Denník N

Hudobné novinky: Olga Bell, Big thief

Paradox Olgy Bell, občasná nesmelosť Big thief

Olga Bell

homepage_large.079485d3
Foto: Pitchfork.com

Tempo

4.5 / 5.0

Olga Bell, speváčka narodená v Rusku, momentálne žijúca v New Yorku, vytvorila po tradičnom albume Krai nahrávku Tempo, inšpirovanú pomalšou elektronikou a tanečnou hudbou. Celým albumom sa tiahne jasne viditeľná červená niť, ktorá obaľuje bíty do jednotného celku.  Sama Olga hovorí, že pri tvorbe Tempa sa inšpirovala rytmom metronómu. Akoby práve oný jednoduchý rytmus bol základom každej piesne. Tematicky je album o nešťastnom vzťahu Bell. Olga sa s ním na albume vysporadúva, svoje myšlienky a nálady do detailu popisuje a s poslucháčom sa vôbec ”nebabre”.

Tempo rozbaľuje energický track “Power User”. Hovorí o vzťahu, v ktorom je muž nadradený žene: ”I saw a bird / With a painted face / He looked exactly as you want me to”. Speváčka sa s týmto nepríjemným faktom vyrovnáva pomocou hudby a tanca. Track ”Randomness” srší klasickou tanečnou hudbou. Pieseň hovorí o jedinom okamžiku v Olginom živote. Zamilovala sa do problematického človeka a opisuje chvíľku, v ktorej sa obaja ocitli.

Celý príbeh Olginho vzťahu sa zlomí vo výbornej piesni ”ATA”. Olga je zúfalá, nevie ako ďalej. Jej vzťah je v kríze. Analyzuje samu seba, pýta sa nepríjemné otázky vlastnej (ne)príčetnosti: ”Am I dead? Am I? Am I? / Am I fucking useless? / No-one reads what I’ve said, no-one gets in my head.”

V piesni ”Regular” Olga kašle na svoju odlišnosť. Chce byť obyčajná, všedná. Track hovorí o liečbe ľudských problémov povrchnými vzťahmi, ktoré pseudovyliečia na okamih, no následne sa kruto vrátia. Pieseň necháva vyniknúť experimentálne prvky minimalistickej elektroniky a asynchrónnych bubnov.”

Album uzatvára skladba ”America”. Interpretka sa v nej oslobodzuje od vlastných pocitov, uvedomuje si ich pominuteľnosť. Vie, že sa už nemusí báť, útechu nachádza v Amerike. “Zap what you feel / You re not forever / You seem at ease / Running on empty.”

Album Olgy Bell je kruto úprimnou nahrávkou, ktorá až prekvapivo verne zachytáva ľudí a ich konanie vo vzťahoch. Každý chce  milovať a byť milovaný, zažívať šťastné chvíľky. No Bell hovorí práve o chvíľach, keď sa niečo pokazí. A spieva o sebe, i o nás všetkých. Tak si z nej vezmime príklad. Lebo tento boj zvádza s až prekvapivým nadhľadom.

Big thief

homepage_large.c6efd8ff
Foto: Pitchfork.com

Masterpiece

3.9 / 5.0

Album Masterpiece je snahou prekonať problémy každodennosti rôznymi nevšednými spôsobmi, pasuje sa s bolesťou a vytvára melanchóliou obrastené dielo. Inšpiruje sa indie rockom i keď miestami sú melódie slabšie, no tento nedostatok ako-tak vyvažujú silné texty. Masterpiece túži po návrate do detstva, do ľahšej, nevinnejšej existencie. No Big thief si uvedomujú prílišnú infantilizáciu tejto idey a ich nápady zostávajú len myšlienkovými pochodmi.

Úvodná pieseň “Real love“ odbaľuje vrstvy jemného indie rocku a necháva vyniknúť rockové bíty gitár a bubnov. I v tejto drsnosti je občas možné zachytiť atmosféru lásky. Začína nevinne: “Let me touch your cheek / I will always love you / Having your lips split / By the one who loves you / Real love / Real love“ No postupne sa v nej objavujú zárodky problémov, ktoré vrcholia: “Mama got drunk and daddy went crazy.“

Track “Paul“ je bolestivou piesňou, na počutie veľmi jednoduchou, no kruto úprimnou: “I‘ll be your record played baybe if you know what I mean / I‘ll be your real tough cookie with the whiskey bread / I‘ll be your killer and your thriller and the cause of our death.“ Výborný text akoby vyvažoval nedostatočné bohatstvo melódií. Frontmanka Adrianne Lenker neskôr v piesni vysvetľuje túžbu po ľudskej blízkosti: “ ‘Cause there was no one who could kiss away my shit.“

Masterpiece je kvalitný debut začínajúcej kapely Big Thief. No začiatky sú náročné. Treba vybrúsiť kvalitu zvuku a nebáť sa kreatívnych nápadov.

Foto: Flickr.com

Teraz najčítanejšie