Hľadanie Boha v nemocnici
Na onkologickej klinike, do ktorej chodím, je na prízemí synagóga, na obrovskom trávniku na dvore často vidím moslimských mužov kľačať na modlitebných koberčekoch a poznám poľského katolíckeho kňaza, čo chodí za chorými z rôznych kresťanských kongregácií, ak ho o to požiadajú. Na onkológii sa o Bohu, aj k Bohu hovorí často. A nemusí to byť len na vyhradených miestach alebo s na to vyškolenými či povolanými osobami.
Náboženské presvedčenie je vec hlboko intímna, jedna z najcitlivejších, najosobnejších častí každého stvorenia. Tak ako choroba zasiahne mnohé podstatné aj nepodstatné úrovne života, ovplyvní aj vieru v Boha. Na onkológii som videla pobožných ľudí, ktorý svojho Boha vinili, preklínali, prosili, urážali. Zažila som ako zhadzovali a zase si obliekali či vešali na krk symboly svojej viery. Videla som aj to ako sa monoteisti uchyľujú k amuletom z pohanských čias, aj to ako zarytí ateisti v rukách žmolili lístočky s modlitbami. Jeden sa mi priznal, že modlitbu mu napísala mama. On už ju zabudol, hoci sa ju modlil celé detstvo.
Hovorí sa, že ľudia, ktorí majú vieru v Boha, chorobu znášajú lepšie. Že nie sú takí opustení, stratení, majú sa na koho obrátiť a v poslednom štádiu sa toľko neboja umierania. Neviem, nerada generalizujem a ani nemám celkom zadefinované, čo to vlastne viera je. Pre niekoho to môže byť bezhraničná hlboká dôvera, pre iného večné trýznivé pochybnosti.
Nemyslím si tiež, že ľudia ktorí sa nehlásia k nejakému náboženstvu, musia byť rovno ateisti. Napokon viera v neexistenciu Boha je tiež istým druhom viery, takže kto je vlastne neveriaci? A naozaj platí, že ten, kto čaká na posmrtný život sa bojí umierania menej ako ten, čo vie, že už nebude nič? Nie sme závislí na svojich pozemských životoch, nemáme hrôzu z toho, že o ne prichádzame, všetci rovnako?
V nemocnici ľudia často hovoria o Bohu aj k Bohu. Hľadajú ho v priestoroch na to vyhradených. Hľadajú ho aj v iných ľuďoch. Vidia ho v dobrých aj zlých správach, víťazstvách a prehrách. Pomáha im prekonať nepochopiteľnosť toho, čo sa s nimi alebo okolo nich deje. Je to barlička? Zrejme hej. Podopiera však objekt, ktorý ledva drží pokope. Preto je taká mocná.
