Blog
piatok

Ficova multivektorálna reakcia na sankcie voči Rusku

Nasledujúci blog je prvý zo série textov venovaných rusko-slovenským obchodným vzťahom v rámci projektu "Economic Relations Between the V4 and Russia," ktorý je implementovaný s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu. Viac o projekte nájdete tu.

Robert Fico na návšteve u Vladimira Putina. Foto - tasr/ap

Keď sa Róbert Fico stal prvýkrát premiérom v roku 2006, jednou z hlavných priorít jeho vlády bola obnova vzťahov s Ruskou federáciou. Preto sa slovenská zahraničná politika voči Rusku zamerala na udržanie si dobrých vzťahov a vyhýbanie sa akýmkoľvek vzájomným konfliktom či kritike . Na druhej strane sa však Slovensko preukázalo aj ako spoľahlivý člen Európskej únie. Spolu s ďalšími členskými krajinami podporuje európsku integráciu Ukrajiny a i napriek kritike odsúhlasilo sankcie voči Rusku. Takže na jednej strane je priateľský pragmatizmus voči Ruskej federácii a na strane druhej plnenie si záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ. Juraj Marušiak nazýva túto schopnosť udržiavania si vyrovnaných vzťahov s rôznymi partnermi na viacerých úrovniach “multivektoralizmus“ 1. Avšak najmä po vypuknutí krízy na Ukrajine sa tento prístup javí prinajmenšom ako rozporuplný a neudržateľný.

Sankcie voči Rusku sú nezmyselné a nefungujú...
Aj keď sa v súvislosti s rusko-slovenskými vzťahmi mnohokrát hovorí o určitej “slovanskej solidarite“ či “prirodzenej” inklinácii Slovenska k východu, vzťahy týchto dvoch krajín sú primárne založené na ekonomických záujmoch. Ako bolo analyzované už v predchádzajúcom blogu, sankcie voči Rusku mali negatívny dopad na slovenský export a stali sa predmetom kritiky najmä zo strany premiéra Fica. Avšak pokles vývozu nebol len dôsledkom sankcií a čo je dôležitejšie, nebol až taký markantný ako mnohí predpokladali. Takže ani premiérova “sociálna” politika nebola nijako výrazne ohrozená. Prečo je teda Fico takým hlasným oponentom? Podľa prieskumu verejnej mienky z októbra 2014 sa názory verejnosti na ukrajinskú krízu rôznia – aj keď 45% obyvateľov Slovenska podporuje európsku integráciu Ukrajiny, až 49% populácie je proti sankcionovaniu Ruska. 2 Môžeme teda predpokladať, že kritika sankcií je primárne určená pre domáce publikum. Najmä po prehratých prezidentských voľbách si Fico potreboval zabezpečiť podporu verejnosti, aby sa jeho neúspech nezopakoval vo voľbách do NRSR v marci 2016. Ale prečo pokračovala kritika aj po voľbách? Tu môžeme vidieť Ficov pragmatizmus v praxi. Kritika sankcií, napríklad na Bratislavskom samite v septembri, bola čiastočne gestom pre verejnosť, a čiastočne ústretovým krokom voči Moskve – premiér dúfal, že Rusko podporí Miroslava Lajčáka, ktorý v tom čase kandidoval na pozíciu generálneho tajomníka OSN.

...ale jednota Európskej Únie bude vždy prioritou.
Napriek rétorike, ktorú Fico používa, keď hovorí o sankciách, nikdy výrazne neoponoval ich schváleniu. On a predstavitelia vlády zdôrazňovali dôležitosť slovenskej pomoci Ukrajine, najmä pokiaľ ide o reverzný tok plynu 3, humanitárnu a rozvojovú pomoc, či transfer politických skúseností 4. Pre súčasnú vládu je dôležité, aby podporila demokratizáciu krajín Východného Partnerstva na ceste k európskej integrácii. Avšak to je v rozpore s pragmatickou spoluprácou s Ruskom. Ako hovorí Dalibor Roháč, Slovensko sa snažilo hrať na obe strany – v Bruseli vlažne odsúhlasilo sankcie proti Rusku, no zároveň ich Fico odsudzoval a sťažoval sa na ich ekonomické dopady na domácej pôde a v Moskve 5. Tento druh multivektoralizmu, pragmatizmu pokúšajúceho sa o nekonflikné vzťahy, je ťažko udržateľný, najmä v období krízy akou bola a je tá ukrajinská. V takýchto situáciach je nevyhnutné prikloniť sa k jednej strane. Aj napriek premiérovym rečiam je zrejmé, že stojí za Európskou úniou, nakoľko vždy odsúhlasil implementáciu sankcií a podnikol kroky, ktoré priamo pomohli Ukrajine. Avšak aj keď hovorí, že byť proeurópsky je v národnom záujme 6, jeho neustála kritika sankcií (v spojení s vyhláseniami týkajúcimi sa utečeneckej krízy) pre mnohých znamená kritiku EÚ ako takej. A to môže mať negatívny dopad v dlhodobom horizonte – či už ide o pokles populárnej podpory a dôvery pre Európsku úniu na národnej úrovni, či prehĺbenie polarizácie slovenskej spoločnosti.

Vypracovala: Simona Blašková, z odboru Politics and International Relations, University of Cambridge

BIBLIOGRAFIA
1 J. Marusiak: Slovakia’s Eastern policy – from the Trojan horse of Russia to “Eastern multivectoralism“ in International Issues & Slovak Foreign Policy Affairs, Vol. XXII, No. 1–2|2013, pp. 42-70
2 A. Duleba: Kríza na Ukrajine ako impulz pre východnú politiku SR a EÚ: Analýza postojov slovenskej verejnosti a odporúčania pre zahraničnú politiku SR (2014)
3 A. Duleba: Slovakia: Ambiguity in Action in A Region Disunited? Central European Responses to the Russia-Ukraine Crisis (Europe Policy Paper, 2015)
4 J. Groszkowski: Prime Minister Fico’s Russian Card, available at: https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2015-07-01/prime-minister-ficos-russian-card
5 D. Rohac: Putin’s best EU friends, available at: http://www.politico.eu/article/putin-friends-renzi-tsipras/
6 TA3: http://www.ta3.com/clanok/1093001/sankcie-voci-rusku-su-nezmyselne-a-nefunguju-povedal-fico-na-summite-unie.html

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Blogy

|

Už viac ako 82484 z vás dostáva správy e-mailom