Filozof, čo vyskočil z okna

Tým filozofom v pokročilom veku je Louis Levy. A ako sa pýta Clifford Stern vo filme Woodyho Allena Zločiny a poklesky, v ktorom sa tento muž spomína, spýtam sa teraz aj ja vás:

„Máte trochu času?“

Ak áno, tak poďme na to.

Stále nepochopený filmár Clifford Stern, ktorý ani nie je hlavným hrdinom Zločinov a pokleskov, a ktorý doteraz nenatočil niečo, čo by naozaj stálo za to, narazil na muža, ktorého slová a myšlienky považuje naozaj za perly. Rozhodne sa o ňom natočiť dokumentárny film (čo je teda film vo filme), z ktorého má divák možnosť vidieť len tri videosekvencie. Ide o rozhovory s Louisom Levym. Sú to síce iba omrvinky deja, ale zanechávajú významný odkaz. Dokonca sú podľa mňa filozofickým hrudným košom diela. V jednotlivých strihoch máme príležitosť počuť tri Levyho vyjadrenia na tému lásky: 

I.

„Dávnym Izraelitom sa stalo niečo jedinečného. Stvorili Boha, ktorý má záujem. Stará sa, ale zároveň vyžaduje isté morálne správanie. A tu máme paradox: Čo bola jedna z prvých vecí, ktoré Boh žiadal od Abraháma? Boh ho žiadal, aby obetoval svojho jediného, nadovšetko milovaného syna. Teda, navzdory tisícročiam skúseností sa nám nepodarilo vytvoriť obraz celkom milujúceho Boha. Bolo to mimo našu predstavivosť.“

II.

„Všimnite si jednu veľmi zaujímavú vec. Keď sa zamilujeme, je to zvláštny paradox. Ten paradox spočíva v tom, že keď sa zamilujeme, tak máme sklon znovu hľadať všetkých alebo niektorých ľudí, ku ktorým sme mali vzťah ako deti. Na druhej strane žiadame od svojich milovaných, aby napravili akékoľvek krivdy, ktoré nám kedysi spáchali rodičia, prarodičia alebo naši súrodenci. Takže láska v sebe obsahuje paradox. Ide o pokus vrátiť sa do minulosti a o pokus minulosť zmeniť.“

III.

„Vždy si musíme pamätať, že keď sa narodíme, potrebujeme skutočne veľa lásky, aby nás to presvedčilo k zotrvaniu na živote. Keď tú lásku dostaneme, obvykle zotrváme. Lenže vesmír je veľmi chladné miesto. Investujeme do neho svoje city, ale za určitých okolností pocítime, že už nám to nestojí za to.“

Profesor Levy napokon filmára šokoval tak, ako si to od takého optimistu ani len nedokázal predstaviť. Spáchal samovraždu. Netrpel pritom žiadnou duševnou poruchou. Zanechal list, v ktorom nebolo nič, okrem jedinej vety:

„Vyskočil som z okna.“

Dá sa to vôbec pochopiť? Niečo také predsa nebolo možné čakať od muža, ktorý neustále hovorí a píše o láske. A napokon v séniu, keď už má celé to lopotenie za sebou a môže spokojne zbierať filozofické plody svojej práce, práve vtedy svoj život necháva vyletieť otvoreným oknom do prázdna. Nemal nikoho. Bol Židom (ako Woody Allen) a celá rodina mu zomrela cez vojnu. Samotný film Zločiny a poklesky rieši morálnu štruktúru sveta, vraždu milenky úspešného očného lekára a holokaust, ako špeciálny a obludný zločin spáchaný na šiestich miliónoch príslušníkoch jedného národa, ktorý bol pritom vyvolený Bohom. Postava profesora Levyho teda veľmi dobre zapadá do celej skladačky diela. Je intelektuálom, ktorý ustavične hovorí o láske a napriek tomu, že v živote zažil neuveriteľné hrôzy, zostával optimistom. Nakoniec sa však ukáže, že to všetko bola len obrana. Bola to iba veľká konštrukcia, obrovské hradby, prácne vystavané okolo hlbokej traumy, ktorú zažil ako malý chlapec. Celé tie roky hovoril životu áno, áno, a teraz, v jeden jediný deň, v jeden jediný okamih povedal nie.

„Všetci ľudia v živote robia bolestné rozhodnutia morálneho charakteru. Niektoré sú veľmi závažné, väčšina z nich je menej významná, ale utvárame sa tým, aké rozhodnutia robíme. Sme vlastne súhrnom všetkých svojich volieb. Udalosti sa dejú tak nečakane, tak nespravodlivo…ľudské šťastie zrejme nie je zahrnuté v pláne stvorenia. Sme to len my, s našou schopnosťou milovať, kto dávame ľahostajnému vesmíru svoj význam. Napriek tomu väčšina ľudí stále skúša nachádzať šťastie v prostých veciach, ako je rodina a práca. A z tej nádeje budúce generácie možno pochopia viac…“  

Profesorova láska bola gigantickým, iskrivým a stimulujúcim pokusom zmeniť vlastnú minulosť. Avšak, bohužiaľ, neúspešným.

„Nech si vymyslíš akýkoľvek filozofický systém, nikdy nebude kompletný.“

Bude len valom okolo bezodnej diery, ktorej existenciu možno aj niekedy matne tušíme, ale nikdy ju nechceme naozaj uvidieť.