Homeopatický billboard, placebo a medicína západného typu.
Billboardova reklama na homeopatické lieky rozprúdila ostrú diskusiu, kde sa hneď vyhranili dva nezmieriteľné tábory. Pozrime sa preto na súboj o homeopatiká takpovediac z boku. Marginalizácia homeopatických liekov, ktorá je založená na vedeckých dôkazoch, podceňuje jednu oblasť – a to je placebo efekt.
Tak som bol s ním konfrontovaný. S jasno žiariacim billboardom s nápisom „Verím homeopatii“. Paradoxne, ľudia si najskôr neuvedomujú aký je tento nápis „antihomeopatický“. Viera v účinnosť lieku je totiž príznačná práve pre „účinnosť“ placeba. Napriek tomu, že placebo je neúčinná napodobenina lieku, je táto napodobenina čiastočne účinná. Tento jav je známy pomerne dlho. Dodnes je predmetom výskumu. Až sa nabáda otázka: Ak neexistuje účinný liek, máme ľuďom podávať palcebo, aby sa im polepšilo oproti situácii, keď by sme im nepodali nič? Alebo nemáme podať nič a otvorenie povedať, že na uvedené ochorenie neexistuje liek? Čo by ste si sami priali? Ak nemáme účinný liek, existuje obhájiteľný rozdiel medzi podaním placeba pacientovi s nádchou a pacientovi s onkologickým ochorením v pokročilom stave? Takéto otázky sú z pohľadu medicíny tzv. západného typu na etickej hranici. A to ešte nehovoríme o výskumoch, podľa ktorých drahšie placebo má vyššiu účinnosť ako lacnejšie, alebo, že len preštudovanie propagačnej brožúrky zvyšuje účinnosť lieku aj placeba.
Existencia pomerne masívnej kampane v prospech homeopatie vyvoláva rôzne otázky. Prečo bola potrebná, keď podľa odborníkov v homeopatii, je tento typ liečby účinný? Prečo doteraz nedošlo k zjednoteniu homeopatie s medicínou tzv. západného typu? Prečo sa doteraz nestala jedným z jej typov liečby, ako povedzme klasická farmakologická liečba a nepožíva postavenie ako iné typy liečby? Alebo je kampaň len marketingovou potrebou za účelom zvýšenia príjmov z homeopatickej liečby? Veď liečba, ktorá je účinná, predsa nepotrebuje billboardy. Alebo je to len nevedecký marketingový pokus získať obdobné postavenie ako medicína západného typu. Na tomto mieste je treba povedať, že mnoho lekárov medicíny západného typu sa vo svojich ambulanciách venuje aj homeopatii.
Áno, medicína západného typu doteraz vlastne neakceptovala dôkazy o účinnosti homeopatie. Každý typ medicíny sa nejakým spôsobom vyvíjal, či už medicíny východných kultúr alebo iné. Medicína západného typu sa v podstate napriek rôznym konšpiračným teóriám o farmakologickej lobby nijako zemepisne ani kulturálne neohraničuje, jej jediným princípom je vedecký dôkaz. Je to tzv. „medicína založená na dôkazoch“ (evidence based medicine, EBM) a kritériá pre tieto dôkazy sú pomerne prísne. Buď takýto dôkaz existuje a potom považuje liečbu za účinnú, alebo sa nepotvrdil a potom je neúčinná. Keď sa ale štúdia na dostatočný dôkaz s potenciálnym liečivom z nejakého dôvodu nerealizovala, tak sa nedá k účinnosti jednoznačne vyjadriť resp. absencia dôkazu ju posúva k neúčinným formám liečby. Tieto postoje sú na jednej strane prínosom, lebo presne vieme povedať, ktorá liečba je skutočne účinná. Na druhej strane sa tým spoločnosť možno pripravuje o účinné typy liečby alebo lieky preto, že ich účinnosť nebola doteraz dokázaná, lebo na ne nebola vykonaná štúdia. Pretože ak niečo dokážeme, vieme, že to funguje. To, že sme nevykonali dokazovanie (napr. pre absenciu iniciátora štúdie alebo finančné dôvody), ešte neznamená, že to nefunguje, ale z pohľadu medicíny západného typu to nemôžeme používať ako formu liečby. To je základný princíp medicíny západného typu. V tomto bode sa dostáva do rozporu s inými typmi medicín, ktoré ponúkajú aj druhy liečby typu „podáme a uvidíme“.
Na okraj blogu len toľko, že týmito princípmi sa rady riadia zdravotné poisťovne, ktoré preplácajú lieky len s preukázaným dôkazom. Sila dôkazu (level/s of evidence) môže byť rôzna, mnohokrát sa dá odpozorovať od poisťovňou preplácanej výšky lieku. Treba povedať, že to nie je jediný parameter na určenie výšky preplácania liečby zdravotnými poisťovňami.
Tieto sily dôkazu (levels of evidence) majú svoj historický vývoj a mnohé mienkotvorné svetové inštitúcie si vyvinuli vlastné odstupňovanie. V hrubom zhrnutí to je napr. I-III/1-5 a podobne s podskupinami. Dá sa povedať, že sila dôkazu klesá od relevantných metaanalýz cez tzv. dvojito zaslepené randomizované štúdie na desaťtisícoch ľuďoch, a cez rôzne druhy štúdií so „slabším“ medicínskym dizajnom – prípadové štúdie jednotlivých prípadov až po klinickú skúsenosť mienkotvorných lekárov (autorít) v medicíne. V skratke možno povedať, že objektívny štatistický dôkaz má prednosť pred subjektívnosťou aj keď opinion leaderov v medicíne. Homeopatia, aj napriek úpornej snahe jej vyznavačov, nie je podnes z hľadiska sily dôkazov medicínskou verejnosťou jednoznačne prijímaná.
Už spomínané placebo používa medicína západného typu k porovnávaniu s predpokladaným účinným liekom. Ak vznikne signifikantný štatistický rozdiel v účinnosti voči placebu, vie sa, že liečivo je účinné. To vyžaduje pomerne rozsiahly nákladný výskum a samozrejme teoretickú predstavu o systéme účinku lieku. To v mnohom homeopatia neposkytuje.
Nemoralizujem tu nad užívaním homeopatie. Naopak plne podporujem slobodné rozhodnutia ľudí. Človek je slobodný a má na svoje rozhodnutia právo aj v prípade, že by boli nesprávne. V zásade mám pre ne aj pochopenie (tým ich ale nepropagujem). Vzhľadom na teóriu o placebe vieme minimálne povedať, že podanie akejkoľvek tabletky (teda aj homeopatickej) zlepší stav ľudí oproti ľuďom, čo neužili nič. Každý má právo toto so sebou urobiť. Otázkou zostáva, či to má právo propagovať, ale vzhľadom na právo na slobodné šírenie informácií asi najskôr áno. Inou otázkou by bolo, ak by chcel niekto podať potencionálne neúčinnú liečbu dieťaťu, to je totiž originálnym svojbytným nositeľom ľudských práv a nie majetkom svojho zákonného zástupcu. Ale to je už na inú debatu. Celkovo sa však dá povedať, že cesta k všeobecnému prijatiu homeopatie vedcami nevedie cez billboardy. Ozaj, a čo keby sa porovnávalo „drahé“ placebo s „lacnou“ účinnou látkou, čo myslíte, ako by štúdia dopadla?
