Hronského ulica v rodnom Zvolene by si zaslúžila krajší vzhľad

Pozývam vás na malú prechádzku Hronského ulicou vo Zvolene. Nie je síce vo vykachličkovanom centre mesta, ale to neznamená, že by bola niekde na absolútnej periférii.

Meno Jozefa Cígera Hronského dali Zvolenčania nedlhej ulici, ktorá smeruje od železničnej stanice Zvolen – mesto k nadjazdu. Dlhšiu ulicu majú vo Zvolene Masaryk alebo Šverma. Ale nielen dĺžka je dôležitá. Hronský by si zaslúžil predovšetkým krajšiu ulicu. Vedenie mesta už niekoľko rokov zjavne nemá záujem o to, aby si svojho rodáka uctilo dôstojnejšie, pritom ulica sa nachádza v tej časti mesta, v ktorom má svojich voličov pán viceprimátor. Ale ten sa koncentruje na iné, pre jeho biznis zaujímavejšie mestské lokality.

Hneď prvý dom po pravej strane vyzerá na prvý pohľad sympaticky. Žiaľ, len na prvý pohľad. Kedysi v ňom bola predajňa chovateľských potrieb, ale keďže v blízkosti boli ďalšie dve – tri, šanca na prežitie veľmi rýchlo zhasla. Na poschodí bola krčma – pardon: pub, o ktorom kolovali kadejaké chýry. Aj ako o drogovom brlohu. Ako redaktor regionálnych novín som tam bol počas jednej policajnej razii zameranej na mladých ľudí a alkohol. Vtedy – je tomu už vari 15 rokov – sme prešli asi osem zvolenských krčiem a jedine v tejto sme natrafili na skupinku mladistvých. Mali síce pred sebou len kofolu, ale v dychu alkohol.

Ale to všetko je už história. Dnes je budova prázdna a o tom, že majiteľ o ňu zjavne nemá záujem, svedčí v lete neporiadok a burina, vyrastajúca na okraji múrov, a v zime zaľadnený chodník.

Oproti, na ľavej strane ulice, sa nachádza budova Národného lesníckeho centra. Omietka z časti fasády odpadla. Podobnú, ale nebezpečnejšiu fasádu, má aj dom zhruba uprostred ulice. V tomto prípade – ako naznačujú aj fotografie – už naozaj ide o ohrozenie zdravia chodcov.

Ale aby som len nehanil. Na ľavej strane svietia vynovené fasády bytovky a obchodných budov.

Skutočný „skvost“ však nájdeme na pravej strane. O pozemku s dvojmetrovou burinou som už písal viackrát. Kedysi tam stála budova. Z jej rozbitých okien sa cez deň i v noci šíril spev a typický pach. Dom s veľkou slávou zbúrali, ale o pozemok, na ktorom stál, evidentne nemá majiteľ záujem. Keď fotka pozemku, ktorý často využívali (a využívajú) okoloidúci aj na to, aby si „uľavili“, sa objavila v Novom čase, zrazu niekto vykosil aspoň burinu, ktorá siahala do polovice chodníka, a neskôr ako – tak zlikvidoval aj vysoké byle na časti pozemku, aj túto jar niekto vykosil vari dva – tri  metre od chodníka, ale burina je tu silne zakorenená a – potvora – opäť podrástla. Dostal sa mi do uší aj taký názor, že je to vlastne „zeleň“, tak čo do toho vŕtam. Nuž, neviem… Možno má mesto Zvolen v pláne zriadiť tu botanickú záhradu.

Múr, ktorý oddeľuje posledný dom na pravej strane ulice, je vyzdobený grafitmi. Áno, vyzdobený. Nie sú to žiadne vulgárne čmáranice. Neznámy insitný umelec tak urobil so súhlasom majiteľa domu, ktorý takto predbehol vandalov – sprejerov.

Určite ho však neteší fakt, že sa mu v susedstve, pod nadjazdom, usadila skupina bezdomovcov so všetkým, čo k nim patrí: s bordelom a charakteristickou „arómou“.

Chodník pred vyústením na Jesenského ulicu stráca na kvalite. Zarastený plot, ktorý statočne odoláva zubu času, by sme azda mohli vnímať ako symbol starobylosti tohto kúta mesta, ale rozbitý asfalt, z ktorého vyrastá burina, by si zaslúžil viac pozornosti zo strany vedenia mesta. To, že sem raz do roka pošlú skupinu ľudí v oranžových vestách, ktorí ako – tak vyšklbú burinu z prasklín asfaltu, sa mi zdá primálo. Tohto roku som ich tam ešte nevidel. O (ne)starostlivosti svedčí aj otvorená kanálová šachta v zákrute cesty pod nadjazdom… Či poklop zobral zlodej, alebo sa tam chystá nejaká oprava, neviem, faktom je, že označenie z umelej hmoty nejaký hlupák rozbil. Podotýkam, že fotka nebola naaranžovaná a provizórny kryt som dal na miesto. Otázne je, prečo je to v takomto stave na nebezpečnom mieste najmenej dva týždne.

Prečo som vlastne nahodil tento blog napriek tomu, že ide o lokálnu záležitosť, s akou sa – žiaľ – môžeme stretnúť vari v každom meste?

Urobil som tak najmä preto, aby som zobudil tých, ktorí sú zodpovední za vzhľad nášho kráľovského mesta. Prečo sa neobrátim priamo na nich. Nuž preto, že až na výnimky sa odpovede nedočkám. Veľavravná je reakcia pána viceprimátora Jaroslava Stehlíka: „Nemám čas čítať tvoje maily!“ Zvolen – aspoň si myslím – nie je len vykachličkované hlavné námestie. Po ňom, ako aj po Hronského ulici, prejdem takmer denne. Zatiaľ čo na námestí nie je problém stretnúť sa s mestským policajtom, skúste si zatipovať, koľko razy som sa s ním stretol na opisovanej ulici. Áno, majú pravdu tí z vás, čo napísali či vyslovili: Ani raz! Ale možno je problém v tom, že na Hronského ulici sa nemusí platiť za parkovanie… Ale vari je jedinou úlohou mestských policajtov sledovať zaparkované autá, či majú zaplatené parkovné, ktoré ide beztak do vrecka súkromnej firme?