Denník N

Fotiť treba so srdcom

Záľuba a relax, ktoré môžu prerásť do umenia. Aj v amatérskych podmienkach. Príkladom môže byť fotograf Bohuš Urblík z Banskej Bystrice.

Sú záľuby, ktoré prerastú do profesionality, a to bez toho, aby človek navštevoval prednášky, alebo presedel dlhé hodiny v laviciach. K takým patrí aj fotografovanie. Dnes je už naozaj dostatok možností, ako si vycibriť zmysel pre kresbu svetlom cez odbornú literatúru i cez internet. Príkladom môže byť Bohuš Urblík, rodák zo Štiavnických Baní, pred časom ešte Zvolenčan, dnes bývajúci v Banskej Bystrici.

 

Túžil byť fotografom

Začínal vo fotogenickom krajiny pod Sitnom, v Banskej Štiavnici a jej okolí. „Vždy som túžil fotografovať,“ hovorí. „Začínalo to ešte v detských časoch poloautomatmi na film. Pamätám si, ako sme s kamarátom chodili po lese a fotili tzv. makrofotografiu. Samozrejme, výsledok bol na míle vzdialený od cieľa, keďže fotoaparát, ktorý som mal, to technicky nemohol zvládnuť. Ale to nás bohvieako nezaujímalo. Fotili sme a tešili sme sa na vyvolané fotky.“

Mnohí si myslia, že keď si kúpia drahý foťák, tak sa z nich automaticky stanú umelci. Pravda, iné je fotiť len tak do rodinného albumu, kde fotka môže, ale nemusí vynikať kvalitou, a iné je vložiť do toho svetelného umenia kus srdca a vkusu. „Prvou zrkadlovkou som fotil asi v roku 2006, keď som sa začal venovať vydavateľskej činnosti. Pri aktívnom fotografovaní som zistil, aké je to náročné ako na technickú zručnosť, na vnímanie svetla i na samotnú kompozíciu. Veľa čítam, pozorujem iných fotografov, hlavne praxujem v teréne, učím sa. Zhruba po dvoch rokoch som sám postrehol pokrok v tejto mojej práci. Samozrejme, nepasujem sa za profesionálneho fotografa.“

Street a urban fotografia

Krokom vpred bola produkcia pohľadníc pre mestá a dediny najmä stredného Slovenska. Nie každá fotka sa mu vydarila, ale musel sa prispôsobiť požiadavkám zákazníka, ktorý vyžadoval, aby sa na pohľadniciach objavili aj fotografie, s ktorými sa sám vnútorne nedokázal stotožniť. Zaujali ho hrady a zámky, najmä v ich podvečernej či nočnej podobe s osvetlením, ktoré vytvára svojskú atmosféru. „Rád fotografujem architektúru v spojení s prírodou. Taktiež milujem tzv. street fotografiu a dokumentárnu tvorbu. Dostal som sa aj k portrétom, ale tie ma vnútorne neoslovili. Nedávno sme s kamarátom skúšali tzv. urban fotografiu. Je to zaujímavý žáner, ale pracuje sa v dosť nebezpečných priestoroch, ktoré sú dosť znečistené, čo má vplyv ako na výsledný záber, tak aj na samotný fotoaparát. Po prvom takomto fotení som musel dať vyčistiť zaprášený snímač, takže zatiaľ sme to odložili.“

 

Obrovský relax

Bohuš Urblík na základe vlastných skúseností vie, že fotografovanie nie je jednoduché, že treba dokonale spoznať funkcie aparátu alebo používanie filtrov a ak má ísť o kvalitný záber, fotograf sa obyčajne nezaobíde bez statívu. „Fotím do takzvaného RAW formátu, s ktorým sa veľmi dobre pracuje v postprodukcii. Je to vlastne akoby negatív, ktorý si môžeme doma v pohodlí doladiť. Niekedy pritom strávim veľa času, pretože sa snažím fotku dotvoriť podľa vnútorného cítenia. Do fotky treba vložiť srdce. Ale zároveň je to obrovský relax.“

Fotografie, ktoré nám Bohuš Urblík poskytol pre ilustrovanie tohto článku, dokazujú, že by sa nimi určite nestratil na výstavách. „Zatiaľ ich v podstate využíva moja manželka, ktorá sa venuje reklamnej a vydavateľskej činnosti. Ponúkam ich na flogu denníka Pravda a priateľom a v tematických skupinách na facebooku, kde som sa potešil mnohým ohlasom a stalo sa mi, že sa mi ozvali ľudia, ktorí mali záujem o niektoré fotky. Karavána ide ďalej. Momentálne sa snažím zdokonaliť v čiernobielej fotografii a v nočnom fotení. Uvažujem, že tieto zábery na budúci rok ponúknem formou kalendárov. Ale to sú plány, určite sa ešte musím veľa učiť a zdokonaľovať.“

Štyri zábery zo Zvolena

 Špania Dolina

Slovenská Ľupča

Netradičný pohľad na Sitno

Oravský zámok

Liptovská Mara

V centre Kremnice

Banskoštiavnický Nový zámok

Banská Bystrica

Kalište

Foto: Bohuš Urblík

Teraz najčítanejšie