[film] Der Nachtmahr (2015)

Der Nachtmahr (GER 2015, 88 min.)
Réžia: Akiz.
Scenár: Akiz
Kamera: Clemens Baumeister
Hudba: Akiz, Steffen Kahles, Christoph Blaser
Hrajú: Carolyn Genzkow, Kim Gordon, Julika Jenkins, Arnd Klawitter, Wilson Gonzalez

Keď idete do kina na “stredoškolácky horor“, väčšinou viete na čo sa pripraviť, čo čakať. Horor by mal byť hlavne čo? No strašidelný! Der Nachtmahr je aj strašidelný, no  je hlavne -NAHLAS!!!  .
AKIZ, vlastným menom Achim Bornhak ako „všeumelec“ cez hudbu, sochárstvo a jednoducho vizuálne umenie, natočil svoj dlhometrážny debut. Dajme tomu je to taký artovejší ne-horor/ mysteriózna dráma. Do distribúcie ide pod nemeckým titulom Der Nachtmahr (Nočná mora), čo znie ako dobrá voľba. Film, od ktorého som veľa nečakal len som si šiel posedieť do kina o polnoci, tak ako nespočetne krát. Prvé varovanie filmu v otváracích titulkoch sa týka práve hlasitosti a stroboskopických efektov.

Film otvára párty scéna pri bazéne, kde to hlavná postava, 17-násťročná Tina (Carolyn Genzkow) dosť prehnala s pitím a má problém “neriešiteľných“ rozmerov spočívajúci v tom, že sa možno znemožní pred Adamom  (Wilson Gonzalez Ochsenknecht) DJ-om, ktorý sa jej páči. Hneď od začiatku film naberá chaotické tempo a ide o drogy, život založený na sociálnych sieťach, virálnych videách, a banálne problémy mládeže.

Samotná prvotná idea odkazuje na maľbu z rovnakým názvom od Henryho Fuseliho z roku 1781. Film rozdáva veľa otázok o tom, čo sa vlastne s Tinou deje a necháva vás zmätených celou dĺžkou. Tina zrazu nie je sama ale spoločnosť jej robí “dačo“ podivné, čo vidí len ona. Taký nemecký E.T. Dá sa tušiť, že film sa zachytáva tém ako dospievanie, stvorenie života, Tininej sexuality, začleňovaniu sa do partie. Hlavná postava skúša drogy a s pomocou spomínaného malého „priateľa“ to dotiahne až k psychiatrovi a hospitalizácii. Tomuto tvorovi-netvorovi venoval Akiz asi 7 rokov práce a je  obdivuhodné, že je to reálny model a nie počítačová grafika. Ako sa autor vyjadril, chcel dosiahnuť niečo čo bude vyzerať ako dieťa ale aj veľmi staro zároveň. Čudo vydáva rôzne podivné zvuky, ktorých zrealizovanie a nahrávanie bolo tiež vtipné, keď režisér dokonca nahrával to ako mu škvŕka vo vlastnom bruchu.

Tento film je v podstate tak nemecký ako sa len dá a Akiz zabalil toto stroboskopické, psychotropné hlasno do ťažkej, temne vygradovanej atmosféry. To všetko absorbujete v modrom až neónovo rušivom tóne  širokouhlej kamery pracujúcej tak, že máte pocit, že ste fakt na párty, zmätene zrádzaní svojimi zmyslami. Znechutenie aj fascináciu vám film hádže rovno do ksichtu a ďalej ste v tom sami a je na vás ako sa vysporiadate s touto rozbitou skladačkou.

Aj keď režisér naznačil, že práve toto by mohol byť prvý film trilógie, ktorú má v hlave, viem, že pred očami nemám scenáristický epos ale ani ho nečakám. Film má iné rozmery, kde originálne poňatie práce s hudbou a svetlom, je faktorom samým o sebe a tak sa skôr prikláňam k názoru, že práve forma príbehu a sledu udalostí, ktoré často pôsobia iracionálne, fungujú v takomto žánri celkom dobre. Hudba je dôležitý element filmu a postarali sa o ňu sám AKIZ, Steffen Kahles, Christoph Blaser alebo napr. Boyz Noize. Úplne pritiahnute za vlasy by sa dalo povedať, že čo film stráda na “písaní“, to nám vynahradzuje hlasitosťou a zvláštnym chladom. Je pravda, že film svoju údernosť často vo viacerých momentoch stráca. Keby sme to brali len ako film, ktorý napríklad používa užívanie drôg ako prostriedok, a psychický rozklad teenagerky, tak s touto témou pracuje inak a vyhýba sa klišé. Je tu však istá “plochosť“ hlavnej postavy a niektorí kritici takisto pochybujú o tom, či si Carolyn Genzkow ako Tina vašu pozornosť počas celého filmu udrží. Nemôžem porovnávať jej výkon z iných filmov (často TV produkcia), keďže som ich nevidel ale myslím, že rola je tu pre ňu akurát. Tina svojim akýmsi “nemotorným“ vzhľadom, mastnou pokožkou a vlasmi a veľmi nesebavedomým vystupovaním bola vďaka Genzkow veľmi uveriteľná a reálna.

Je jasné, že šokujúce obsadenie Kim Gordon so Sonic Youth nemá vo filme nejaký význam. Gordon prijala rolu bez toho aby videla scenár, keďže sa jej páčila predošlá Akizova tvorba. Ten tak prepísal učiteľku histórie na učiteľku angličtiny a mal o jedno lákadlo do trailerov naviac.

Ak ma napadá horor, ktorý ako tak upútal pozornosť v rámci indie scény v roku 2015 tak  asi  britská Nina Forever, ktorá ide teraz do distribúcie ale mňa ani náhodou neoslovila tak ako Der Nachtmahr.

V závere by mohlo byť Akizovmu debutu vytýkané hocičo, napríklad spomínaný scenár. On sa k príbehu a možným symbolom a významom vyjadrovať odmieta. Takto ostáva celkom veľká diera plná otáznikov, čo môže sklamať. Ibaže úprimne, ako by ste si dali dokopy súvislosti po prefetovanej a prechlastanej párty vy sami?

Film mal rozpočet 100 000 eur a odbil si svoju severo-americkú premiéru v Toronte. Pomaly sa kde tu dostáva do kín. Mali by ste ho naozaj vidieť v kine aj keď je dosť možné, že na SR to bude nemožné. Minimálne ho musíte pozerať s dobrým audio systémom a veeeeeľmi nahlas!

Fotky zdroj: © OOO Films