Denník N

Hanbil som sa pred politikom z Berlína za udalosti v Bratislave

Chystá sa zlaté obdobie neonacizmu v Európe? Rozhodne k tomu prispieva aj Bratislava a Slovensko a politici ako napríklad pani Belousovová.

Dnes som telefonoval s jedným ľavicovým nemeckým politikom z Berlína, lebo naše Juhoamerické tlačové centrum v Nemecku s ním robí rozhovor pre juhoamerické médiá a zhrozene sa ma pýtal, aby som mu vysvetlil, prečo Slovensko odmieta prijať 700 utečencov a humanitárne im pomôcť, keď samo vďačí za svoj blahobyt peniazom z Bruselu a dlhodobým investíciám zo Západu?

Nemal som žiadnu odpoveď, len som pociťoval veľkú hanbu za našich politikov a za tých Slovákov, ktorí nepoznajú milosrdenstvo ani solidaritu.

Po tom, čo sa dialo v Bratislave a pred tým už aj v iných mestách EÚ, možno očakávať, že rastúce primitívne hordy neonacistických rasistov čoskoro vydajú bojové heslo pre všetkých „správnych“ bielych Európanov, ktoré bude znieť: Neonacisti všetkých krajín spojte sa a zachráňte „úbohú“ Európu pred brutálnymi utečencami z Afriky.

Vo mne ale nevyvolávajú obavy úbožiaci, ktorí k nám prichádzajú z politických a ekonomických dôvodov z Afriky či Sýrie, ale hrozím sa pred rastúcou vlnou neonacizmu a pred zväčšovaním sa rozpoltenosti spoločnosti v Európe (pripomeniem, že medzi utečencami je aj mnoho vysokoškolsky vzdelaných ľudí).
Nacizmus sme predsa dlho takmer všetci pokadali za niečo démonické, niečo, čo rozpútalo strašnú druhú svetovú vojnu. Mimochodom, boli to pravicové sily a nie ľavica, ktorá priviedla Hitlera k moci. Po vojne si Európania doslova prisahali a svätosväte sľubovali, že nieco podobné sa už v ich „civilizovanej“ kultúre nesmie viac zopakovať a že nacizmus nikdy viac a s konečnou platnosťou nebude maťv Európe miesto.
Ako však ukazuje súčasnosť, tak ľudstvo a špeciálne Európania, predovšetkým tí, ktorí nezažili ukrutnosť tejto vojny a narodili sa do blahobytu a okrem neho nepoznajú nič iné, sú nepoučiteľní a dávajú čoraz viac priestoru neonacizmu a jeho terčom sa teraz stavajú utečenci, ktorí k nám v poslednej dobe prichádzajú.
Je príznačné, že aj tentoraz je to najmä pravica a extrémna nacionalistická pravica, ktorá vyvoláva a podporuje rast nenávisti proti najúbohejším z najúbohejších na Zemi.

Vodcovia neonacistov rozširujú všade paniku a provokujú v primitívnych hlavách strach a pocity ohrozenia a s úspechom manipulujú najmä hlúpe a neinteligenté mozgy, ktorých v Európe veľmi pribúda. Množstvo ľudí aj na Slovensku je presvedčené o tom, že niekoľko desaťtisícok imigrantov, z ktorých majú mnohí vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie, ohrozia bezpečnosť niekoľko sto miliónov občanov EÚ a zničia ich blahobyt.

Desí ma tento nepredstaviteľný egoizmus a narastajúci neonacizmus v kultúre, ktorá sa nazýva kresťanskou. Je to hlboký paradox, lebo práve kresťanstvo hlásalo predovšetkým milosrdentvo a lásku k spolublížnym. Čoraz viac bezcitných a surových primitívov v našej (ne)kultúre vyráža z úst hlášky ako: „Najlepšie by bolo všetkých čiernych a cigáňov dať do plynových komôr, ako to robil Hitler“. Vedia vôbec takíto hlupáci, že ich starí otcovia bojovali proti Hitlerovi a proti takýmto ideám?

Politici, ako p. Belousovová, širia verejne také trestuhodné nezmysly, ako je podľa tejto pani údajne prebiehajúca genocída Slovanov niekým – podľa nej nepriateľským Západom. Niečo také absurdné je skutočne len produktom istým spôsobom zdeformovaného mozgu. Zároveň sú takéto postoje vodou na mlyn neonacistov, keď takíto politici budú robiť všetko preto, aby vyvolávali na Slovensku masovú hystériu obyvateľov proti prijatiu niekoľko stoviek utečencov.

Bola to predsa biela rasa, ktorá zničila a vycicala v priebehu storočí Afriku, Ameriku i Áziu. Boli to predovšetkým Európania, ktorí tam nalúpili a stále ešte lúpia nesmierne bohatstvá. Len jeden z nespočetných príkladov európskych zbojstiev: V stovkách katolíckych kostolov v Európe je obrovské množstvo Španielmi ulúpeného indiánskeho zlata, za ktoré Indiáni nedostali ani jediný dolár.

Afrika a Ázia bola stáročia drancované a vykrádané bielymi kolonizátormi. Týmto spôsobom v priebehu času boli odtiaľ nakradnuté, nazbíjané a vykoristené hodnoty, ktoré dosahujú mnoho biliónov dolárov – a to všetko prišlo do Európy. Je preto svedectvom úbohosti a nehumánnosti Európanov, že si tieto svoje obrovské dlhy nechcú uvedomiť a aspoň minimum z nich teraz splatiť tým, že utečencov prijímeme a im pomôžeme. Aj v tomto prípade milosrdenstvo a ochota pomôcť vychádza najmä z ľavice, prípadne strany Zelených, ale aj z niektorých kresťanských politických strán a napríklad v Nemecku aj zo strany mnohých kňazov.

Všetci ľudia našej planéty majú neporovnateľne viac toho, čo ich spája a im je spoločné, ako to, čo ich odlišuje. Mám dojem, že väčšina slovenských politikov to nevie a platí to aj pre veľmi veľkú časťz mojich krajanov.

Počul som aj o takom cynickom a nezmyselnom návrhu zo Slovenska, že vraj prečo utečencov nevezmú bohaté africké štáty. Ja nepoznám nijaké také – dotyčný cynik myslel asi na Lýbiu, Egypt a Somálsko.

Teraz najčítanejšie

Roman Bednar

Som spisovateľ a publicista. V SR som vydal 19 kníh a mnoho rôznych článkov, publikoval som aj v Nemecku a v iných západných krajinách. Moja literárna tvorba sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou literárneho žánru. Na Slovensku som mal vlastnú edíciu o kozme, vyšli mi tam dva dvojdielne historické romány (téma starý Egypt a Veľká Morava), psychologický román, póezia, kniha o najväčších génioch západnej civilizácie i knihy politicko-filozofickej faktografie. Moja prvá kniha Tajomstvá a proroctvá kozmu vyšla v roku 1993. V roku 2005 som ukončil publikovanie kníh v SR dielom Kozmos, duch a vedomie. V roku 2006 som dostal veľmi atraktívnu ponuku z Južnej Ameriky (kde som ako mladý muž prežil niekoľko rokov a vybudoval si výborné kontakty i pevné priateľstvá) a od toho roku vychádzajú všetky moje ďalšie publikácie v hojnom počte už len tam. V súčasnosti vediem v Nemecku Juhoamericke tlačové centrum.