[film] Tangerine (2015)

Tangerine (USA 2015, 88 min.)
Réžia: Sean S. Baker
Scenár: Sean S. Baker, Chris Bergoch
Hrajú: Kitana Kiki Rodriguez, Mya Taylor, Karren Karagulian, Mickey O’Hagan, James Ransone
Kamera: Sean S. Baker, Radium Cheung
Distribúcia: Magnolia Pictures

Temnejší odtieň LA, chudoba, drogy a prostitúcia. Neslávna križovatka Highland Avenue a Santa Monica Boulevard je ani nie kilometer od miesta, kde býva režisér Sean Baker…

Transgender kamarátky Alexandra (Taylor) a Sin-Dee Rella (Rodriguez) sa stretávajú na Štedrý deň po tom čo Sin-Dee strávila mesiac vo väzení. Hlavná zápletka filmu sa nekontrolovateľne rozbieha keď sa Sin-Dee dopočuje od Alexandry, že jej frajer a pasák v jednej osobe Chester (James Ransone), ju podvádzal zatial čo sedela…
Od tohto momentu Vás Baker strháva na šialenú “jazdu“ prostredníctvom extravagantnej dvojice a bravúrne napísaných dialógov, plných slangu a intenzívneho afektovania.

Natáčaniu filmu predchádzalo túlanie sa štvrťou a pokusy o nadviazanie kontaktku s LGBT komunitou. Takto scenáristi Baker a Bergoch objavujú v komunitnom centre Myu Taylor a vedia, že majú čo chceli. Nasleduje pol roka práce na scenári (celý scenár tu) . Režisér vo filme používa hercov zo svojich predošlých filmov (Starlet, Prince of Broadway) no hlavné postavy sú neherečky (Mya Taylor, Kitana Kiki Rodriguez). Natáčania  sa chopila produkčná spoločnost bratov Duplassových.

Prvé čo na filme zaujme je výborný strih, dynamickosť záberov a to, že vo filme sa veľa kráča. Baker sa vyjadril, že chcel poukázať aj na to, že v LA, ktoré má normálne povesť “mesta áut“, kde sa bez auta viac menej ani nepohnete, sú aj štvrte a sociálne skupiny ľudí pre ktorých je verejná doprava a prekonávanie vzdialeností pešo bežné. Film takto bravúrne búra mnoho stereotypov o Los Angeles naprieč celou minutážou.

Scény keď Sin Dee behá nepríčetne po štvrti a snaží sa nájsť potenciálnu sokyňu (už fakt , že to je žena, ju rozčuľuje) sú jedinečné. “In your face“ kamera, práca s hudbou a samotná dynamika chôdze unáša diváka tempom, na ktoré nie sme pri nezávislých filmoch až tak zvyknutí a miestami máte pocit, ze sledujete akúsi halucinogénnu verziu “Lola beží o život“. Z dub-stepu, rave-u sa ide do klasickej hudby a farebnosť a šialenosť situácií si drží pozornosť pozorovateľa po celý čas.

Najakčnejším momentom filmu je scéna kde Sin Dee….rozkopáva dvere v moteli, provizórnom bordeli. Scény sexu s prostitútkami pôsobia viac ako surovo a vyvolávajú úzkostný pocit až strach z vedomia, že niečo takéto sa naozaj niekde deje a vy ste priamym svedkom…ste priamo v izbe. Násilná scéna ako sa Sin-Dee zmocní potenciálnej “milenky“ Dinah (Mickey O’Hagan) je okorenená orálnym sexom, fajčením cracku a celým radom bizarných postavičiek.

Kamera má často až dokumentaristický prejav, hlavne pri postave arménskeho taxikára Ramzika (Karren Karagulian), ktorého postava dáva filmu ďalši rozmer. Pocit, že sledujem dokument bol pre mňa najviac vystupňovaný pri scéne s policajnou dvojicou.
Sin Dee (spolu s Dinah) a Alexandra sa neskôr stretávajú v bare, kde má Alexandra spevácke vystúpenie, ktoré pre ňu znamená veľa. Tu film dosť spomalí a napr. scéna na záchode v bare môže pôsobit rušivo. Nasvietenie a stiesnený priestor záchodu však vytvárajú sklúčujúce dusno nasledované neočákávanou scénou keď Sin-Dee nežne líči Dinah. Je to veľmí originálne ponatie, ktoré naozaj istým spôsobom neguje rozbehnuté tempo a a správanie postáv. Nasledujúca scéna, keď Alexandra spieva pred prázdnym barom, je smutným vyobrazením života na ulici, kde niet priateľov a rodiny.

Spomínaný taxikár Ramzik je excelentne napísanou postavou filmu. Je “zaťažený“ na Sin-Dee a nesie si svoje tajomstvá. Vianočná scéna u Ramzikovej rodiny je dotiahnutá do ad-absurdum perfekcionízmu. Arménska komunita bola výborná voľba, ktorá umožňuje dať do konfliktu hodnoty Arméncov s Ramzikovým počínaním. Rodina je tu úplne posvätná a muž je stále v istom archetypálnom ohľade jediným živiteľom rodiny. Za spomenutie stojí postava druhého taxikára Kara, ktorý opovrhuje správaním Ramzika a pomôže svokre odhaliť „tajomstvo“.(Taxikár Karo je stvárnený Arsenom Grigorianom, ktorý je v Arménsku hviezda a uvádza miestnu Superstar)
Neskôr vo filme šokuje ale nepopiera kultúru Arméncom rozhovor histerickej svokry s dcérou, ktorá matke pripomína, že sú momenty keď manželka musí zaťať zuby a niektoré veci prehliadnuť.

Stretnutie v “Donut time“ je grandióznym finále. Roztržka kde sa stretá svokra, Ramzik aj celá parta už aj s Chesterom je vygradovaná pomocou akčnej kamery, ktorá skáče z jednej postavy na druhú (spomímaný štýl dokumentu) a máte čo robiť aby ste stíhali. Záverečná scéna v “laundromate“ (práčovni) je krásnym vyvrcholením, kde Baker ukazuje, že natočil film o priateľstve, samote, o ľudskosti aj ľudskej surovosti, ponúkajúc divákovi objavovanie pre nás tak trochu cudzieho sveta.

No a celé toto bolo natočené na iPhone s5 (v počte kusov: 2). Naschvál som touto informáciou nezačínal, lebo film je v médiách často prezentovaný hlavne cez tento fakt. Tangerine je však oveľa viac.

Film mal veľmi dobré ohlasy na festivaloch, vrátane Sundace a magazín Sight and Sound ho mal v top 2015. Pri rozpočte $100 000 mal box office  slušne okolo $700 000. V našich končinách bol vo „Varoch“ a u nás sa ho nechopil nikto pokiaľ viem.

Fotky zdroj: © 2015 Magnolia Pictures

Okomentujte a píšte svoje názory. Nabudúce o kanadskom filme To the Forest (2015)