Denník N

Františkov, Vlkov a Bezákov zápas o charakter cirkvi

Na jednej strane stoja ľudia ako pápež František, kardinál Vlk, biskup Bezák a mnohí ďalší, pre ktorých je Kristova Cirkev v duchu II. vatikánskeho koncilu predovšetkým spoločenstvom lásky. Proti ním stoja katolíci, ktorí tvoria veľkú časť cirkevného aparátu, zvlášť vatikánskej kúrie a biskupi ultrakonzervatívnych krajín ako napríklad Slovenska, so svojou stredovekou predstavou Cirkvi, kde hlavným predpokladom kresťanského života je bezpodmienečná vernosť pápežstvu a absolútna poslušnosť jeho aparátu.

Dve protirečiace si správy

Ako láva z krátera sopky prenikli na verejnosť dve protichodné správy týkajúce sa biskupa Bezáka pochádzajúce z vnútra najväčšej a najstaršej globálnej inštitúcie, ktoré dávajú tušiť, že v nej vládne obrovské napätie.

Priaznivcov odvolaného biskupa povzbudila správa o Bezákovej návšteve u pápeža v sprievode kardinála Vlka a jeho následné vyjadrenia k tejto kauze.

Bezákovi odporcovia toto takmer úplne odignorovali a za kľúčový považujú list štátneho sekretariátu, ktorý následne prišiel a ktorý zverejnila TKKBS ako aj predošlý list pápeža Benedikta o obnovení kolegiality.

Práve rozpory medzi týmito dvomi skupinami vyjadrení sú príležitosťou nahliadnuť trochu pod pokrývku aktuálnych udalostí.

Nevierohodne znejúce formulácie

V liste Benedikta XVI sa hovorí, že sa starostlivo a vecne oboznámil s Bezákovým prípadom, čo sa opäť zdôrazňuje v liste štátneho sekretariátu. Podľa toho, čo povedal kardinál Vlk, hlavnou zámienkou na Bezákovo odvolanie boli zjavne vykonštruované udania, ktoré podľa Vlka Bezák spoľahlivo vyvrátil. Je len ťažko predstaviteľné, že by inteligentný muž, akým Benedikt XVI nesporne je, na základe takýchto nezmyslov (asi ste viacerí čítali uvedené otázky i Bezákove odpovede) odvolal arcibiskupa.

V liste štátneho sekretariátu sa zdôrazňuje, že odvolaniu Bezáka „predchádzalo dôkladné skúmanie a objektívne posúdenie všetkých dostupných súčastí“. Ak naozaj bolo také dôkladné a objektívne, ako to, že Bezák opakovane tvrdil, že nebol poriadne vypočutý a že si nie je vedomý nijakého prehrešku za ktorý by si zaslúžil odvolanie? To by naozaj musel byť zarytý nepriateľ cirkvi s úplne zatvrdeným srdcom a podlým charakterom, čomu je naozaj ťažké uveriť.

Štátny sekretariát napísal ďalšiu zdanlivo nepodstatnú, ale zaujímavú vec. Objavila sa formulácia, že k odvolaniu viedli zvlášť tie skutočnosti, „ktoré sa objavili v priebehu apoštolskej vizitácie uskutočnenej“ biskupom Baxantom. Bezák tvrdil, že nevidel závery tejto vizitácie ani nemal možnosť sa k ním vyjadriť. Nikto tieto informácie nepoprel, no napriek tomu Vatikán tvrdí, že všetko bolo dôkladne a objektívne posúdené. Dá sa vôbec takému vyjadreniu dôverovať? Nie je to len maškaráda na upokojenie veriacich?

Naviac, biskup Baxant napísal ďakovný list Šebastiánovi Labovi, za knihu, ktorá zjavne nenávistne očierňuje Bezáka a pripisuje mu tie najdiabolskejšie úmysly. O Bezákovi sa popísalo viac špinavostí ako o akomkoľvek cirkevnom činiteľovi v dejinách nášho národa, a Labo to akoby to celé zosumarizoval a ešte vyšperkoval do dokonalosti. Táto kniha by na súde neobstála pred nijakou žalobou na ochranu osobnosti. Ako veriť v morálnu bezúhonnosť a objektivitu človeka, ktorý ďakuje za takéto špinavé očierňovanie vyšetrovaného, ktorý sa nemá ani ako brániť? To predsa nie je objektivita, to je inkvizícia v tom najpejoratívnejšom význame slova.

Ja viem, že pre úprimne a silne veriacich katolíkov je toto veľmi ťažko stráviteľné. Preto sa podvedome snažia za každú cenu presvedčiť seba aj ostatných o tom, že ten Bezák musel mať niečo za ušami, ako som písal už pri prepuknutí tejto kauzy (verní katolíci). Z vlastnej skúsenosti viem, aký silný je tento mentálny blok a neočakávam, že by ho väčšina z nich dokázala v blízkej dobe prekonať. Pre ostatných, ktorí nemajú tak silne vpečatenú predstavu o dokonalosti Katolíckej cirkvi sú to úplne legitímne a logické úvahy.

Doplnené 24.5. o 19:50. Kardinál Vlk, vo vyjadrení, ktoré pred pár hodinami zverejnil, upozorňuje na ďalšiu nezrovnalosť. List štátneho sekretariátu tvrdí, že stretnutie bolo len vyjadrením kresťanskej lásky „bez toho, aby sa vstupovalo do jeho predchádzajúcej záležitosti“. Pražský kardinál vyslovene uvádza, že pápež František chcel počuť Bezákovu verziu a sľúbil, že to bude osobne riešiť. Poukazuje aj na to, že list nie je nikým podpísaný a je formulovaný veľmi neosobným jazykom, čo môže naznačovať, že je dielom človeka alebo skupiny ľudí, ktorí využívajú silu úradu, ku ktorému majú prístup, ale zároveň chcú ostať v anonymite.

