Denník N

Z histórie linky číslo 182 (ozubnicovej železnice Štrba – Štrbské Pleso)

Trasa ozubnicovej železnice, pôvodne vybudovanej v roku 1896, je oficiálne evidovaná ako linka číslo 182. Ja som sa jej počas nášho ostatného výletu do Tatier poriadne pozrela na „zúbky“ :)

Trasa ozubnicovej železnice, pôvodne vybudovanej v roku 1896, je oficiálne evidovaná ako linka číslo 182. Ja som sa jej počas nášho ostatného výletu do Tatier poriadne pozrela na „zúbky“ :)

Históriu Štrbského Plesa ako turistického centra položil liptovskojánsky statkár Jozef Szentiványi, ktorý si na svojich pozemkoch pri Štrbskom plese v roku 1872 postavil poľovnícky domček a tiež umožnil ďalšiu výstavbu viliek na svojich pozemkoch. Rok predtým – 8.2.1871 – totiž Košicko-bohumínska železnica predĺžila svoju trať do obce Štrba (doposiaľ ide o najvyššie položenú zastávku na rýchlikových tratiach) a do Popradu. O vybudovaní železnice až na Štrbské Pleso uvažoval Szentiványi od roku 1892, koncesiu na výstavbu trate získal v roku 1893 a chýbajúce investície dodalo samotné riaditeľstvo Košicko-bohumínskej železnice. Výstavba začala v polovici roka 1895, prví pasažieri sa na Štrbské Pleso odviezli novou železničkou v júli 1896. Dovtedy bola osada dostupná nie veľmi pohodlnou strmou cestou od štátnej cesty medzi Štrbou a Važcom.

Rok 1918, v pozadí Grandhotel a Szentiványiho letohrádok

Pôvodná parná zubačka premávala priemernou rýchlosťou 7,6 km/h, dĺžka trate bola 4,74 km a prekonávala prevýšenie 451 metrov. Údolná stanica v Tatranskej Štrbe bola umiestnená povyše stanice na novej trati do Popradu, železnica premávala priamo k Štrbskému plesu k Vile Auguste (dnešnému hotelu Solisko, odtiaľ neskôr – od roku 1912 – začala premávať úzkorozchodná železnica do Popradu a Tatranskej Lomnice). Železnica premávala iba počas troch letných mesiacov počas letnej kúpeľnej sezóny, až neskôr začala premávať aj v zimných mesiacoch. V roku 1908 pribudla prvá a jediná medzizastávka pri Móryho osade (dnes Nové Štrbské Pleso).

rok 1923 – horná konečná stanica pri vile Augusta (resp. v tom čase už Dom Jána Jiskru z Brandýsa)

Ozubnicová železnica premávala do roku 1933 (niektoré zdroje uvádzajú 1932 či 1934), kedy ju úplne nahradila autobusová doprava. Postupne – do troch rokov – rozobrali aj teleso trate železnice. Ktovie, či by sme sa dočkali obnovenia jej prevádzky, keby sa v roku 1970 nekonali vo Vysokých Tatrách Majstrovstvá sveta v lyžovaní. Trať obnovenej železnice kopíruje tú pôvodnú, avšak konečná zastávka bola situovaná na vhodnejšom mieste. Po pôvodnej trase sa dá prejsť peši spod hotela Panoráma k hotelu Solisko.

Napriek presunu do nižšej polohy ostáva stanica Štrbské Pleso najvyššie položenou železničnou stanicou na Slovensku. Keďže dostupnosť Nového Štrbského Plesa je z terajšej stanice oveľa jednoduchšia, na obnovenej trati už nie je pôvodná zastávka pri „Móryho osade“. Vláčik má jednu zastávku v Tatranskom Lieskovci, linka má číselné označenie 182. V Štrbe „parkuje“ v obnovenej stanici, prepojenej so stanicou na hlavnom železničnom ťahu z Bratislavy do Košíc.

„Zubačka“ premáva celoročne
Zrenovovaný interiér vláčika

Elektrický vláčik má maximálnu prevádzkovú rýchlosť 30km/h, no až takú rýchlosť nedosahuje. Smerom dolu je rýchlosť od Štrbského Plesa po Tatranský Lieskovec obmedzená na 17 km/h. Cestujúci turisti tak majú dostatok času pokochať sa „vďaka“ polomom po veterných kalamitách nádhernými výhľadmi na masív Nízkych Tatier. Zo Štrby sa na Štrbské Pleso dostanete za 15 minút, opačným smerom za 18. Pôvodnou parnou železnicou trvala cesta jedným smerom 34 minút.

Zdroje: 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ko%C5%A1icko-bohum%C3%ADnska_%C5%BEeleznica
fakty a historické obrázky pochádzajú z publikácie vydavateľstva Dajama, Ivan Bohuš ml.: Vysoké Tatry na starých pohľadniciach
http://www.zeleznicny.net/
Náučný chodník Štrbské pleso

 

Teraz najčítanejšie