Fikcia dňa: Alternatívna polepšovňa vo Vymyslenej krajine

Za hranicami nášho mentálneho vesmíru bola raz jedna Vymyslená krajina, v ktorej bolo Neznáme mestečko a tzv. Alternatívna polepšovňa.  Možno to bude znieť  ako príbeh z dark webu, avšak nie – je to len realita v jednom Neznámom mestečku.  V ňom nechali mocní s neobmedzeným politickým krytím, napojení na bezodnú studnicu verejných financií , vybudovať  Alternatívnu polepšovňu.  Veď viete, stáva sa to aj v lepších rodinách – keď na resocializačné liečenia sú poslané deti, aby sa zbavili napr. drogových závislostí.  Na toto miesto rodičia v dobrej viere posielali svoje deti (aj keď, možno nie vždy s tým úplne súhlasili? Avšak, tety úradníčky majú rodičov v obdobných prípadoch nasmerovať k pomoci… )

Stávali sa na tomto mieste prazvláštne prípady – napr., že s deťmi sa niekoľko mesiacov nevedeli skontaktovať rodičia – a to aj napriek tomu,  že deti po týchto pár mesiacoch boli často v zdravotnom stave zásadne horšom, než  v akom prišli, čo potvrdili neraz aj lekárske posudky z pohotovosti, na ktorú sa niektorí  zverenci Alternatívnej polepšovne dostali – či už  boli odvezení priamo zamestnancom, alebo po intervencii vlastných rodičov, ktorí ich prišli vytrhnúť z pazúrov tejto chorej, štátom dotovanej mašinérie. Dokonca sa v tejto Vymyslenej krajine rodičia snažia domôcť spravodlivosti aj na súdoch, kde charakter naozaj rozhoduje, alebo na polícii, ktorá ale pomáha a na pokyn Uja Vlasatého chráni Skutok, ktorý sa nestal. Dokonca, v tejto vymyslenej krajine sa v histórii žiaden skutok ešte nestal!

V Alternatívnej polepšovni vládli alternatívne liečebné postupy. Napr. sa podával deťom alkohol, ale možno aj iné látky… návykového charakteru. Veď viete, aby bol intenzívnejší zážitok. Testovaná bola aj avantgardno – mierumilovná liečebná metóda – keď ošetrovatelia liečiace sa deti (farebnej pleti) bili napríklad palicami. Ďalšou z alternatívnych metód bola tzv. Soft metóda, pri ktorej dievčatá boli samoznásilňované, niektoré sa dokonca pri tom „samonakazili“ vaginálnym herpesom, neoficiálnym podpisom Alternatívnej polepšovne. Ďalšou alternatívnou, tzv. Hard metódou, bolo brutálne samoznásilnenie. Vyskytli sa dokonca aj prípady dievčat (dievčaťa?), ktoré po ‚agresívnom samoznásilnení’ skončili na pohotovosti, napr. so samonatrhnutým análnym otvorom. O psychických traumách, zanechaných týmto konaním, asi nemusíme hovoriť.

Šťastie je však to, že sa jedná len o fikciu, a žiadna Vymyslená krajina, Neznáme mestečko a tobôž Alternatívna polepšovňa, neexistuje. V tomto fiktívnom príbehu dokonca dotknuté dievčatá v Alternatívnej polepšovni mávali menej ako 18 rokov, často dokonca napr. len  14 alebo 15 rokov v čase samospáchania činu, tzv. skutku. Áno, poviete si možno, že ich mal chrániť zákon, ale ten utrpel vážnu traumu, keď ho v Neznámej krajine začali taktiež zneužívať.

Rodičia týchto detí, ale aj slušní občania Vymyslenej krajiny (ktorých je stále drvivá väčšina) sa, samozrejme, cítili dotknutí, a tak sa po medializácii kauzy začalo konať. Jednalo sa o výnimočný typ konania, konania typického vo Vymyslenej krajine od jej vzniku. Je to tzv. „Naoko konanie,“ ktorého výsledok ale často býva nakoko*. Občania Vymyslenej krajiny pozorne sledovali kauzu Alternatívnej polepšovne.

