Futbal a jeho degenerácie
Dve jedenástky hercov v kopačkách a traja režiséri s píšťalkami stojaci uprostred divadelnej arény zaplnenej na prasknutie. Hluk vydávaný 50-tisícovým davom pred dlho očakávanou premiérou stíchne akonáhle zaznie úvodný soundtrack. Kam oko diváka dovidí, tam sa vyníma kvantum reklám lemujúcich trávnatú plochu arény. Média všetkých druhov prítomné, na každom kroku. Nervózni mecenáši sediaci vo svojich VIP lóžach. Ochrancovia poriadku pripravení zasiahnuť pri sektore kritikov, z ktorého sa ozýva piskot a to ani predstavenie nezačalo. Ďalšie nespočetné množstvo ľudí sledujúcich túto premiéru na televíznych obrazovkách či už v pohodlí svojho domova alebo v rôznych podnikoch. Všetci títo aktéri čakajú na úvodný hvizd, ktorý odhrnie oponu tomuto na prvý pohľad úžasnému divadlu menom futbal. Čo sa však v skutočnosti odohráva na tomto predstavení? Neubližuje tomuto umeleckému dielu jeho prílišná propagácia?
Umelecké výkony umelcov
Režisér po prvýkrát fúkol do píšťalky. Začal sa boj o prestíž, o trofeje, no najmä o veľa peňazí. Prvý atak obrancu na nabiehajúceho útočníka sa skončil teatrálnym pádom, troma kotrmelcami a bolestivým výkrikom, ktorý hlukové mikrofóny rozniesli do celého sveta.
Áno herecké výkony hodné nominácii filmovej akadémie sú prítomne v každom zápase. Bohužiaľ fair play sa na predstaveniach tohto typu dnes nenosí. Herci na trávniku to veľmi dobre vedia, že ak občas nezahrajú nejakú tú scénku zo známej trilógie Pán penált, tak na konci sezóny možno budú tímu chýbať nejaké tie body v kategórii najlepší tím roku. Možno by však len stačilo, aby pán režisér rozdával žlté karty bez milosti prípadne dodatočne udeľovať tresty a problém by nemusel byť tak akútny. Čo je však z môjho pohľadu ešte horšie, ako simulovanie je prístup herca zabúdajúceho na to, že to je len futbalové predstavenie a nejde o život. Dve zdvihnuté ruky a 1 lož, tak znie názov filmu natočeného podľa skutočnej udalosti, kedy lopta prešla cez postrannú čiaru. Herec v hlavnej úlohe, ktorý sa lopty dotkol naposledy, vykríkne: ,,lopta má byť naša„. Celý svet však v repríze tohto filmu uvidí, kto sa lopty dotkol, ako posledný napriek tomu herci bez ostychu hrajú túto úlohu. Môj divácky um sa v týchto situáciách zastavuje. Čo však vedie týchto umelcov k tomu, aby sa chovali úplne akoby u nich absentovalo svedomie? Túto umeleckú elitu však morálka nesprevádza ani mimo divadla. Média veľmi často spomínajú, ako v civilnom živote hrajú napríklad rolu opitého vodiča, výtržníka prípadne sexuálneho delikventa. Na strane druhej toto nemožno tvrdiť len o hercoch tohto typu, pretože sa to deje v spoločnosti bežne. Aj keď treba priznať, že spomenuté postavy sú hrané nejako pričasto futbalistami, pardon hercami.
