšpiračnými webmi, spolu so „zaručene overenými“ správami o čipovaní ľudí, chemtrails a vesmírnych jašteroch.

Nechajme bokom zjavné neznalosti M.Kuffu o tom, aký je rozdiel medzi Európskou úniou a Radou Európy; jemu postačuje na všetko označenie Brusel (pozri predchádzajúci článok k Istanbulskému dohovoru). V odbornej diskusii by sa takýmito lapsusmi znemožnil, v amatérskej prednáške mu to však môžeme prepáčiť. Skutočným problémom je však cielené strašenie prítomných konšpiráciami o akomsi genderizme, ktorý zabíja svet, a to na základe vymyslených resp. hrubo skreslených argumentov.  Niektoré z jeho tvrdení sú nielen neuveriteľné, ale aj neoveriteľné, iné sme vyvráti v predchádzajúcom článku a ďalšie sa pokúsim uviesť na pravú mieru v nasledujúcom texte.

„Keď prejde Istanbulský dohovor, budeme musieť zmeniť všetky zákony (napr. umožniť homosexuálne manželstvá a adopcie)“

Zákony podľa akéhokoľvek dohovoru sa prispôsobujú pred jeho ratifikáciou. V SR sme už zmenili zákony a teraz napĺňame  legislatívne predpoklady na ratifikáciu Istanbulského dohovoru (ako je to uvedené v správe Ministerstva spravodlivosti). Ratifikáciou sa teda žiadne zákony už meniť nebudú.

Najlepší dôkaz, že neexistuje taká povinnosť, ako tvrdí Kuffa, je fakt, že  krajiny ako Albánsko, Cyprus, či Turecko, ktoré ho ratifikovali už dávnejšie, nemajú doteraz uzákonené registrované partnerstvá ani manželstvá homosexuálov. Obdobne to platí pre krajiny ako Bosna-Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Srbsko, ktoré majú ústavný zákaz takýchto manželstiev rovnako, ako je to v našom prípade (zdroj tu).  Ak by bol Istanbulský dohovor "Trójskym koňom" pre manželstvá homosexuálov, spomínané krajiny by ho nemohli prijať alebo by museli zákony zmeniť. Nič z toho sa neudialo, hoci niektoré z týchho krajín ho ratifikovali pred tromi a viac rokmi.

Hoci agenda právneho uznania zväzkov rovnako pohlavných párov je legitímna ľudsko-právna agenda, s Istanbulským dohovorom nemá nijakú súvislosť.

„V Grécku to prešlo a o 5 mesiacov 15 ročné dievča tvrdilo, že sa cíti ako chlapec.“

V prvom rade, Grécko Istanbulský dohovor zatiaľ neratifikovalo, takže akékoľvek dianie v Grécku s ním sotva mohlo súvisieť. Nehovoriac o tom, že dohovor agendu transrodových ľudí nijako nerieši. V druhom rade, transrodoví či intersexuálni ľudia sú súčasťou našej spoločnosti,  vždy existovali, existujú a budú existovať bez ohľadu na to, či používame na ich označenie rodovú terminológiu alebo iné výrazy. Tak, ako v našom geopriestore boli predtým známi ako transsexuáli či hermafroditi, v Indii a okolí sú to hidžrovia a v Polynézii ich nazývajú Fa'afafine. Príkladom transrodových ľudí – teda takých, ktorí sa identifikujú s opačným pohlavím – boli tzv. sworn widows, prísažné panny v Albánsku, ktoré zložili prísahu panenstva a začali žiť ako muži. Mimochodom, uznávala ich  aj katolícka cirkev.

Skrátka, žiadny dohovor ani žiadna terminológia skutočnosť nevytvára, ale ju odráža a pomenováva. Korelácia je zjavná, ale  kauzalita opačná, ako sa nás snažia presvedčiť odporcovia Istanbulského dohovoru.

„Gender je to, že pred tvojimi očami budú tvoju 4 ročnú dcérku, vnučku alebo neterku učiť masturbovať.“

Jeden z demagogických vrcholov vystúpenia M.Kuffu, ktorým strašil prítomné staré mamy a otcov. Nielenže ľudskoprávne dohovory - ako je ten Istanbulský – nenavádzajú k sexuálnemu zneužívaniu detí, ale presne naopak: deti pred sexuálnym zneužívaním ochraňujú. Príkladom je tzv. Lanzarotský dohovor, t.j. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, ktorý je špecificky zameraný na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním. Aj samotný Istanbulský dohovor, podľa ktorého „pojem „ženy“ zahŕňa aj dievčatá vo veku menej ako 18 rokov“ , chráni ženy  dievčatá pred násilím vrátane sexuálneho zneužívania. Násilie na ženách je podľa dohovoru „porušenie ľudských práv a forma diskriminácie žien", čím "sa rozumejú všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu.“ Dohovor vyslovene žiada kriminalizáciu všetkých aktov násilia na ženách a protiprávnosť sexuálneho obťažovania.

