Denník N

Hovorme tomu ľahostajnosť

Šimečkov včerajší komentár spomína fašizmus. Lenže my nedokážeme byť fašisti, nám je to jedno. Navyše: moja generácia nevie, kto to fašisti sú. A tiež je nám to jedno.

„Spoločnosť sa zo dňa na deň môže zmeniť z relatívne liberálnej na fašistickú, keď má na túto premenu vhodné podmienky,“ napísal Martin M. Šimečka v komentári, ktorý prinieslo tento denník a chviličku pšed ním Respekt. Ibaže spoločnosť nemusí byť fašistická, ani komunistická, ani nijaká. Úplne stačí, ak je to mlčiaca väčšina, ktorá má svoje starosti (nejdem menovať) a ktorá sa prikloní k tomu, kto kričí hlasnejšie alebo ponúkne viac.

Moja generácia žije na najslobodnejšom a najbohatšom Slovensku, aké kedy existovalo. Popísalo sa o tom toľko (trebárs), že nemám chuť to ani zhŕňať. Máme internet a internety zo zahraničia, cestujeme do zahraničia a žijeme v zahraničí, môžeme sa zaujímať, o čo chceme a hovoriť, čo chceme, no aj tak sa o nič nezaujímame a o nič nehovoríme. A proti akejkoľvek intuitívnej logike podľa mňa ide, že čím viacej informácii máme, tým menej sme informovaní. Čím viacej názorov počujeme, tým menej ich rozlišujeme. Lebo povedal kamarát / lebo bol taký status / lebo Slobodný vysielač. Ľahostajnosť si nepotrpí na argumenty.

Fašisti, pf.

Ak sa k tomu školské osnovy nejakým zázrakom dostali, viem, že na dejepise mi to pripadalo takto: 1933, noc dlhých nožov, Mníchov. A, B, C. Alebo. Víťazný február, 50. roky, 1968, Palach. A, B, C, D. Krásne zoradené udalosti, zatriedené, zaškatuľkované, už ich len v učebnici podčiarknuť ceruzkou. A že dnes sa nedeje nič. Nejaké voľby. Pf. Tlačové besedy a samity a srandičky, nijaké dejiny.

V prítomnosti ale skutočné zlomy asi prichádzať nemusia, nikdy nezaznie gong, pozor, dámy a páni, deje sa toto a toto! V dejepise je to rok 1 a rok 2, bod A a bod B, no v prítomnosti je to celé nejaké postupné, nepolapiteľné, a je ťažké nájsť bod, kedy sa už treba proti niečomu postaviť. Pretože dlho ako keby nebolo proti čomu. V tejto spomalenej verzii dejín rozpustených do každodennosti ten dejepis asi naozaj nespoznávame.

No ale Zeman? Fašista? To možná Šimečka přestřelil schválně. Zeman je komik, směšný populista, slaboch. Povedala mi na to česká kamarátka.

Tu je však ešte jedna vec, dôležitejšia. Parafrázovania hodne to sformulovala Vášaryová v rozhovore s Eugenom Kordom (tutu). Že báť sa netreba holých hláv a maskáčov, tí sú jasní. Že oveľa desivejší sú práve všetci tí slabosi.

Teraz najčítanejšie