Inšpirácie pre Nové Mesto
Dobré mesto, v ktorom sa spokojne a príjemne žije, nie je len o veľkých, náročných projektoch, ktoré treba roky riešiť a ďalšie roky realizovať, ale predovšetkým o detailoch. Vďaka eurofondom máme niekde nový most, inde nový park alebo zrekonštruovanú fasádu školy. Napriek tomu sa nám mesto rozpadáva pred očami.
Dobré verejné priestory si vyžadujú systematickú, málo neviditeľnú a možno aj nevďačnú prácu. Bez nej sa však naše mesto nepohne vpred a adhoc eurofondové projekty budú len slabučkou náplasťou. Na cestách v zahraničí som zozbieral zopár inšpirácií, ďalšie mi zaslali z ciest priatelia. Ide o drobnosti, ktoré môžu výrazne prispieť ku kvalitnejšiemu prostrediu. Nevyžadujú nákladné investície, ale použitie zdravého rozumu i citu k verejnému priestoru.
Kúsok Austrálie
Jeden z kľúčov k čistejšiemu mestu je dostatok odpadkových košov. Tie však musia byť užívateľsky pohodlné na naplnenie, zároveň dostatočne kapacitné a hlavne v dostatočnom počte. V Austrálií nájdete vkusné chrómové koše, ktoré je možné plniť zhora. V Bratislave je takých minimum vďaka urbánnej legende o domácom odpade, ktorý v igelitkách končí v takto plnených košoch. Samosprávy samozrejme nemajú čísla k dispozícií a pri výbere košov sa tak opierajú o pocity či očné pozorovanie tých, čo koše vyprázdňujú. Z našej skúsenosti, s košmi Zelenej hliadky, môžem povedať, že sa to občas stane, ale možno tak 1-2x za dva týždne. Nemôže to teda byť ospravedlnením pre výber košov snáď s najmenším otvorom na vhadzovanie odpadu, aký len môže byť.
Bratislavské chodníky nie sú práve známe svojou šírkou. K priestoru obsadenému autami sa občas pridajú aj obrubníky okolo stromov, ktoré uberú chodcom ďalšie desiatky centimetrov priestoru. Riešiť sa to dá napríklad vkusnými mrežami, alebo vodopriepustnou pochôdznou plochou. V oboch prípadoch môže byť chodník so stromami, v stiesnených priestoroch, okamžite pohodlnejší na chôdzu.
Nielen pre turistov, ale aj pre obyvateľov je dôležitá pohodlná navigácia po meste. Možností je viac: môžete sa dopátrať k turistickému centru, ak máte predplatené dáta na telefóne, tak môžete používať navigačné aplikácie, alebo môžete žiť v meste, ktoré vám pomôže v orientácií informačnými stĺpmi či inými prvkami.
Kúsok Kosova
Úsporné LED osvetlenie by malo byť samozrejmosťou aj v našich uliciach. Hoci počiatočné investície sú vyššie, úspory môžu vyšplhať k desaťtisícom eur pričom je možné svietivosť flexibilne regulovať. Tak je to aj v hlavnom meste Kosova – Prištine.
Výrazne znížiť stres v súvislosti so svetelnými križovatkami je možné aj jednoduchým odpočítavaním svetelných signálov. Kým v Bratislave máme jeden priechod s podobnými informáciami, tak v Prištine som prechádzal križovatkami s odpočítavaním pre každý priechod na štvorramennej križovatke. Chodci si vedia nastaviť rýchlosť kroku, motoristi vedia prispôsobiť rýchlosť vozidla a je to celé tak nejak pohodlnejšie.
Ďalší príklad hustej koncentrácie odpadkových košov tentoraz z chudobného regiónu Kosova, kde v meste Leposavić viete pohodlne vyhodiť odpad každých cca 25 metrov. Aspoň tie najfrekventovanejšie ulice by mohli byť takto vylepšené.
Kúsok Nemecka
Cestovanie v MHD nie je len o kvalitnom vozovom parku, ale aj o podmienkach pri čakaní na spoj. V Nemecku nájdete električkové zastávky so stromami s pochôdznou mrežou, reklama nezavadzia vo výhľade na prichádzajúce spoje a košov je dostatok. Digitálne informačné tabule sa však konečne presadzujú aj u nás.
