Hľadanie jedinečnosti, od pratvaru k modernej adaptácii archetypu

Vo výtvarnom ateliéri Akad. soch. Milana Flajžíka ožívajú staré a vznikajú nové jedinečné diela s originálnym rukopisom. Inšpirujúc sa prírodnými silami, používa na vyjadrenie inotaj a metaforu, vstupuje do štruktúr materiálov a vyzdvihuje ich jedinečnú vnútornú skladbu.

Odkazy na jeho práce možno nájsť v historických pamiatkach skalického regiónu, tiež na dobových sakrálnych mobiliároch nie len z 19. storočia, ale aj starších období. Programovo mu je blízke aj Art Deco 20. storočia.

Interiéry dekorované výtvarnými prácami z jeho tvorivej dielne vynikajú živou kompozíciou a prirodzenou farebnosťou. Detail rozvíja zlatými a striebornými metalickými podkladmi, pričom zdôrazňuje ich variačnú rozmanitosť, prerozprávanú v štruktúrach odkrývaných vrstiev na plošných reliéfnych obrazcoch.

Akademický sochár Milan Flajžík sa ako reštaurátor umeleckých diel ujal poslania uvádzať historické artefakty späť do života. Vyzdvihuje ich unikátnosť a prinavracia im ich pôvodný lesk aj výraz. Jeho povolanie je mu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie, ktorú stvárňuje vo vlastnej sochárskej, výtvarnej a experimentálnej tvorbe. Nenapodobňuje súčasnosť, ale zároveň sa jej ani nevzďaľuje. Inšpiráciu nachádza v prírodných živloch, javoch a energiách vznikajúcich okolo procesov, ktoré po celé dekády pôsobia na materiály, s ktorými pracuje.

Vlastný tvorivý program Milan Flajžík postavil na základných hodnotách akceptujúcich klasické aj moderné výtvarné vyjadrenia a vyberá to najvýstižnejšie z ich samotného kontrastu

Počas prác na obnovovaní predmetov osobitného významu, či už z kultúrno-historických alebo súkromných zbierok, preniká do ich prapôvodnej podstaty. Odkrýva historické vrstvy a pri poznávaní tvaroslovia analyzuje umelecko-historický kontext, aby mohol opäť prinavrátiť dielo z minulosti do súčasnosti. Precíznym výskumom vstupuje do jeho vrstiev a čerpá z nich inšpiráciu, založenú na základe poznania procesov, ktoré vlastnou adaptáciou stvárňuje v súkromnej tvorbe.

Na základe týchto princípov vznikajú unikátne metalické reliéfy, vytvorené užitím precíznych reštaurátorských metód. Spopod šepsových vrstiev tak vynikajú zlaté a strieborné podklady, ktoré rozihrávajú hru svetla a tieňov, aby mohli v detailoch prehovárať vlastným jazykom.

Od archetypu k experimentu

Súčasťou SONDY do Neúplnej bilancie (Galéria v podkroví ZUŠ Senica, 13. 3. – 11. 4. 2015) sú aj experimentálne plošné objekty, diela vytvorené procesom tajomných alchymistických postupov. Zahalené rúškou tajomstva, vynikajú zo súborného diela v podobe otvorených oxidačných kompozícií metalových podkladov.

Plošné objekty – hrdzavé plechy, ako ich sám autor familiárne nazýva, vynikajú vernou reprodukciou prirodzených procesov, ktoré vytvárajú nečakané obrazce zaujímavého výtvarného charakteru. Tieto, aj po zafixovaní zaponovým lakom ďalej žijú a vyvíjajú sa vlastným tempom a tak s odstupom času menia svoju tvár, bez vonkajšieho zásahu do ich kompozície.

Alchýmiou sa mu darí dosahovať prirodzenej farebnosti metalických materiálov, do ktorých vstupuje prostredníctvom deštrukčných procesov, čím mení ich vnútornú štruktúru. Podľa slov Milana Flajžíka, tieto experimentálne práce sú občas dielom náhody, obrazce vytvorené oxidačnými procesmi niekedy stačí len zafixovať, prípadne doplniť vhodným výtvarným motívom.

Svoju výtvarnú polohu v rámci plošných objektov však nezakladá len na procesoch deštrukcie, medzi týmito prácami vynikajú metalické reliéfy dekorované zlatými či striebornými podkladmi. Túto oblasť jeho tvorby výstižne charakterizuje Dana Janáčková, kurátorska SONDY Milana Flajžíka, “ z podoby abstraktných štylizácií, ktoré majú skôr dekoratívno-monumentálny charakter, tieto diela žijú svoj vlastný príbeh a vychádzajú z reálnej predmetnej konkrétnosti…“

Podstata vlastnej tvorby akademického sochára Milana Flajžíka vyvstáva z kresby, plošných objektov a sochy

V sochárstve u neho dominuje dubové drevo. Obľúbil si ho pre jeho hustotu, skladbu pórov a životnosť. Vytvára z neho polychromatické plastiky, ktorých inšpirácia pramení v prírodných živloch aj živočíšnej ríši. Objekty stvárňujú prerozprávaný fragment tejto inšpirácie. Pri zhmotňovaní motívu siaha aj po, v rezbárstve netradičných nástrojoch, vďaka ich atypickému použitiu sa mu darí dosiahnuť  žiadaný efekt. Jedným z nich je napríklad vyjadrenie dohrýzenia materiálu, to sa mu klasickým rezbárskym náčiním nedarilo, až použitím šraubováku sa dopracoval k vytvoreniu žiadaného efektu.

Akad. soch. Milan Flajžík, žije a tvorí v kúpeľnej obci Smrdáky. Vyštudoval Strednú umeleckopremyselnú školu v Bratislave – rezbárstvo a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave – reštaurátorstvo. Po absolvovaní štúdií dva roky (1989-1991) pedagogicky pôsobil na ZUŠ Senica. Samostatne výber zo svojho diela prezentoval naposledy v roku 2012 – Neúplná bilancia v Záhorskom múzeu Skalica a Záhorskej galérii Senica, 2010 sa účastnil V. Stretnutia umelcov Záhoria organizovaného Záhorským múzeom Skalica, 2009 bol účastníkom I. sympózia Socha Záhorská galéria Senica, v ostatnom období rokov 2009 – 2010 realizoval výtvarnú rekonštrukciu drevených segmentov a sochársku výzdobu radnice-reliéf sv. Juraja, dub, 180×100 (Skalica), jeho dielo je tiež zastúpené v zbierkach Záhorskej galérie v Senici a súkromných zbierkach doma aj v zahraničí.