Hafsteinn Gunnar Sigurðsson a útek pred životom
Mladý islandský režisér nakrúca filmy o ľuďoch v kríze.
V posledných rokoch sa vo festivalovom svete a aj na Slovensku objavilo niekoľko debutujúcich islandských režisérov s podobnou poetikou. Nakrúcajú malé filmy, pričom príroda je v nich výrazne prítomná. Rúnar Rúnarsson vyhral svojím druhým filmom Vrabčiaci San Sebastián a predstavil ho aj na MFF Bratislava, Barani Grímura Hákonarsona vyhrali súťaž Un Certain Regard v Cannes a podobne ako debut Benedikta Erlingssona O koňoch a ľuďoch (taktiež ocenený v San Sebastiáne) sa objavili aj v našej distribúcii. A potom je tu doposiaľ na Slovensku nepremietaný Hafsteinn Gunnar Sigurðsson.
Sigurðsson, podobne ako Rúnarsson a Hákonarson, nakrútil niekoľko úspešných krátkych filmov pred tým, než urobil svoje doposiaľ dva celovečerné filmy (tretí práve dokončuje): Doprava doľava a Paríž severu. Oba filmy sú zdanlivo nenápadné a evidentne skromné. Doprava doľava nakrútil so šiestimi hercami, z toho štyria vo filme vystupujú iba epizodicky. Je to film o dvoch mužoch, ktorí trávia jedno leto maľovaním čiar na okrajových islandských cestách. Druhý film je už o čosi „väčší“, no stále sa odohráva iba v malej odľahlej dedine, kam hlavný hrdina utiekol pred „mestskými“ problémami. Tam za ním príde otec, ktorého dlho nevidel a všetky problémy sú späť…
V oboch filmoch máme dvojicu postáv v rôznom veku, ktorá práve prechádza istou krízou. Riešia svoje miesto v spoločnosti, mali by byť zaradení, no nevedia to urobiť. Avšak, čo robí filmy zaujímavé, je to, že svoje problémy nechali niekde za sebou a aspoň dočasne od nich utiekli. Riešia ich vnútorne, no nikdy ich nevidíme konfrontovať sa s nimi. Hrdinovia Doprava doľava sú sami v divočine a v istom zmysle je to film o ich priateľstve, no zároveň je to film o ich partnerských vzťahoch, ktoré sú komplikované. Tieto partnerky nikdy nevidíme a nikdy sa s nimi priamo nerozprávajú. Sledujeme ich prežívanie a prípadné zmierovanie sa so súčasným stavom. A podobne je to v Paríži severu – vzťah hlavného hrdinu s otcom je okrajový problém. Otec je skôr spúšťač, niečo, čo priamo alebo nepriamo otvára staré rany, ktoré mali ostať v meste, kde ich hlavný hrdina mal nechať.
Sú to filmy o úniku, hľadaní pokoja a priateľstve, no tak trochu aj o depresii a alkoholizme. Islandská príroda poskytuje hrdinom útočisko, sú neustále obklopení kopcami a filmy nám to často aj pripomínajú. Postavy niekedy vyslovene utekajú, niekedy idú iba preto, že nemajú lepšiu možnosť, no vždy je za tým snaha odísť od problémov. Sú to filmy o izolácii, vo fyzickom priestore a v živote, no zároveň o priateľstve – v tom zmysle, že postavy sa musia niekomu druhému otvoriť, začať komunikovať a stať sa zraniteľným. Sú to filmy o tom, ako dokážu a nedokážu zdieľať svoj život s inými ľuďmi.
Film Doprava doľava premietne Kino inak v pondelok 20. marca o 20h.
Film Paríž severu premietne Kino inak v stredu 22. marca o 20h.
Hafsteinn Gunnar Sigurðsson osobne uvedie oba filmy.
A4 – Priestor súčasnej kultúry, budova YMCA, Karpatská 2, Bratislava
Tomáš Hudák
(fotografia z filmov Doprava doľava, Paríž severu a archív HGS)