Vizáž umelcov
V pozadí hrajúci soundtrack a kamera klasicky snímajúca hercov zľava doprava alebo opačne. Môžeme si všimnúť, že vlasové dizajnérky mali pred predstavením plné ruky práce. Drvivá väčšina umelcov má nejaký extravagantný účes prípadne špeciálne vyholenú hlavu kvôli tomuto predstaveniu. Pred zápasom muselo určite týchto 22 aktérov zdvihnúť tržby výrobcov gélov a lakov na vlasy. Samozrejme rola niektorých umelcov resp. ich extravagantný účes bol natoľko krátky, že použitie gélu nebolo žiaduce. V prípade, že kamera prešla okolo ochrancu svätyne a vodcu bojovníkov v kopačkách nastáva pre diváka vizuálny šok, pretože trojica režisérov, ktorá rozhoduje o osude proti sebe stojacich nagélovaných jedenástok musí pôsobiť, ako tri šedé myši, klasicky účes ničím nezaujímavý. V dobách slávneho režiséra Pierluigiho Colliny však musel mať divák zaujímavý vizuálny zážitok aj v prípade svätej trojice. Po režisérskom defilé nám jedenástka č.2 odštartovala prehliadku tvorby tetovacích štúdii. Ruky počmárané životnými heslami, menami svojich potomkov a všeličím iným, čo si umelci nevedeli zapamätať resp. si to žiadalo byť permanentne vyryté do pokožky. Veľkou škodou je, že herci musia pri tomto predstavovaní nosiť dresy inak by sme možno boli, každý týždeň svedkami okrem divadelného predstavenia, filmovej premiéry aj tatérskej výstavy so všetkým, čo k tomu patrí. Presuňme sa však z divadla, napríklad na letisko a prílet hercov z nejakej zahraničnej premiéry. Od tatérskej a kaderníckej tvorby sme sa presunuli k módnej prehliadke najnovších a najdrahších handier, ktoré však poväčšine vyzerajú ako vyzerajú, ale základ je, že tam sú niekde na tom kuse odevu vyobrazené iniciály slávneho návrhára. Predsa len je to v móde, tak to budeme nosiť a utratíme za to neuveriteľné peniaze. Bulvárni fotografi nás už cvakli, tak môžeme nasadnúť do jedného zo svojich desiatich super luxusných áut a odviezť sa do svojho honosného príbytku. ,, Áno to sme my, umelci, herci a v neposlednom rade hráme úlohy futbalistov„.
Príliš veľa peňazí v tejto umeleckej sfére?
Ak je jedno filmové štúdio ochotné zaplatiť 100 miliónov eur za jednu rolu človeka, pri ktorej vie jeden umelec lepšie kopať do lopty ako niekto iný, logicky asi niečo nebude v poriadku. Možno tým urazím viacerých fanúšikov tejto umeleckej tvorby, ale futbal je nadhodnotené umenie, a to niekoľkonásobne. Už len v porovnaní s niektorými inými umeleckými odvetviami, kde sa točí minimálne množstvo peňazí oproti futbalu. Paradoxne sú tieto odvetvia z hľadiska odvedeného výkonu otročinou oproti futbalu. Napríklad umelci čo sedia na dvoch kolesách a šliapu do pedálov zarobia za rok to, čo poniektorí futbaloví herci za mesiac. Ruku na srdce všetci futbaloví fanúšikovia a položte si otázku! Čo je to odohrať za tri týždne 6 x 90 minút oproti 3 týždňom a 5 hodinám denne v sedle bicykla? A to sa bavíme len o futbalových a cyklistických predstaveniach. Ak by sme sa pozreli na tréningové dávky, tak toto porovnanie by bolo ešte kontrastnejšie.
Príčiny futbalových degenerácii
Za príčinu všetkých týchto degenerácii v oblasti futbalu by som označil jednoznačne jeho masovosť. Veľká väčšina svetovej populácie už v živote futbal hrala. Spôsobené to je jeho dostupnosťou stačí len lopta a môžete si zahrať domáce divadielko. Od tohto faktu sa odvíja aj ďalší fakt, že vo veľkom množstve krajín je futbal športom č.1 t.j športom s najvyšším počtom registrovaných športovcov. Vďaka takejto hráčskej základni sa na národných úrovniach hrá 1. až 5.liga a rôzne iné amatérske súťaže. Z rovnakých dôvodov je futbal najviac podporovaným športom zo strany štátu. Z takejto veľkej masy sa dostane do najlepších líg sveta len malé percento hráčov. A tí ostatní, ktorí buď to s futbalom skončili resp. hrajú v nižších alebo amatérskych ligách tvoria zase obrovskú fanúšikovskú základňu vďaka, ktorej je futbal na vysokej úrovni tak populárny. Táto masovosť určite pôsobí aj na chovanie a prezentovanie futbalistov vo svetle, ako som spomenul. Predsa len ak za mňa niekto zaplatí 100 miliónov, tak mi svet leží pri nohách, môžem si kúpiť čo chcem, môžem si obliecť čo chcem, môžem sa správať ako chcem atď. A zároveň táto masovosť šíri tento precedens a už malí futbalisti, možno preháňam, ale myslím si, že majú sebavedomie vyššie oproti ostatným rovesníkom a správajú sa povýšenecky. Príčinou tohto správania je však len kopírovanie svojich idolov, ktorí sú potetovaní, pogélovaní, simulujú a klamú na ihrisku bez mihnutia oka. Futbalová umelecká tvorba sa v súčasnosti, ako celok ocitáva v jednej slučke, ktorá hrá dookola a mám pocit, že je to s ňou stále horšie a horšie. Existuje teda možnosť, že sa vydá tou správnou cestou?
https://www.facebook.com/hejtweb
