Humanizmus nieje „ľudomilnosť“
Nebavme sa o zlej definícii zo slovenskej wikipédie, bavme sa o filozofickom a etickom postoji, ktorý cirkvi evidentne vadí.
V minulosti som si už zvykol, že Wikipédia môže obsahovať diametrálne odlišné články o niektorých osobách zo slovenského politického života. Stránka o Vladimírovi Mečiarovi bola dlhú dobu „úhľadne moderovaná“ ale jej anglická verzia sa obsahovo diametrálne líšila. Podobný rozdiel je aj pri definície slova „Humanizmus“.
vs.
Z dôvodov objektivity som radšej čerpal z tej anglickej a nemeckej. Slovenská verzia totiž obsahuje iba zopár definícií slova bez širšieho vysvetlenia. Rozhodne sa však nejedná o synonymum slova „ľudomilnosť“.
Citácia:
„Humanizmus je filozofický a etický postoj, ktorý zdôrazňuje hodnotu a vplyv ľudských bytostí, individuálne alebo skupinovo, a vo všeobecnosti dáva dôraz na kritické myslenie a dôkazy pred akceptovaním dogiem a povier.“
Kontext modernej doby v našej krajine je veľmi zvláštny. V dobe kedy môžme rukolapne overiť výsledky vedeckej práce na náš každodenný život sa často obraciame k poverám o očkovaní, alebo ku konšpiračným teóriám. Deje sa tak aj prostredníctvom moderných médií ako internet a je zrejmé že časť ľudí sa podobnými bludmi dá ľahko ovplyvniť. Ako v tejto atmosfére vôbec môže zaznieť požiadavka na „menej humanizmu“? Na tomto filozofickom základe vznikli všetky moderné vedné obory. Je preto možné vylúčiť humanizmus zo škôl rovnakou formou ako povinnú výuku náboženstva?
Neočakával som, že podobného sklamania sa dočkám na stránkach Denníka N. Zdôvodnenie KBS totiž obsahuje nasledovnú formuláciu:
“ Ústava Slovenskej republiky v preambule uvádza, že slovenský národ sa opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Humanizmus je ideológia, ktorá je v rozpore s týmto odkazom, ku ktorému sa Slovenská republika vo svojej preambule prihlásila.“
Zdroj:
Správa pripomienok
Nemôžem veriť dodatočnému vysvetleniu hovorcu KBS, rovnako nemôžem veriť vyjadreniu pána Morvaya, že ide len o nedorozumenie. Predstaviteľ KBS sa jasne vyjadril, že považuje Humanizmus za ideológiu. To nieje len neopatrný rétorický obrat, ale hlboké nepochopenie významu slova. Zdá sa že KBS má svoju vlastnú definíciu humanizmu. Pán Morvay citoval cirkev slovami „Cirkev má pravdu, že humanizmus možno chápať aj ako odmietanie náboženstva či dokonca ako ateizmus“.
Humanizmus nedáva na otázku o existencii boha (alebo bohov) žiadnu odpoveď, až ateizmus je definované stanovisko. Humanizmus učí uvažovať o veciach na základe dôkazov. Ak školy učia deti ako rozmýšľať a byť kritický a ak deti robia rozhodnutia samé, tak je všetko v poriadku. Nesprávne by bolo dávať odpovede a vyžadovať ich akceptovanie.
Pán Morvay a KBS však nechtiac poukázali na to, že naša ústava považuje deti za duševný majetok ich rodičov. Dieťa nemá právo si vybrať svoje náboženstvo ani filozofické smerovanie, pretože rodič má právo určiť im ho… Myslím že je správne nechať dieťa urobiť rozhodnutie o jeho filozofickom, alebo náboženskom presvedčení v čase keď bude v správnom veku a nenútiť mu súčasť vlastnej identity.
