Denník N

Historici a Sherlock Holmes

Ukážky toho, ako historici používajú rovnaké metódy ako svetoznámy detektív.

V rámci našich aktivít v Novohrade sa zameriavame predovšetkým na dejiny 20. storočia. Tento rok sme ale spravili jednu zásadnú výnimku – s pomocou Fondu na podporu umenia sa nám podarilo vydať knihu Tomáša Sitára Magister Pavol z Kolár.

Pavol z Kolár (1359 – 1431) bol potomkom starého slovenského rodu Hont-Poznanovcov, ktorý bol ako pronotár dvoch palatínov dlhodobo jednou z hlavných hnacích síl uhorského súdnictva v období neskorého stredoveku, mal veľký vplyv na formovanie a štandardizovanie uhorského zvykového práva a súdneho systému, a ako člen kráľovskej rady poskytoval svoje vedomosti a skúsenosti aj samotnému kráľovi Žigmundovi.

Keď sa zaoberáte regionálnymi dejinami 20. storočia, máte k dispozícii množstvo článkov, dobových komentárov, fotografií a v lepšom prípade i pamätníkov. Čo však, keď sa zaoberáte udalosťami, ktoré sa odohrali pred šesťsto rokmi? V tomto prípade mal Tomáš síce k dispozícii dostatok dobových listín (čo vyplýva z funkcie magistra Pavla), ale v ostatnom sa musel spoľahnúť na niečo, čo má najviac ľudí spojené práve so Sherlockom Holmesom. A nie, nehovorím o charakteristickej čiapke či fajke. Reč je o dedukcii. Tomáš ju využíva pomerne často. Je pravda, že recenzenti jeho knihy mu (v podstate ako jediné) vyčítali práve odvážne dedukcie. Osobne si myslím, že Tomáš má svoje závery dobre zdôvodnené.

Dovolím si dve ukážky jeho dedukcií. Prvá sa týka roku, kedy sa mal Pavol narodiť: „Na zodpovedanie náročnou otázkou je už Pavlovo presné zaradenie do rodostromu Kolárskych. Bezpečne vieme len toľko, že jeho otcom bol Matej, syn Ladislava, pretože táto informácia sa bez akýchkoľvek variácií objavuje v množstve neskorších listín. Problémom však je, že nepoznáme žiadneho Mateja – v starších listinách sa takéto meno v súvislosti s týmto rodom nevyskytuje, a to ani jediný raz. Ako synovia Ladislava v nich vystupujú len Hont, spomínaný v období rokov 1350 až 1382, a jeho brat Mikuláš, ktorý sa spomína len dvakrát v rokoch 1350 a 1358.
Poďme ale poporiadku. Záhadný Matej nemohol byť nažive v roku 1350, keď Hont v majetkovom spore zastupoval aj brata Mikuláša, pretože inak by bol zastupovaný aj Matej ako ďalší brat. Rovnako nemohol byť nažive ani v roku 1358, keď obaja bratia predali svoj podiel na dedičnom majetku Opatovce, pretože inak by sa musel spomínať aj podiel Mateja. Takouto vylučovacou metódou teda zisťujeme, že Matej sa nemohol narodiť ani po roku 1358, pretože (ako dokážeme neskôr) jeho syn bol už v roku 1374 dospelý. V skutočnosti nemôžeme uvažovať ani o tom, že Matej bol najstarším synom, a zomrel pred rokom 1350, pretože inak by Ladislavovi synovia museli pri majetkových transakciách zastupovať aj svojho, už vtedy žijúceho maloletého synovca Pavla. Vylúčiť musíme aj možnosť, že Matej bol do rodiny adoptovaný ako zať nejakej neznámej sestry Honta a Mikuláša, pretože ako sme už spomenuli, podľa listín Matej bezpochyby pochádzal z priamej línie Ladislava, syna Poznana atď.
Zostáva tak len jediné vysvetlenie – Matej bolo v skutočnosti iné meno Honta. V starších obdobiach nebolo výnimkou, že niektorí šľachtici, predovšetkým nemaďarského pôvodu, niesli tak staré rodové mená, ako aj mená kresťanského kalendára, ktoré síce dostali pri krste, ale používali ich len zriedka. (…)
Pri pátraní po informáciách z Pavlovho detstva sa tak posúvame výrazne dopredu, pretože môžeme pomerne presne určiť obdobie jeho narodenia. Hont totiž skutočne mal syna menom Pavol, ktorého Hont ako svojho maloletého dediča zastupoval v majetkovom spore so svojím bratom Mikulášom v roku 1359. Keďže však Pavol z rovnakého titulu mal byť, ale nebol spomenutý pri majetkovom vyrovnaní v roku 1358, domnievame sa, že sa narodil niekedy v období medzi 8. septembrom 1358 a 19. februárom 1359. Určenie čo i len približného dátumu narodenia nám pomôže dôkladnejšie sledovať Pavlov život a kariéru, ako aj presnejšie analyzovať niektoré udalosti, ktoré sa týkali jeho osoby.

