Gerulata ako súčasť Rímskej ríše (5. časť – kresťanstvo)

Pritom ešte pred príchodom vierozvestcov tu pôsobili viaceré kristianizačné misie. Písomné pramene hovoria aj o vysvätení kresťanského kostola v Nitre, ktoré sa všeobecne datuje do roku 828. Hmotným dôkazom kresťanstva sú napríklad pozlátene plakety z prenosného oltára, celý zvon a úlomky troch ďalších zvonov z Bojnej, ktoré sú datované taktiež pred rok 863. Celý čas hovoríme o kresťanstve medzi Slovanmi, ktorí začali na naše územie prichádzať v období okolo prelomu 5. a 6. storočia nášho letopočtu. Čo ale obdobie pred príchodom Slovanov? Žili aj vtedy na našom území kresťania?

Spomeňme si na udalosť „zázračného dažďa“, o ktorej som písal v mojom prvom blogu. Počas markomanských (germánsko-sarmatských) vojen obkľúčili Kvádi počas horúčavy rímskych vojakov, ktorých sužoval smäd. Rimania sa nakoniec zachránili len vďaka hustému dažďu a bleskom udierajúcim do radov nepriateľa. Udalosť sa odohrala 11. 6. 172 (W. Jobst) a je zasadzovaná do povodia rieky Hron.

Tertullianus (žil približne v rokoch 160 až 220) pripisuje zázrak práve kresťanským vojakom: „Takisto Marcus Aurelius za onoho chýrneho smädu počas výpravy v Germánii dosiahol dážď vďaka modlitbám, ktoré k Bohu konali vojaci kresťania.“

Keď zanedbáme propagandistický ráz tejto informácie, tak tu máme rok 172, povodie rieky Hron a kresťanských vojakov z Rímskej ríše.

Rovnako, ako sa s prichádzajúcimi vojakmi, obchodníkmi a inými obyvateľmi Gerulaty šírili kulty Jupitera alebo Jupitera Dolichenského, šírilo sa aj kresťanstvo. V jeho počiatkoch sa okrem ortodoxnej línie šírila i kresťanská sekta ariánov, ktorí taktiež uctievali Krista, ale nevnímali ho ako božieho syna.

Keď bola začiatkom 50-tych rokov 3. storočia zvolaná synoda do Ríma, zúčastnili sa na nej aj biskupi z provincie Panónia, ktorej bola Gerulata súčasťou. Spomína sa dokonca biskup z Brigetia (dnes Komárom-Szőny v Maďarsku oproti slovenskému Komárnu). Tieto informácie naznačujú, že kresťanstvo tu už bolo pevne organizované.

Medzi pamiatky z Gerulaty, ktorým môžeme priradiť kresťanské pozadie patria dva hlinené kahance nájdene v hroboch približne z prvej polovice 2. storočia. Jeden s vyobrazením ryby a druhý kotvy. Ryba patrí k najstarším a najdôležitejším starokresťanským symbolom. Bola symbolom krstu vodou a kryptogramom samotného Krista, keďže začiatočné písmená gréckeho slova ryba – ichthys skrývajú v sebe vetu Iēsous Christos, Theou Yios, Sōtēr – Ježiš Kristus, Syn boží, Vykupiteľ. Motív kotvy sa zase považuje za symbol spásy a nádeje na posmrtný život.

Najstaršie vyobrazenie Krista pochádzajúce z nášho územia je na tegule (škridlici) z 1. polovice 4. storočia. Táto pamiatka sa taktiež našla v Gerulate. Jednoduchá, ale expresívna kresba zobrazuje muža z profilu, ktorý nesie na pravom pleci kríž. V tomto prípade existuje aj interpretácia, podľa ktorej nejde o vážne, ale ironizujúce stvárnenie.

Poslednou výraznejšou kresťanskou pamiatkou z Gerulaty je veľký strieborný prsteň, ktorý možno považovať za prsteň cirkevného hodnostára. Nápis po jeho obvode znie nasledovne: VTERE FELIX IN DEO VINTIO, t. j. „Užívaj šťastne v mene božom, Vintio.“ Ale i v tomto prípade sa ponúka menej pravdepodobný pohanský výklad: „Užívaj šťastne v mene boha Vintia.“

Takisto, ako pri rímskych božstvách aj v prípade kresťanstva nachádzame pamiatky s ním spojené i v iných častiach Slovenska (napríklad Bratislava-Devín, Iža-Leányvár).

Množstvo kresťanských hmotných pamiatok z Gerulaty z obdobia 1. až 4. storočia je oveľa menšie, ako pre rímske božstvá. Netreba zabúdať na fakt, že kresťania boli dlho utláčaní a prenasledovaní. Ich viera nebola pochopená, navyše odmietali staré rímske náboženské tradície a kult cisára. Práve to boli dôvody, prečo im boli pripisované rôzne pohromy, ako mor, suchá, záplavy, čo mal byť trest rozhnevaných bohov. V takejto atmosfére sa javí netolerancia voči kresťanom ako pochopiteľná a od počiatku 2. storočia máme správy o ich udávaní a popravovaní. Až Serdický edikt z roku 311 a Milánsky edikt z roku 313 zaručil slobodnú voľbu náboženského vyznania a v roku 380 bolo kresťanstvo prehlásené za oficiálne náboženstvo Rímskej ríše. To už ale bolo pre Gerulatu príliš neskoro. Na prelome 4. a 5. storočia ju Rimania opúšťajú a jej polohu začínajú využívať germánske kmene, ktoré taktiež postupne prijímajú kresťanskú vieru.

Použitá literatúra:

HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

MARSINA, Richard. 2014. Byzantská misia a slovenské dejiny. Knieža Rastislav. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2014, roč. 25, č. 12, s. 26-31.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

Zdroje obrázkov:

Hlinené kahance so symbolmi kresťanstva, Rytina postavy Krista na škridlici, Strieborný prsteň s nápisom:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.