Dopravné značenie je realizované prostredníctvom termoplastu, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu životnosť ako tradičná biela farba. Vďaka tomu narastá úspora vzhľadom na minimálnu údržbu a potrebu obnovovať takéto dopravné značenie. Kým u nás sa strieka dopravné značenie akýmsi bielym práškom, inde našli možno drahšie riešenie prostredníctvom termoplastu. Zároveň však nemusíte značenie obnovovať v podstate raz za rok.
Uzatvorené priestory ako rôzne podchody často útočia na naše zmysly. Smrad či špinu tu vnímame oveľa vážnejšie ako vo vonkajšom prostredí na ulici. Ak sa na zemi nachádzajú zvyšky najrôznejšieho druhu, tak zle vetraný priestor dokáže znepríjemniť pohyb najmä rôznym obťažujúcim pachom. Kedy ste naposledy v Bratislave videli čistenie dlážky na Trnavskom mýte pomocou “wapky”?
Kúsok Slovinska
Novému Mestu chýba diskusia ohľadom vzhľadu mestského mobiliáru a tak máme na uliciach mix zahraničných vzorov (odpadkové koše z Viedne), zvykov (červenobiele zábradlia) a výsledkov nesystémového prístupu (stĺpy v najrôznejších farbách). V iných mestách však platí úzus, že mestský mobiliár na bežných uliciach má byť nevýrazný, udržiavaný a funkčný. V tomto duchu sa vyberajú tmavé farby ako je to v prípade týchto stĺpikov.
Tento príklad autobusovej zastávky môže byť inšpiráciou aj pre hromadnú dopravu v Bratislave. Príjemný kapacitný prístrešok s reklamou, ktorá nezavadzia vo výhľade, dostatok miest na sedenie, kôš umiestnený v strede zastávky nie na okraji, digitálna informačná tabula i priestor bez odpadkov, nálepiek či čmáraníc. Možno sa to zdá ako banalita, ale v Bratislave je kombinácia tohto všetkého vzácna.
Rovnako vzácnym úkazom sú odpadkové koše na priechodoch pre chodcov. Pritom sú to uzly, ktorými prechádza najväčšie množstvo chodcov a je preto nepochopiteľné, že v Bratislave sa jednoducho odpadkové koše na priechodoch nenosia.
Kúsok Rakúska
“Slonie uši”, alebo rozšírenie chodníka v mieste priechodu je jednoduchým spôsobom ako skrátiť priechody pre chodcov a zároveň zabrániť autám, aby stáli tesne pred priechodmi. V Bratislave ich môžeme vidieť na Štúrovej, alebo v iných okolitých uličkách. Vo väčšine mesta sme však zvyknutí na priechody lemované autami.
Na uliciach sa o našu pozornosť bijú rôzni podnikatelia či poskytovatelia služieb. Tí sa predháňajú v tom, kto zavesí čo najvyššie čo najväčšiu reklamnú ceduľu či tabuľu. Namiesto toho môžeme mať jednotné informačné tabule informujúce o tom, kde a ktorým smerom sa čo nachádza. Jednoduché.
Komunálni politici majú plné ústa podpory verejnej dopravy. Chceme dostať ľudí z áut, aby nebolo mesto len rozsiahlym parkoviskom prerušovaným parkami či pešou zónou. Akosi sa však zabúda na to, že na presedlanie z auta napríklad na regionálnu autobusovú dopravu potrebujeme dôstojné podmienky.
Prečo nie v Novom Meste?
Bratislava je dnes rajom dobrovoľníctva a s minimálnymi vstupnými nákladmi dokážete riešiť roky ignorované problémy či nedostatky. Zároveň vytvára priestor pre implementáciu jednoduchých, lacných a efektívnych riešení, ktoré berieme ako samozrejmosť za hranicami mesta. Tak prečo nie aj v Bratislave?
Inšpirácie však nie je nikdy dosť a keby ste na podobné pozitívne príklady narazili napríklad počas svojich letných dovoleniek, tak mi prosím prepošlite fotografie na mail: [email protected]
Matúš Čupka