Druhá dedukcia sa týka štúdií magistra Pavla z Kolár: „Istotu máme v tom, že tu šlo o obnovenie starého sporu o Seľany s pánmi z Plášťoviec, ktorí boli potomkami Pavlovej pratety Keče alias Margaréty. Zvláštna je však skutočnosť, že spor medzi hontianskymi zemepánmi o majetok v Hontianskej stolici sa riešil pred jasovským konventom, ktorého jurisdikcia tradične do Hontu nesiahala. Pravda, akékoľvek iniciovanie sporu sa mohlo uskutočniť pred ktorýmkoľvek hodnoverným miestom po celom Uhorsku, uprednostnenie Jasova pred bližšími miestami ako Šahy či Vacov však naznačuje zvláštne okolnosti procesu predchádzajúce. Keďže nešlo o predvolanie a vypočutie, je zrejmé, že tento protest podal Pavol v neprítomnosti svojich oponentov, z čoho vyplýva, že sám sa v tom čase zdržiaval niekde v okolí Jasova, a toto hodnoverné miesto bolo najbližšie pri jeho vtedajšom pôsobisku. Zároveň možno predpokladať, že šlo o pôsobenie dlhodobejšieho charakteru, keďže inak zrejme mohol so zaregistrovaním protestu počkať, kým bude doma.

Dôležité sú aj iné skutočnosti. V čase podania protestu mal Pavol podľa našej hypotézy len 15 či 16 rokov. Hoci právna spôsobilosť sa v tom období získavala už dovŕšením dvanásteho roku života, na samostatné iniciovanie súdneho sporu je stále možno hovoriť o nízkom veku. Navyše, i napriek tomuto nízkemu veku bol už označovaný titulom ‚Literát‘, ktorý sa v stredovekých listinách používal pre človeka vzdelaného, ktorý vedel písať aj čítať, čo v tej dobe rozhodne nebolo samozrejmosťou ani medzi šľachtou. Kde a kedy toto vzdelanie získal, nevieme, ale vzhľadom na jeho vek ešte nemohlo ísť o vedomosti získané univerzitným štúdiom. Pripomeňme si však, že kláštor v Jasove patril rádu premonštrátov, ktorých úlohou bolo aj šírenie vzdelanosti, a pri kláštore tak zrejme fungovala aj laická škola. Titul ‚Literát‘ sa navyše v mnohých prípadoch používal špecificky ako označenie osoby, ktorá mala laické vzdelanie v notárskom umení a aplikácii domáceho zvykového práva. Priam sa preto natíska vysvetlenie, že Pavol študoval, praktikoval a svoj neoficiálny titul získal práve v rámci tunajšieho kláštora a jeho hodnoverného miesta.“

Aj vám pripomína práca historika spomínaného detektíva? Prípadné kritické pripomienky píšte do diskusie, Tomáš kritiku rád prijme. Koniec koncov, aj ju rád rozdáva.

Viac informácií o knihe, o ktorej sa domnievame, že ide o vôbec prvú monografiu príslušníka stredovekej uhorskej šľachty, ktorý nielenže preukázateľne pochádzal z pôvodne slovenského rodu, ale s územím Slovenska je spätý celý svoj život, nájdete na tomto odkaze (vrátane ukážok).

Obálka knihy Magister Pavol z Kolár
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.

Teraz najčítanejšie