„Genderizmus znamená 3 veci: diktatúru LGBTI, juvenilnú justíciu a sexuálnu deformáciu. Genderizmus zabíja náš národ, zabíja Európu a zabíja celý svet. Je ako jed v pohári multivitamínového džúsu, pretože pracháči majú záujem na redukcii populácie"

„Genderizmus“ (podľa akéhosi listu z Ukrajiny) znamená vraj "diktatúru LGBTI, juvenilnú justíciu a sexuálnu deformáciu". Ako toto môže niekto vyčítať z definície rodu uvedenom v Istanbulskom dohovore, je viac ako záhadou. Podľa neho "pod pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov". Teda v skratke to, čo rozumieme pod pojmami ženskosť a mužnosť.

Odhliadnuc od samotného nezmyslu schovaného pod pojmom „genderizmus“, ak pod tým rozumieme niečo ako rodovú rovnosť, tak existujú jasné štatistické dôkazy o jej prospešnosti pre spoločnosť.

Rodová rovnosť ako rovnosť mužov a žien a rodina nestoja v protiklade, naopak. Rovnocenný vzťah, založený na vzájomnom rešpektovaní muža a ženy, ich rovnoprávnom postavení a vzájomnom dopĺňaní sa, je pre moderných ľudí konceptom rodiny, ktorý sa ukázal pre spoločnosť funkčnejší a stabilnejší ako model typu Kinder, Küche, Kirche. Nie je náhodou, že sa práve v krajinách, kde takýto model rodín prevláda, rodí podstatne viac detí a ľudia sú spokojnejší a šťastnejší. Krajiny s najvyššou úrovňou rodovej rovnosti v EÚ ako Francúzsko, Švédsko či Fínsko patria k tým s najvyššou pôrodnosťou, kým Slovensko a Poľsko majú pôrodnosť najnižšiu (zdroj Eurostat tu).

Rodová rovnosť navyše nijako neznamená odstránenie biologicky daných rozdielov medzi mužmi a ženami, ale cielené pôsobenie na sociálne nerovnosti v postavení mužov a žiena  tým hierarchické usporiadanie spoločnosti. (Viac tu)

"V Holandsku sa bavia o tom, že od určitého veku budú ľudí zabíjať.“

Holanďania sa samozrejme žiadnych ľudí od určitého veku zabíjať nechystajú. Dobrovoľnú eutanáziu a/alebo lekársky asistované ukončenie života na požiadanie pre nevyliečiteľne chorých má zavedené viacero krajín. Holandsko prijalo v roku 2002 zákon, a to po 20 rokoch verejnej diskusie, ktorým dekriminalizuje lekárov, poskytujúcich pomoc pri samovražde, za presne stanovených podmienok. O všetkom rozhoduje komisia, pričom musia byť splnené nasledujúce podmienky:

  • utrpenie pacienta je neznesiteľné, bez vyhliadky na zlepšenie,
  • požiadavka pacienta na eutanáziu musí byť dobrovoľná a dlhodobá (žiadosť nemôže byť priznaná pod vplyvom iných ľudí, psychických chorôb alebo drog),
  • pacient si musí byť plne vedomý svojho stavu, vyhliadok a možností,
  • musí existovať konzultácia s aspoň jedným ďalším nezávislým lekárom, ktorý musí potvrdiť vyššie uvedené podmienky,
  • smrť musí lekár alebo pacient vykonať lekársky vhodným spôsobom a lekár musí byť prítomný,
  • pacient musí mať najmenej 12 rokov (pacienti vo veku od 12 do 16 rokov vyžadujú súhlas svojich rodičov)

 „Keby nebolo Maďarov a Poliakov, Rada pre rybolov a poľnohospodárstvo by schválila jednohlasne Istanbulský dohovor, ide to do parlamentu a implementujú to do našich zákonov. Gender by bol už tu a Kuffa by už sedel v base.“

V skutočnosti, Rada EÚ schválila pristúpenie k Istanbulskému dohovoru a následne ho schválil aj Európsky parlament.  Okrem toho, gender resp. rod máme v našich zákonoch už dávno (pozri predchádzajúci článok k Istanbulskému dohovoru).  A Kuffa zjavne v base nesedí. Rovnako ako nesedí jeho tvrdenie.

