Denník N

Filip na súde, Fico vysmiaty

Filipa Rybaniča čaká 19. októbra už druhé pojednávanie na súde. Fica nestíhajú za nič.
Spravodlivosť na Slovensku sa delí na smerácku a opozičnú.
Ako vyzerá mocenský systém ovládania Slovenska a čo je treba hlavne zmeniť, aby sme sa ako krajina niekam posunuli.

Môj asistent Filip tvrdí, že si už zvykol na „nový životný štýl“. Dokáže si nájsť rovnováhu medzi prácou, školou, oddychom, neustálymi opravami svojho auta a naháňačkou s mafiou riadiacou štát. Človek si zvykne aj na šibenicu. Vo Filipovom prípade to platí takmer doslova.

S ľahkosťou sa u nás hovorí, že „vláda a justícia“ sú skorumpované a berieme to ako samozrejmosť, nad ktorou ani nemá cenu sa pozastavovať. Oveľa krutejšia je realita, keď na ňu človek narazí. Keď vidí, ako Kaliňákova „NAKA“, prokuratúra a súdy uplatňujú úplnú svojvôľu a mykajú plecom aj keď im ukazujete zákon a hovoríte „aha, toto nemôžete robiť“. Dosiahli sme nezávislú justíciu – nezávislú od práva a spravodlivosti.

Súd
Devätnásteho októbra 2017 má Filip Rybanič, už druhé pojednávanie na súde.
Na Slovensku má vláda Roberta Fica „našich ľudí“ na polícii, prokuratúre a na súdoch. Ak sa dostanete do pazúrov nášho „systému spravodlivosti“, ste tak vďaka nim striktne rozdelení podľa príslušnosti k opozícii na jednej strane a Smeru na druhej.

Robert Fico bol pred pár dňami zbavený viny vo veci verejného ukazovania Matovičových daňových dokladov. Ten istý paragraf, za ktorý súdia Filipa. Podľa vyšetrovateľa bolo vo verejnom záujme ukazovať daňové doklady na tlačovke a v priamom prenose.
Rovnako bol nedávno zbavený viny vo veci „nebezpečného nabádania“, keď kázal trhať právoplatné faktúry a miešal sa do práce „nezávislého“ úradu. Ťažko vôbec vyšetrovať niekoho, komu sa ani nedá doručiť pošta.
Robert Kaliňák zase zastavil svoje vyšetrovanie surovou akciou svojej NAKA voči odvážnemu prokurátorovi vyšetrujúcom jeho prevody s Bašternákom ešte v lete minulého roka.

Úplne inak to vyzerá v prípade Filipa
Sudkyňa nedbala na komplet protizákonné vyšetrovanie policajtov NAKA. Pokojne porušila aj právo dané ústavou – právo na verejný proces. Hociktorý vrah a mafián má verejný proces, Filipovi bolo toto právo svojvoľne odobraté. Pod rúškom utajenia tak nasledovali manipulatívne otázky na svedkov, ktorých cieľom bolo len potvrdiť vopred pripravený záver. Stredoveká inkvizícia ticho závidí čo všetko sa dnes ešte môže odohrávať v strede Európy.

Nástup mladej generácie?
V politike akoby chýbali jedna až dve generácie úplne. Dnešný súkromný sektor je taký vzdialený od politiky – stále vedenej v štýle deväťdesiatych rokov – že mladšie generácie sa na nej radšej nepodieľajú. Nemá ich na nej čo lákať. Je ovládaná podivnými dinosaurami po záruke. Šikovní ľudia majú lepšie zárobky inde, aj v zahraničí. Sám som sa vrátil zo zahraničia, kde som sa mal dobre, aby som tu pomohol zmeniť veci.
Zdá sa však, že sa prebúdza najmladšia generácia. Po Filipovi Rybaničovi a Zuzane Hlávkovej prišli na rad aj stredoškoláci, ktorí organizujú pochody proti korupcii. Nedali sa odradiť ani studenou sprchou, ktorú prví dvaja zažili, z toho Filip v tej najtvrdšej forme.
Zuzana si zase vypočula poučenie od ministra zahraničných vecí o tom, že bohužiaľ na Slovensku žijeme „v istom nastavení“, s ktorým sa nedá nič robiť.