Vo Vymyslenej krajine boli aj maxistri, napr. Ujo Vlasatý, ale aj Ujo Pupkatý, tzv. Dvojbrada. Prvý z maxistrov, Ujo Vlasatý, sa po zozbieraní údajov o samoznásilneniach absolvovaných v Alternatívnej polepšovni (či na jej výletoch), ctihodných ošetrovateľov Alternatívnej polepšovne zastal, pretože s deťmi išlo len o „lásku na rozlúčku“, tzv. „bye-bye shagging.“ Dokonca si nehanebné deti pri tomto akte dovolili svojim ošetrovateľom klamať ohľadom svojho veku!!!

Ľud očakával, ako zakročí druhý z maxistrov, Ujo Pupkatý, pretože pod jeho maxisterstvo spadali aj ústavy typu Alternatívna polepšovňa. Ujo Pupkatý mohol, aj napriek tomu, že sa jedná len o Vymyslenú krajinu, pôsobnosti Alternatívnej polepšovne dať  finálne „C’est la vie.“ Ľud to aj očakával, avšak, k javu daného typu nedošlo, kvôli čomu bol podráždený nejeden ľudo.

Šíriť toľko fikcie by sa asi nemalo, ale keďže je to predsa len fikcia, odohrávajúca sa vo Vymyslenej krajine a v Neznámom mestečku, kde neexistujú žiadne horúce gaštany zodpovednosti, začnime konšpirovať.

Od Uja Pupkatého síce naivne čakal nejeden ľudo, že Alternatívnej polepšovni dá spomínané finálne „C’est la vie,“ lenže ľud pozabudol – alebo si len nespomenul – že pred pár rokmi mal maxister nehodu. Nie, (asi) nie na zadných sedadlách, ale takú tú reálnu, automobilovú. Tá sa stala (asi len zhodou okolností) niekoľko desiatok kilometrov od Alternatívnej polepšovne. Pri Ujovi Pupkatom sa vtedy našlo okolo  7 litrov pravej alobalovej €urovice domácej, farebné tabletky a veľké zásoby gumy latexového typu. Aj napriek „alternatívnym faktom“ v tejto našej fikcii chtiac alebo nechtiach (podľa stupňa Vašej paranoje) vyvstáva zopár otázok.

• Čo mal v pláne Ujo Pupkatý so svojou skromnou cestovnou výbavou iba pár desiatok kilometrov od Alternatívnej polepšovne?
• Stala sa nehoda predtým, alebo až potom ako ju navštívil ? (Je to vôbec dôležité?)
• Bol Ujo Pupkatý pravidelným návštevníkom Alternatívnej polepšovne a pomáhal deťom, alebo nebodaj len herec v predstavení oscarovej drámy „Hra na dedka a vnučku“ ?
• Je táto nehoda, alebo maxistrova obľúbenosť Alternatívej polepšovne dôvodom, prečo žiadne „C’est la vie“ prísť nemôže?
• Alebo je reálnym dôvodom to, že Ujo Pupkatý Alternatívnu polepšovňu navštevoval za rôznymi farebnotabletkovými účelmi?

Čo je zaujímavejšie, aj občania Vymyslenej krajiny si kladú otázky. Vedia, že ich boj s veternými mlynmi môže trvať skoro tak dlho ako Čakanie na Godota. Vpred ich ale ženie vedomie, že zmena je snáď nadosah. Páni typu Pupkatý a Vlasatý sa chytajú čoho môžu. Vymyslená krajina je však miesto, za ktoré sa ešte stále oplatí bojovať.

Zamyslenie na záver:

Chceli by ste Vy žiť vo Vymyslenej krajine? Čo by ste v nej odporúčili jej občanom zmeniť a čo by ste Vy spravili na mieste občanov? Vždy si klaďte otázky.

Poznámka na záver:

Vymyslená krajina je miesto celkom fiktívne, nachádzajúce sa mimo nášho (mo)mentálneho vesmíru. Eventuálna podobnosť s realitou je čisto náhodná, ba čo viac, je možno len výsledkom Vašej fantázie. Všetky postavy sú fiktívne, avšak za ich vznikom stojí Vlastná hlava. Ak sa v nich niekto náhodou nájde, podáva to svedectvo možno práve o ňom. Prečo by sa v niečom nereálnom mal nájsť?