Denník N

Hlavne aby nám liek pacienta nezabil

Dnes to bude o prekážkach na ceste k dokonalému lieku.

Dnes to bude o prekážkach na ceste k dokonalému lieku. Tou hlavnou prekážkou požiadavka, aby nám pacient vydržal.  Liek musí neustále balansovať na hrane medzi svojou účinnosťou a bezpečnosťou.

  1. Všetci by sme chceli, aby naše lieky boli absolútne účinné, teda liečili čo treba a vyliečili, najlepšie hneď, včul, terazky  a a.s.a.p. Teda aby sa liek trafil do čierneho a najlepšie na prvý raz.
  2. Súčasne všetci strašne túžime, aby boli lieky absolútne bezpečné, teda počas celej cesty od stanovenia diagnózy cez cestu do lekárne až po vloženie do úst nikomu ani len trošku neuškodili.

V ideálnom svete ale nežijeme, tak musím robiť kompromisy. Aby boli kompromisy zmysluplné, musíme si stanoviť nejaké priority.

Viete, chorý môžeme byť trochu, viac, trochu viac a aj najviac. No ak choroba spôsobí smrť  len na pár percent, znamená to, že keď sa trafíme do tohto jedného percenta sme na 100% mŕtvy.   A rovnaké je to aj v prípade liekov.  Ak je liek  pre 1 percento pacientov smrteľný, máme tu na 100% jedného mŕtveho pacienta na sto vyliečených. Preto je  stanovenie tejto priority je veľmi jednoduché:

Akú prioritu dala choroba smrti, takú prioritu musíme aj my dať účinnosti pred bezpečnosťou.

Komplikácie prežitia

Pri vývoji liekov je najčastejšou slepou uličkou vražednosť nového lieku.  Zadanie pri vývoji je relatívne jednoduché. Je tu nejaká choroba, tá má v dnešnej dobe väčšinou známu príčinu a tak vymyslieť substanciu, ktorá bude príčinu naprávať nie je problém. Ak nevieme príčinu tak trochu otestujeme (metóda pokus-omyl je priateľom z najvernejších). Problémy nastávajú, keď je molekula na svete a začne sa poriadne prejavovať. Tu pár ľuďom vypadávajú vlasy, iným zas rastú. Súčasne látka síce liečila astmu, ale zabíjala srdce.

Tak účinnú látku trochu ukováme ako vlkovi hrdlo  a vymyslíme  bratranca, ktorý už selektívne  ovplyvní len tú astmu a srdce si nevšíma. Skvelé! Astma je suchu, pacientovo srdce sa neupracuje k smrti… Ale jáááj, liek sa v tele hromadí a nie a nie ho vylúčiť, ukladá sa v pravom palci na nohe (u ľavákov v ľavom) a palec rastie do obrovských rozmerov.

A je tu zas ten kompromis, zas tá pacientská požiadavka prežiť našu liečbu.  Tak ako, aké sú vaše priority? Nezadusiť sa a mať  pravý palec ako melón, alebo dosť miesta na nohy v truhle?

Viete, bol by som rád, keby ste si na tento článok spomenuli, keď budete od lekárnikov chcieť liek na všetko, liek ktorý bude iba liečiť, liek bez nežiadúcich účinkov.

Ak chceme mať potešenie z ruží, musíme strpieť tŕne. (Malý princ)

Liek bez vedľajších účinkov neexistuje.


Teraz najčítanejšie