"Feministky by bez mužov dodnes skákali po pralese a nahé"

Záverom prednášky sa M.Kuffa pustil do feministiek a jeho vystúpenie pripomínalo stand up comedy, nevhodnú do priestorov chrámu. Zjavne sa poučil z Prešova, že spochybňovať rovnoprávnosť žien je kontraproduktívne, preto si vybral ľahší cieľ. Feministky. Tie by si vraj bez mužov nemali čo obliecť, nemali by autá, lietadlá, počítače, ani mosty, po ktorých chodia, pretože to všetko vyrobili len a len muži. Podľa neho by vraj "feministky bez mužov dodnes skákali po pralese a nahé".

Kuffa je zjavne presvedčený, že ženy v priemyselnej výrobe nepracujú, nič nevyrábajú a ani to robiť nevedia. Skrátka, ženy porodia a vychovajú chlapcov, ktorí sa potom o všetko postarajú.  Podľa Štatistického úradu je však každý tretí človek zamestnaný na Slovensku v priemysle žena a tretina študujúcich na Slovenskej technickej univerzite sú dievčatá. Nielen to...

Keď už sa chce pán Kuffa baviť o mostoch, pripomeňme stavbu asi najznámejšieho mosta na svete Brookly Bridge v New Yorku, o ktorý sa vo veľkej miere pričinila žena,  Emily W.Roebling.  Jej muž, hlavný inžinier stavby mosta, ťažko ochorel a ona de facto viedla 14 rokov konštrukčné práce. Jednou z najznámejších architektov je architektka Zara Hadid. A poďme ďalej... Prvým počítačovým programátorom a autorkou prvého algoritmu bola žena, Ada Lovelace.  A keď už sa chce Kuffa baviť o lietaní: Tri afroamerické matematičky z NASA Dorothy Vaughan, Mary Jackson, and Katherine Johnson, ktoré nazývali aj "ľudskými počítačmi", mali veľkú zásluhu na úspechu amerických letov do vesmíru (odporúčam na túto tému skvelý film Hidden Figures).

Vo výpočte toho, čo ženy dokázali a dokazujú, by som mohla pokračovať veľmi dlho. Podstatné je ale dodať, že bez feministického hnutia by žiadna z týchto žien nemali prístup k vzdelaniu, k majetku či k volebnému právu.

Vážne pochybujem aj o existencii príbehu akejsi českej profesorky, ktorá by na vysokej škole rozprávala o tom, ako mužov nepotrebuje. Toto nie je a nikdy nebolo agendou akademického feminizmu či rodových štúdií. Rovnako tie ďalšie "príbehy zo života", ktorými bavil M.Kuffa prítomných v Trnavskom chráme, len aby ich dostatočne pobavil, vystrašil či znechutil a tým motivoval podpísať petíciiu proti Istanbulskému dohovoru. Že v konečnom efekte tým staré mamy a otcovia uškodia vlastným vnučkám, to im samozrejme nepriznal.

A propos, diskusia...

Ako chceme v takomto prostredí vecne diskutovať? Áno, diskusia je potrebná a vítaná... ale relevatné príspevky do diskusie musia byť založené na faktoch, na poznaní samotného Istanbulského dohovoru a aspoň základnej znalosti teoretických východísk (samotný text Istanbulského dohovoru v slovenskom jazyku je tu a prečítajte si aj výkladové memorandum k nemu, tiež v slovenčine). Kto popiera základné fakty, nie je a nemôže byť partnerom na serióznu odbornú diskusiu. Tak, ako je ťažké baviť sa s cudzincom, reč ktorého neovládate, je ťažké baviť sa o odborných veciach s niekým, kto si vytvára názory na základe akéhosi "listu z Ukrajiny" a argumentuje dávno prekonanými hoaxami.

Na záver: viem, že mnoho ľudí si Mariána Kuffu váži za jeho pomoc ľuďom na okraji spoločnosti, za čo mu patrí uznanie. To však neznamená, že ho nie je možné kritizovať za zavádzajúce a demagogické vystúpenia.  Tak, ako niekto môže byť uznávaný novinár a súčasne sa správať k ženám neprijateľne, tak môže sociálne cítiaci človek skĺznuť ku klamstvám a zavádzaniu, keď samu to účelovo hodí. O to viac je potrebné na tieto klamstvá upozorňovať, pretože šírenie demagógie z pozície morálnej autority je v konečnom efekte nebezpečné. Asi ako jed v obľúbenom multivitamínovom džúse.

Súvisiace linky:

Vystúpenie M.Kuffu v Trnave

Článok uvádzajúci fakty a vysvetľujúci zavádzajúce tvrdenia voči Istanbuslkému dohovoru

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Ľudským právam a rodovej rovnosti sa venujem takmer 20 rokov. Svoj blog chcem využiť hlavne ako príspevok do diskusie na tieto témy.

Blogy

|