Denník N

Hlas vzdoru – ženy v Iráne túžia spievať

Predstavte si, že chcete v Iráne usporiadať koncert. Predtým, než budete môcť predávať lístky, čaká vás dlhý byrokratický proces. Je potrebné povolenie od ministerstva kultúry a od šiitskeho duchovenstva, ktoré prehodnocuje všetky umelecké vystúpenia. Na ženský sólo spev ani nepomyslite. Prečo? Dôvodom je islamská revolúcia v roku 1979.

Pred revolúciou vládol krajine prozápadne orientovaný šáh Pahlaví, ktorý sa usiloval obmedziť moc duchovenstva. Krajina sa modernizovala, šáh podporoval kultúru, úroveň vzdelanosti sa zvyšovala a ženy sa tešili relatívnej slobode. No jeho autokratický štýl vládnutia a korupcia viedli k protestom a následnej islamskej revolúcii. Šáh utiekol z Iránu a k moci sa dostal šiitsky náboženský vodca Chomejní, ktorý nastolil režim na báze islamu. Spoločnosť ovládli príkazy a zákazy v rôznych oblastiach života. Medzi nimi figuroval aj zákaz hudby. Pozatvárali kaviarne, bary, koncertné sály a diskotéky. Zakázali predaj hudobných nástrojov. Hodiny hudby boli zrušené a muzikanti nesmeli hrať za peniaze. Nastalo obdobie ticha.

Archív dokumentu Pieseň  bez domova
Archív dokumentu Pieseň bez domova

Neskôr Chomejní povolil patriotické a náboženské piesne a západnú klasickú hudbu a v roku 1989, desať rokov od islamskej revolúcie, napokon zrušil zákaz predaja a používania hudobných nástrojov. V ten istý rok však aj zomrel, a tak nevieme, či by postupne pristúpil aj na ďalšie zmeny.

Jeho smrť znamenala mierne uvoľnenie v sfére hudby – mohla sa hrať tradičná hudba a hodiny hudby boli opäť legálne, ženy však spievať nemohli vôbec. Podľa náboženských vodcov má totiž ženský hlas potenciál vzbudiť v mužoch nemorálne sexuálne vzrušenie, a tak narušiť ich prirodzený stav.

Ženské hlasy? Nie sólo

K uvoľneniu spoločenského života došlo až počas vlády proreformného Chátamího, ktorý sa stal prezidentom Iránu v roku 1997. Chátamího víťazstvo bolo katalyzátorom pre intelektuálov, študentov, ženy a reformných šíitskych duchovných, ktorí požadovali väčšiu sociálnu, kultúrnu a politickú slobodu. Čo sa týka hudby, ženy mohli spievať verejne len pred ženským publikom. Ak boli v publiku muži, mali dovolené spievať len s viacerými ženami alebo mužmi. Lenže kreativita a zapálenie pre umenie boli silnejšie ako zákazy a hoci ženské sólo koncerty nie sú zdokumentované, istotne sa diali. Stačilo sa uistiť, že pracovníci z ministerstva kultúry sú z dohľadu. Ak sa aj objavili, účinkujúci narýchlo zmenili vystúpenie tak, aby ženy spievali spolu. Keďže v tomto čase ešte neexistovali smartfóny ani youtube, umelci boli takpovediac “v suchu”.

Archív dokumentu Pieseň bez domova
Archív dokumentu Pieseň bez domova

Prezident Ahmadínežád zvolený v roku 2005 znamenal návrat ku konzervativizmu a veľké množstvo koncertov a umeleckých vystúpení zrazu zakázali, no zdá sa, že silu iránskej kultúry sa im celkom nepodarilo zastaviť. Umelci vymýšľali spôsoby, ako obalamutiť úrady. Napríklad uviedli, že pieseň spieva zmiešaný zbor, ale v skutočnosti počas spevu zazneli pasáže, kedy sa ostatné hlasy stlmili, aby vyznel ten ženský. Alebo cez ženské sólo jemne pohmkával muž. Niektorí si dokonca trúfli počas ženského sóla len otvárať ústa a nespievať.

Hoci ženské sólo sa v Iráne objavuje čoraz častejšie, ešte stále nie je oficálne legálne. A to ani po vymenovaní prezidenta Rúháního v roku 2013, ktorý je všeobecne považovaný za umierneného a ktorý podporuje zrovnoprávnenie žien s mužmi. Kým ženy v Iráne opäť získajú svoj hlas, nezostáva im nič iné, len statočne posúvať hranice a čeliť dôsledkom. Tak ako to urobila Sara vo filme svojho brata Ayata Najafiho Pieseň bez domova. Film si budete môcť pozrieť na Filmovom festivale Jeden svet od 26. 11. do 1. 12. 2015 v sekcii Cesty k slobode.

Iveta Aldana

Teraz najčítanejšie

Jeden svet

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet prináša slovenské a zahraničné dokumenty o ľudských právach, sociálnych témach, aj o rôznych životných štýloch a environmentálnych otázkach. 19. ročník festivalu Jeden svet nesie tému SHUT UP! a vyzýva k tomu, aby sme neboli ticho. Začína v Bratislave (11. - 16. 10. 2018) a v Košiciach (15. - 18. 10. 2018). Nasledovať budú regionálne festivaly po celom Slovensku. Ak sa chcete tiež zapojiť do premietania, môžete si zapožičať dokumenty v rámci programu Premietaj aj ty. Viac informácií získate na webe www.jedensvet.sk.