Je odvolanie biskupa administratívna záležitosť?

Je veľmi zaujímavé aj to, že v liste štátneho sekretariátu sa píše, že proces Bezákovho odvolania bol úplne štandardný a bolo to bežné administratívne rozhodnutie. Kardinál Vlk tvrdí zase úplný opak, a to, že Bezákovo odvolanie, nebolo v súlade so základnými kresťanskými princípmi (láskou) , ba ani s kanonickým právom. Dokonca tvrdí, že kardinál Parolin práve kvôli tomuto vydal špeciálnu inštrukciu týkajúcu sa odvolávania biskupov, kde napísal, že odvolaniu musí predchádzať osobný pohovor s pápežom. To, že túto inštrukciu vydal práve štátny sekretár, z ktorého kancelárie prišiel list tvrdiaci presný opak je znamením, že sa tu hrá veľmi vysoká hra a konflikt naberá na obrátkach.

Podstatu konfliktu môžeme vytušiť z toho, na čo jednotliví aktéri dávajú dôraz ale aj zo slov kardinála Vlka (interview pre .týždeň 8:40) o stretnutí s kardinálom Ouelletom, voči ktorému, po jeho vyjadrení sa, že odvolanie biskupa je čisto administratívna záležitosť, stratil úplne dôveru. Zdá sa, že posledný vývoj Bezákovej kauzy nám popri nej umožňuje sledovať aj oveľa významnejšie dianie, ktorým nie je nič menej než zápas o charakter Katolíckej cirkvi.

Na jednej strane stoja ľudia ako pápež František, kardinál Vlk, biskup Bezák a mnohí ďalší, pre ktorých je Kristova Cirkev v duchu II. vatikánskeho koncilu predovšetkým spoločenstvom lásky. Proti ním stoja katolíci, ktorí tvoria veľkú časť cirkevného aparátu, zvlášť vatikánskej kúrie a biskupi ultrakonzervatívnych krajín, ako napríklad Slovenska, so svojou stredovekou predstavou Cirkvi, kde hlavným predpokladom kresťanského života je bezpodmienečná vernosť pápežstvu a absolútna poslušnosť jeho aparátu.

Absolútna moc cirkvi nad jej služobníkmi

Pre lepšie pochopenie je potrebné lepšie pochopiť Bezákovu osobnú situáciu. Tu nejde len o jednoduché odvolanie nejakého funkcionára z vysokého postu, ako sa to zjednodušene prezentuje. Biskup Bezák je človek, ktorý sa dal do služieb Bohu prostredníctvom Katolíckej cirkvi. Kvôli tomu sa zriekol manželstva, možnosti založiť si rodinu, zriekol sa domova, zriekol sa bežného ľudského života, zriekol sa kontaktu s priateľmi. Všetko svoje dlhoročné úsilie venoval budovaniu cirkvi. A bol v tom naozaj dobrý. Zvlášť v oblasti evanjelizácie, teda približovania kresťanstva neveriacim ľuďom, patril medzi slovenskú špičku. Keď sa stal biskupom, pre mnohých sa stal nádejou pre budúcnosť cirkvi. Jediné, čo mu, okrem Boha zostalo, bola jeho práca pre cirkev, možnosť uskutočňovať víziu cirkvi, spravodlivej, transparentnej, otvorenej pre všetkých, veľmi podobnú tej, ktorú sa teraz snaží realizovať pápež František.

Zrazu mu všetko, čo tu na zemi mal, len tak, jedným administratívnym rozhodnutím, zobrali. A keď žiadal vysvetlenie, povedali mu, že musí byť ticho, lebo je to v záujme cirkvi. Keď sa tomuto diktátu nepodriadil, očiernili ho, pošpinili jeho česť, zakázali mu slúžiť verejne omše, nakoniec ho obrali aj o vlasť a poslali ho do vyhnanstva aby v ústraní dožil svoj zbabraný život.

Katolícka cirkev systematicky nabáda chlapcov, mladých mužov aby sa jej celkom upísali. A keď sa jej zaviažu k službe, zabezpečí, aby sa stali od nej úplne závislými. Existenčne, sociálne. Tak ich môže úplne ovládať a správať sa k ním ako k svojím otrokom, ako k svojmu majetku. Vyžaduje od nich bezpodmienečnú poslušnosť a keď, hoci aj nie z vlastnej viny, jej začnú byť na príťaž, uprace ich niekam do kúta, aby sa ľuďom stratili z očí. Bez vysvetlenia, bez diskusie. Tak ako sa to stalo Bezákovi.

Aký má byť charakter cirkvi?

Žiaľ , zdá sa, že väčšina slovenských katolíkov a skoro všetci biskupi na Slovensku a množstvo kardinálov, biskupov a kňazov vo Vatikáne toto považuje za správne a ešte to perfídne vyhlasujú za lásku.

Je tu aj iná skupina ľudí, ktorí veria, že láska je dôležitejšia ako slepá lojalita, že cirkev je tu na to, aby ľuďom slúžila, aby im dávala nádej a ukazovala zmysel všetkého, nie aby ich ovládala a diktovala, čo sa smie a čo nie. Jedného takého zbavili funkcie, ďalšieho však zvolili za pápeža. Ostáva nám len dúfať, že sa väčšina s touto ich víziou stotožní skôr ako táto cirkev zomrie.

Teraz najčítanejšie