BLOG
Bernard Brisuda
526

Hodiny v sovách alebo sedem výchovných minút planetárnej geografie

Hneď po príchode do práce som zamieril na poschodie k našim piatakom (pracovne, ale aj skupinovo ako triedu ich nazývame sovy), s informáciou aby sme sa na konci desiatovej prestávky počkali ustrojení pred školou, pretože nové učivo z geografie zahájime na mieste kde sa dajú lepšie pozorovať pohyby Zeme cez zdanlivé pohyby Slnka – teda vonku.

S vysvetlením, že vzácny prestávkový čas bude deckám v plnej miere nahradený, nakoľko plánujem hodinu ukončiť na rovnakom mieste a nebudú tak musieť absolvovať potrebný pobyt v šatni na začiatku dlhšej vonkajšej pauzy, ktorá nasleduje po geografii, som odišiel po svojom.

Počas mojej a najmä ich prestávky však piataci prestavili hodiny v triede o sedem minút dozadu a nechali ma čakať pri vchode do školy. Na čas prišli len dve dievčatá. Sú súčasťou triedy iba od septembra a na vtipy svojich nových spolužiakov, zdá sa, zatiaľ priveľmi nereagujú. Pre úplnosť informácie ešte doplním, že začiatky vyučovacích hodín sa na našej škole dejú (v drvivej väčšine prípadov) aj bez zvonenia.

Práca učiteľa je náročná vo viacerých smeroch. Minúty až hodiny strávené za počítačom, hodiny až večery strávené premýšľaním, pripravené pracovné listy či laná na znázornenie obežnej dráhy a k tomu počasie ideálne na značenie dopadu slnečných lúčov, teda celá príprava plus niečo na viac - sa zdá byť v momente nepodstatná, pokiaľ chýba záujem na strane učiacich sa. Respektíve pokiaľ chýba samotná prítomnosť tých čo by sa učiť mali. :-)

Po sovy som sa samozrejme vrátil. Geografiu sme začali ako už neraz výchovne. Pobyt v škole nie je iba o samotnom získavaní poznatkov, ale je takisto (nielen) podľa viacerých aktuálne platných štátnych dokumentov najmä procesom výchovno-vzdelávacím. Samozrejme, pocity učiteľa, ale tiež aj druhej strany sa stávajú skôr zmiešanými ako čírymi, potom ako je treba voči deťom rázne a autoritatívne zakročiť. Riešenie v zmysle iného ako direktívneho štýlu vedenia vám v takejto a podobných chvíľach napadne len sotva...

Dvojhodinovku sme zdarne ukončili o sedem minút neskôr, hoci podľa hodín v triede by sa mohlo zdať, že to bolo na čas. Asi najsprávnejší pocit z môjho výchovného pôsobenia som zažil potom ako mi kolegyňa vracajúca sa z vonkajšieho dozoru tlmočila niektoré piatacké nálady v duchu, že som druhým najhorším človekom na svete, keďže som zlomyseľne ukrojil z času na prestávku. Osobne som si v danej chvíli pomyslel, že fór s hodinami (minimálne pri mne) už viac nezopakujú. Podaný, viac-menej prirodzený dôsledok, zdá sa zabral. Som však úprimne zvedavý na to, na čo prídu ich vynaliezavé mysle nabudúce. Snáď sa na tom pobavím viac ako dnes. Žart s presunom času sa mi nezdal priveľmi nápaditý. Príliš živo si ho pamätám z vlastných školských čias. :-)

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

vychovávateľ v školskom klube, (už naozaj) začínajúci učiteľ geografie a hrdý organizátor mládežníckej futbalovej miniligy na darebáckom ihrisku

Blogy

|