Festival Jeden svet už čoskoro ukáže hranice dôvery

Sociologické výskumy našej spoločnosti už dlhodobo ukazujú, že nám vládne nedôvera. Nedôverujeme sebe, nedôverujeme iným. Nedôverujeme nikomu a ničomu – a sme v tom naozaj dobrí. Až tak, že sa výrazne vyčnievajúc zo štatistiky ocitáme na samom chvoste Európy. Našinci nedôverujú susedom, súdom, nedôverujeme vlastnej budúcnosti, nedôverujeme politikom, cudzincom, médiám… Nedôverujeme a nedôverujeme. Neraz len tak. Preventívne.

No čo bez tej chýbajúcej dôvery robíme? Zúfalo ju hľadáme aj tam, kde to v skutočnosti nemá zmysel. U extrémistov aj s ich jednoduchými “riešeniami” zložitých problémov, na stránkach alternatívnych médií, ktoré si nectia žiadne novinárske štandardy a nepoznajú význam pojmu spoločenská zodpovednosť, u konšpiračných teoretikov s denným menu plným instantných “vysvetlení” úplne všetkého od A po Z, od nuly po vzťah očkovania a autizmu. A popritom všetkom akoby strácame nádej, že môžeme meniť svet.

Pritom platí, že ak naopak iným a sebe veríme, viac sa otvárame svetu, viac sa zaujímame o dianie okolo nás – a viac sa na tom dianí aj priamo podieľame, viac pomáhame iným, sme spokojnejší so svojimi životmi. Skrátka, ak by sme (si) viac dôverovali, vládla by u nás lepšia, konštruktívnejšia atmosféra, demokracia by fungovala akosi efektívnejšie, ekonomike by sa darilo, kvalita života a pocit pohody by rástli. Inými slovami, spoločnosť by fungovala lepšie. Kľúčom k tomu pritom nie je nič menej, než celkom “obyčajná” dôvera.

Tohoročný festival Jeden svet by preto chcel svojim programom prispieť k hľadaniu a najmä nájdeniu tej „obyčajnej“ dôvery u nás. Budeme radi, ak sa k nám pridáte.

Potrebné limity tejto ambícii však, ako memento, hneď z kraja programu kladú filmy vo festivalových sekciách Dáta: demokracia, Hovoriť striebro. Mlčať zlato? či Extrémizmus v nás. Filmy ako sú Korupčná výchova alebo Google náš každodenný nám veľmi názorne načrtnú hranice dôvery, tienistú stránku, kde je už dávka nedôvery na mieste. Napríklad v politike či na internete. Ak chceme rozoznávať svetlo, musíme spoznať tmu.

Tieto filmové sekcie nám ale zároveň vo vlastnom negatíve vymedzujú priestor, v ktorom je nedôvera síce inštinktívnym a prirodzeným, no stále iracionálnym a vo svojich dôsledkoch škodlivým postojom k svetu. Tento priestor, v ktorom môže byť dôvera naopak kľúčom k zmenám k lepšiemu pre všetkých, si našiel miesto v sekciách Môj život inak, Takzvaná civilizácia, Svet v pohybe či Máte právo vedieť, ale aj v stáliciach, ako je Jeden svet deťom či súťažná sekcia Slovenský dokument.

Galéria (väčšie fotografie a názvy filmov a sekcií nájdete po rozkliknutí)

Viac o konkrétnych filmoch, ale aj podujatiach, sa v najbližších týždňoch dozviete aj na stránkach tohto blogu. Ďalšie informácie nájdete na stránke festivalu www.jedensvet.sk a našom Facebooku.

Veríme, že sa nám počas nadchádzajúcich festivalových dní v Bratislave, a po prvýkrát simultánne aj v Košiciach, podarí nájsť aspoň časť strácajúcej sa dôvery v seba, ale aj v spoločnosť, v ktorej žijeme. Nezabúdame však pritom nedôverovať tým, ktorí si našu dôveru skutočne nezaslúžia.

Peter Stanka za tím Jedného sveta