Denník N

Inak ako účelový alibizmus sa to nazvať nedá, milá Sociálna poisťovňa!

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Slovensko je skutočne „výnimočná“ krajina. Banálnu vec definujeme v troch zákonoch rôzne.

Aj vy máte doma študenta, ktorý si cez leto privyrábal na brigáde alebo ste takéhoto študenta zamestnávali? Pokiaľ je to študent strednej školy alebo vysokej a nie posledného ročníka, stačí vám potvrdenie o návšteve školy a máte po probléme. Čo však v situácii, keď zamestnávate študenta, ktorý tento rok maturoval alebo ukončil štúdium odbornou skúškou?

Zdanlivo jednoduchá situácia vôbec nemá jednoduché riešenie. Prečo? Napríklad preto, že status študenta, ktorý ukončil stredoškolské alebo učňovské štúdium u nás určujú tri zákony. Podľa nich môže byť študent definovaný rôzne.

Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 91) dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy.

Inak definuje študenta Sociálna poisťovňa. Tá za študenta (nezaopatrené dieťa) považuje okrem dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky aj dieťa v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj: obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, za deň ukončenia strednej školy sa považuje posledný deň školských prázdnin.

No a nakoniec Zákonník práce, ktorým sa riadi Národný inšpektorát práce hovorí, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu, a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.

Aby sme vyriešili túto zapeklitú situáciu a správne odhlásili študenta pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov, požiadali sme o stanovisko kompetentných, v prvom kole výrobcu mzdového softvéru. Odpoveď nám ani zďaleka nepomohla, keďže končila nasledovne:

„Štatút žiaka strednej školy a študenta vysokoškolského štúdia upravujú rôzne právne predpisy rôzne. Vzhľadom na to, že výklady sú rôzne, odporúčame Vám kontaktovať Sociálnu poisťovňu o ďalšom postupe.“

No tak sme neváhali a obrátili sa na Sociálnu poisťovňu, odpoveď nás však nepotešila, resp. posunula do náručia inej inštitúcie:

„Sociálna poisťovňa nie je kompetentná poskytovať záväzné stanovisko k otázke, kedy stráca fyzická osoba štatút študenta a dokedy môže táto fyzická osoba vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, kompetentným je príslušný Inšpektorát práce.“

Že neuveriteľné? Skôr smutná a bežná realita tejto krajiny. A ako to dopadlo? Národný inšpektorát vydal na svojej stránke usmernenie, ktoré je veľmi všeobecné a nič nehovoriace a odvoláva sa na Zákonník práce a dá sa z neho vytušiť medzi riadkami, že správna je asi verzia, že študent prestáva byť študentom nasledujúci deň po vykonaní skúšky.

Na celej tejto kauze ma naďalej zaujíma okrem konečnej odpovede, kedy študent prestáva byť študentom aj fakt, že ako by postupovala Sociálna poisťovňa v prípade kontroly mňa ako zamestnávateľa? Žiadali by o vyjadrenie stanoviska Národný inšpektorát práce, či som študenta dobre odhlásila? Alebo v tej chvíli by sa už našlo záväzné stanovisko, ktoré mne ako zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva ľudí, platí odvody a absolvuje celú tú ich administratívnu mašinériu, oficiálne prezradiť nemôžu?

Toto nie je ojedinelá situácia, kedy narazíte na fakt, že jedna zdanlivo banálna situácia podlieha viacerým zákonom, ani to, že sa inštitúcie nevedia dohodnúť na tom, podľa ktorého zákona sa máme my občania riadiť. Najsmutnejšia je však tá neuveriteľná arogancia moci inštitúcií, ktoré žijú z našich peňazí a spravujú ich a napíšu vám, že nie sú kompetentné sa vyjadriť. A kedy budú? Keď vám pošlú rozhodnutie s pokutou? Vtedy už nesporne budú mať na danú vec veľmi jasný názor.

Rozmýšľam, na koho by som sa teda mohla ešte v predmetnej veci obrátiť? Žeby na pánov Vážneho a Gmittera?

Ak sa Vám blog páčil, hlasujte zaň na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Teraz najčítanejšie

Jaroslava Lukačovičová

Poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, prezidentka účtovnej asociácie a expertka na dane, odvody a podnikateľské prostredie.