Inšpirovaní
pozlátenými textami
S vedením a svetlom je to rôzne. Dvojznačné ako mnohé veci v živote. Skutočne ani nevieme, kedy v podstate musíme „kľučkovať“, kedy hľadáme „tretiu cestu“ medzi nejakou značnosťou, medzi dvomi jasnými cestami, spôsobmi… Kedy obyčajným pokračovaním píšeme modlitby, maľujeme prítomné okamihy, zaraďujeme sa k živším od všetkých, ktorí sa vedia umŕtviť ešte aj pokračovaním bez túžby prestať hovoriť, počúvať, len sa nechať (z)viesť vypnutím čohokoľvek okrem spiatočky k sebe…
Vráť sa späť do svojho vnútra…
Tak nám prajem, pomaly na konci veľkonočného obdobia, kedy sa oslavuje vykúpenie raz a navždy, aby sme milovali Pohyb. Daruje nám zastavenia. Odkryje ich v krížových cestách jednotlivých dní, aby sme si povšimli, že Nádej sa nás nevzdáva. Láska nás v ikonách, učí nás modliť sa a odpúšťať a my to aj skrze ne chceme skúsiť viac ako iks krát… Aby nás prenikali tváre, ktoré k vrcholom pridávajú len výzvu milovať, pretože by sa niekde raz malo odmeňovať aj za snahu.
