[film] James White (2015)
Maďarská kamera a semiautobiografická spoveď New Yorčana.
Réžia: Josh Mond
Scenár: Josh Mond
Hrajú: Christopher Abbott, Cynthia Nixon, Scott Mescudi, Ron Livingston, Makenzie Leigh
Hudba: Kid Cudi
Kamera: Mátyás Erdély
Produkcia: Borderline Films
James White (Christopher Abbott) žije v New Yorku a má problémy. Vo veľkej miere je problémom sám sebe. Stráca otca, ktorý s ním a jeho matkou nežil. Fláka sa, prespáva na gauči u mami. James sa snaží pomáhať…
…pomáhať mame, ktorá je v 4-tom štádiu rakoviny.
James je zviera v klietke!
James White (USA 2015, 85 min.)
Po veľmi dobrom ohlase na festivaloch v roku 2015 sa do kín dostal debut režiséra Josha Monda – James White (2015). Dá sa povedať, že ide o semiautobiografickú spoveď tohto Američana.
Do Českej distribúcie ho prináša Aero Films Film Distribution Artcam , štartujúc tento víkend. V Prahe sa predsa len niektorí nachádzame a tak je možné, že budete mať možnosť ho vidieť. Neviem ako to vyzerá u nás ale myslím, že festival ako napr. Cinematik by po tomto titule oneskorene mohol siahnuť tento rok. Film sa tiež už dá kúpiť alebo prenajať online.
Josh Mond sa so svojimi dvomi kamarátmi a produkčnou spoločnosťou Borderline Films (pred pár rokmi boli hosťami KVIFF) dostal do povedomia hlavne cez film Martha Marcy May Marlene (2011) s veľmi slušným obsadením mladých “nádejí” ako Elizabeth Olsen, Brady Corbet. V menšej úlohe sa tu objavuje aj Chris Abbott. Ten je známy väčšine divákov z prvých dvoch sérií seriálu Girls, ktorý opustil po nezhodách s Lenou Dunham. Podľa klebiet a dohadov sa rozbiehali ich názory na scenár a bojovať s egom Leny Dunham je viac menej patetická samovražda.
Mond najprv natočí s Abbottom krátky experimentálny film a od tej chvíle mu je jasné, že svoj celovečerný film píše na mieru jemu. Film písal na hudbu Kid-a Cudy a zhodou náhod a okolností sa práve Cudy (Scott Mescudy) chytá role Nicka, najlepšieho kamaráta filmového Jamesa. V úlohe matky uvidíte Cynthiu Nixon (áno, tá zo sex v meste..) a mladú Makenzie Leigh.
Erdélyho mágia
Čo zaujme a zotročí si vašu pozornosť a oči je kamera často hypnoticky nalepená na tvár Chistophera Abbotta. Tento fakt začne dávať zmysel ked pochopíte, že za kamerou stál Matyás Erdély, maďarský kameraman filmu Son of Saul (Saulov syn), za ktorý získal mladý režisér László Nemes tento rok Oskara za najlepší cudzojazyčný film. Dá sa polemizovať, či práve Erdelyho kamera bola tým, čo spravilo túto snímku tak mrazivou obdobou toľkokrát sfilmovaného motívu.
Tento istý model funguje aj u Mondovej prvotiny. Tým je väčšinou ručne držaná kamera a zábery v absolútnej blízkosti na postavy, často sledujúc Jamesa od chrbta. Herci aj režisér boli nadšení touto spoluprácou a vyjadrujú veľký obdiv k Erdélyho práci. Erdély sa na hercov “vešia“, chytá ich za kusy šiat, strká do nich. Podľa nich ide o akýsi tanec, doslova „art performance“, prekračujúci klasický prístup. Do tohto zapadá Cudiho chaotická hudba, ktorá dokresľuje rozpoloženie Jamesa. Filmom tiež často znie hudba Billie Holiday a dáva snímke prirodzený šarm.
O tomto hercovi ete budete počuť…
Čo zaujme hneď ako druhé je Abbott. Ten je živelný, trýznivo nekontrolovateľný a rozhadzuje emócie všade naokolo. Po jednotvárne a nudne napísanej postave zo spomínaných Girls, Christopher Abbott presviedča o svojom nepopierateľnom talente. Vyťahuje vo filme viacero polôh a profil rebela mu veľmi sedí. James je ako časovaná bomba a zúrivosť a napätie presakuje cez Abbotta a jeho oči. Niektorí už použili paralelu s mladým Marlonom Brandom a určite na tom niečo je. Vtipne pôsobí nedávne Abottove znovu-objavenie sa v 5 sérii Girls, kde zrazu postava Charlieho je divoký závislák na heroíne a Dunham ako scenáristka využíva trochu pokritecky plochu, ktorú ukázal Abbott ako James White.
Mal som to šťastie byť na premietaní za účasti Monda a tento skromný a milý chlap sa veľmi citlivo a inteligentne vyjadruje k tomu čo bolo jeho cieľom a nakoľko je jeho priama osobná skúsenosť s úmrtím jeho matky reflektovaná filmom. Mond spomína ako veľmi mu výkon Cynthie Nixon v roli matky bojujúcej s chorobou pripomínal jeho matku. Mondove vyjadrenia o jeho náklonnosti k filmom Joachima Triera a napríklad jeho Oslo, August 31st (2011) dávajú tušiť inšpiráciu prácou tohto Nóra a temnejším vyjadrením tak citlivých tém. Zavalený minulosťou, spomienkami a svojou vlastnou bolesťou dokázal Mond priniesť niečo obdivuhodné.
…lebo
James White a jeho príbeh je v podstate tak bežný a ničím nevyhnutne nový. Najdôležitejším bolo zachytiť práve tento jeden príbeh, práve tento špecifický život. Mond tak robí cez bravúrne surové zachytenie mladého života a štýl jeho práce. Uznávajúc úzku spoluprácu až rodinné vzťahy s hercami, pomocou ich zasahovania do tvorivého procesu, dokázal Mond vystavať netypicky osobný fungujúci celok.
James White je film o rodičovskej láske, priateľstve, zlyhaniach a v neposlednom rade čistote, kráse a sile ľudskej bytosti. A vy ho chcete vidieť!
