Denník N

Hazard ako forma bolesti

Ako laik rozdeľujem bolesť na dva základné druhy: na fyzickú a psychickú bolesť. Rozdiel v nich vidím hlavne v tom, ako na nich dotyčná osoba reaguje. Kým pri fyzickej bolesti človek čo najskôr hľadá spôsob ako bolesť odstrániť, či už pomocou lekára alebo liekmi, tak pri psychickej je to skôr naopak. Človek ju nesie schovanú v sebe aj roky a len málokedy vyhľadá pomoc odborníka, psychológa, alebo sa zdôverí blízkej osobe. Nuž a tento princíp sa dá krásne využiť pre vysvetlenie toho, prečo považujem hlasovanie o úplnom zákaze hazardu v Bratislave za neúspech.

Čo tým chcem povedať: Bratislava trpí. Trpí už dlhšie psychickou bolesťou vyplývajúcou z hazardu v podobe patologických hráčov, sociálnych problémov ich rodín, nadväzujúcich exekúcií a nevkusných neónových herní zasadených nielen do sídlisk, ale aj do siluety centra mesta. Táto bolesť ale nespôsobuje dostatočný tlak na správnych miestach, ktorý by nutne a súrne vyžadoval riešenie. Koniec koncov je to tak už roky, ale až teraz reálne prišlo k petícii a k následnému hlasovaniu.

Na druhej strane tu je nešťastný a nedokonalý zákon o hazarde, ktorý neumožňuje zdravú reguláciu, a aj preto bolo na zastupiteľstve presadené hlasovanie vo forme úplného zákaz hazardu, nakoľko jeho obmedzenie len v určitom rozsahu podľa aktuálnych možností zákona by podľa odborníkov malo za následok iba preskupenie podnikov, ale nemalo by to reálny vplyv na riešenie počtu herní a ich umiestnenie.

To vlastne znamená, že neúspešné hlasovanie o úplnom zákaze hazardu ponecháva tento problém znovu len vo forme psychickej bolesti, ktorá ako som už spomínal nespôsobuje taký tlak na správnych miestach, ktorý by bolo treba nutne riešiť.

Preto som presvedčený, že MAL BYŤ PRESADENÝ ÚPLNÝ ZÁKAZ HAZARDU, ktorý by spôsobil fyzickú bolesť pre rozpočet mesta, zároveň značný výpadok v štátnom rozpočte a v neposlednom rade úplný výpadok príjmov všetkých prevádzkovateľov herní. To by ale bolo len hypotetické, nakoľko herne majú ešte na nejaký čas platné licencie, pričom dovtedy by sa lady pod tlakom zúčastnených strán určite pohli.

Logicky by situáciu všetky zúčastnené strany chceli čo najskôr riešiť, z čoho by v krátkom čase vyplynula novelizácia zákona o hazarde do takej formy, aby bol vlk sýty a aj ovca celá. Inak povedané, nový zákon by bol konečne urobený tak, aby existovala reálna možnosť regulovať bez možnosti vysvetliť si zákon po svojom a obísť ho. Luxusné kasína by mohli ostať v hoteloch, ale zároveň by zmizli krčmové a sídliskové herne a tá časť hazardu, s ktorou má väčšina z nás reálny problém.

Toto sa ale nestalo, pričom logicky sa to stať malo, a problém by to vyriešilo promptnejšie, nakoľko by bolel na správnych miestach. Teraz nastane dlhšie obdobie ticha a som presvedčený, že do konca volebného obdobia sa už nič v tejto problematike nespraví a v ďalšom volebnom období  asi tiež nie, nakoľko budú licencie herniam medzičasom predĺžené. Summa summarum: Stratili sme možnosť problém reálne vyriešiť v dohľadnom čase.

PS: Inak za skutočne veľký problém považujem fakt, že poslanci ignorovali tak rozsiahlu petíciu občanov, akú sme tu ešte v histórii Bratislavy nemali. Tým vyslali voličom jasný odkaz. Názor občanov nemá hodnotu. To znovu len prehĺbi nedôveru voličov v politický systém a v konečnom dôsledku to spôsobí, že pre nové tváre bude ešte náročnejšie dostať sa do politiky a súčasní skorumpovaní politici sa tam pre klesajúcu volebnú účasť udržia aj s nižším počtom hlasov.

Teraz najčítanejšie