Isté nastavenie
Proti čomu vlastne stojí človek, ktorý na Slovensku niečo reálne zmeniť chce? Čo je to to „isté nastavenie“ ako sa to všetko vlastne vyvinulo?
Samozrejme, veľkým predelom v našom vývoji bola „nežná revolúcia“. Vývoj po nej sa však nezačal hneď písať Mečiarom, ten prišiel až o niečo neskôr.
Revolúciu si nevšimol nielen Robert Fico, ale ani dôstojníci ŠtB. Respektíve nezaskočila ich. Zakrátko koncentrovali vo svojich rukách moc cez „holandské dražby“ a podobne. Jediní mali reálne peniaze nahonobené ešte na konci osemdesiatych rokov.
Keď nastúpilo HZDS boli popri tejto novej triede chudáci, nerozumeli vládnutiu. HZDS nebolo pôvodne „Mečiarov valec“, boli to odídenci z Verejnosti proti násiliu.
Až vývojom ich zlákala moc a peniaze, nie všetkých a nie naraz. Boli to časy, kedy sa človek cez politiku mohol stať zo dňa na deň multimilionárom až miliardárom. Vtedy, pravdaže, korunovým. Niektorí majetky rozhádzali, z niektorých sa stalo to, čomu hovoríme „oligarchia“. Časti z nich – tým čo videli dlhodobejšiu perspektívu – už Mečiar prestal vyhovovať, opustili ho na konci deväťdesiatych rokov. Nechceli byť ním riadení ako pajáci a vadila im medzinárodná izolácia Slovenska (a teda ich samých).
Za Dzurindu sa vďaka vstupu do medzinárodných štruktúr a zahraničným investíciám vyvinul u nás súkromný sektor orientovaný na export. Vďaka tomu tu môže dnes žiť veľké množstvo ľudí nezávisle od priameho vplyvu oligarchov a mladí majú perspektívu doma aj v zahraničí.
Dzurinda však išiel cestou najmenšieho odporu – zrejme, ak by konal inak, neudržal by svoju vládu a reformy reálne v chode.
Pôvodná oligarchia sa tak mohla konsolidovať v novom prostredí. Dzurinda však nebol priamo „ich človek“ a nikdy mu nedôverovali. Zakrátko si skonštruovali nový mocenský nástroj – SMER na čele s Robertom Ficom. Po rozpačitom rozbehu im tento šľape až dodnes, aj takpovediac „po záruke“.
Mašinéria, ktorá za Smerom funguje, sa formovala vyše štvrť storočia, jej cieľom je všetkými dostupnými prostriedkami cucať štát, slovenských a európskych daňových poplatníkov. Cez štátne zákazky, rôzne zákonom dané poplatky (preto sú u nás energie drahšie ako v Nemecku), eurofondy a nadmerné odpočty („vratky“) DPH.

Mor ho!
Dá sa s tým pohnúť? Áno, tento systém má svoju achilovu pätu. Po politickej stránke je postavený na teraz už len jednom človeku a jeho neustálom osobnom marketingu.
Oligarchovia v pozadí majú veľa slabých miest. Ich systém stojí na tom, že doteraz sa nikto proti nim nepostavil! Politici im buď slúžili, alebo ich nechávali žiť.
Mojou misiou je ukázať, že s dostatočnou húževnatosťou sa hlinené nohy tohto kolosu dajú zlikvidovať. Preto vždy prezentujem veci čo najdetailnejšie, schémy podvodov čo najpresnejšie. Lebo doba len prázdnych politických fráz musí pominúť.

Áno, už aj ja som si vyslúžil za to predvolanie na súd – tentoraz od oligarchie z J&T. No chcem ukázať, že sa nad nimi dá vyhrať aj v rámci (ako tak) demokratického systému. Že nemusí dôjsť k pochodovaniu po uliciach v uniformách, že páky na toto ozrutné oligarchické monštrum máme aj teraz.
Ak chceme, aby sa mladí vracali zo zahraničia späť a NEMUSELI ani doma „žiť v istom nastavení“, dotiahnime to už tentoraz do konca.
A príďte, prosím, podporiť Filipa na súde Bratislava V, Prokofievova 6-12, 19. októbra o 9.00!

Teraz najčítanejšie