Inšpirácia

Oľga stojí pri skrini, okolo nej záplava vecí, našlo by sa tu všeličo. Už sa tu trápi viac ako polhodinu, postupuje po jednej polici. Z každej vyloží všetky veci, poutiera ju od prachu a potom naloží všetko pekne naspäť. Okrem toho ešte sleduje či tu nenájde nejaké zbytočnosti, ktorých by sa mohla zbaviť, už má po pravej ruke celkom peknú hromadu nepotrebných vecí. Teda aspoň podľa nej, sama je zvedavá, kedy sa ozve Braňo, už síce prešiel niekoľkokrát okolo, ale nevšímal si nič. Potreboval sa rýchlo vypariť, aby sa mu neušla neočakávaná povinnosť, túto fintičku pozná veľmi dobre.

Oľga sa narovná, moje nervy, ešte ma sekne v krížoch, povie sama sebe. Vyhrabe sa z doširoka otvorenej skrine a niekoľkokrát sa predkloní. „Čo to stváraš?“ ozve sa z detskej izby. „Mám rozcvičku, a vôbec, poď mi pomôcť, je tu hromada ťažších vecí, treba mi ich popodávať.“ Paťo sa neochotne zodvihne zo stoličky a zohne sa pre prvú várku. Po treťom raze pozrie na hodiny a skonštatuje: „Už nemôžem, mami, o chvíľu príde Ivanov otec, dnes nás berie autom na tréning.“ Pozrie na syna zo stoličky a neveriacky krúti hlavou: „Dnes máš skutočne naponáhlo.“ Ešte takmer nedopovedala, už vidí len jeho chrbát. Veľká športová taška na pleci, rýchla pusa na rozlúčku a na robotu zostala sama.

Dokončí načatú policu, vrchná časť skrine je presne podľa jej predstáv, zostáva jej ešte presná polovica. Rozhodne sa pre prestávku, do ucha sa jej dostávajú zvuky z televízora, zdá sa jej, že ide o nejaký športový prenos. To by jej na Braňa pasovalo, keď nemusí, nevynechá žiaden z nich. Pootvorí dvere a sadne si na sedačku vedľa manžela. „Hotovo?“ „Ale kdeže, ešte mi zostala polovica, to len tebe ide tak rýchlo pri televízore,“ šomre Oľga a pozerá na obrazovku. Braňo sa usmieva: „Veď sa inšpiruj, pozri na guliarku Nadeždu, vrhá ťažkú guľu ako pinpongovú loptičku.“ Spozornie a sleduje výkon bieloruskej guliarky, skutočne, oproti iným súperkám je jej výkon nadpriemerný. „Ktovie aký elixír si dala,“ povie Oľga a vytratí sa z izby, potrebuje to dokončiť.