Blog
utorok

Integrovaná doprava - prúser ako Brno

Veľa sa hovorí o tom, ktoré mestá a regióny by mali byť pre nás inšpiráciou. Samozrejme, sám som za to, aby sme sa učili od najlepších. Ale po dobré nápady naozaj netreba chodiť ďaleko. Čo sa týka integrovanej dopravy, stačí sa pozrieť k susedom do Brna. Aby som bol korektný, integrovanú dopravu začali zavádzať skôr, ako Bratislava, ale sú pred nami tak veľmi ďaleko, že by sme mali spraviť všetko preto, aby sa rozdiely aspoň nezväčšovali.

Kým u nás sa už tretí rok rozpráva o integrácii žltých vlakov, ktoré by mali byť štvrtým dopravcom v systéme, v Juhomoravskom kraji je súčasťou integrovanej dopravy dopravcov 23.

Veľa vecí stojí na tom, že nie je poriadok v kompetenciách a každý krok je závislý na množstve aktérov - od mesta, cez župu, až po štát a ich firmy. To však nemôže byť ospravedlnením na to, že u nás nefungujú ani veci, ktoré by fungovať mohli. Župa je majoritným akcionárom Bratislavskej integrovanej dopravy (BID). Preto sa má starať o to, aby regionálna doprava fungovala čo najlepšie. Integrovaná doprava sa netýka len dopravcov a jednotlivých spojov, ale aj infraštruktúry. Namiesto halucinovania o lanovke, ktorá je síce pekná, ale doprave v kraji nijako nepomôže, by veľmi pomohlo, keby sa konečne rozhýbali projekty takzvaných TIOPov - terminálov integrovanej osobnej prepravy. Znie to síce ako nákladný prístroj v Šanghaji, v skutočnosti je to logické a pohodlné riešenie pre dopravu v Bratislave aj celý kraj. Predstavte si, že cestujete z ľubovoľnej obce v kraji. Bicyklom alebo autom sa prepravíte k najbližšiemu terminálu, auto alebo bicykel tam necháte na záchytnom parkovisku, prípadne si bicykel zoberiete so sebou, a vlakom alebo autobusom sa prepravíte až do centra mesta. Bez extrémneho čakania, rýchlo a pohodlne. Funguje to tak v Znojme, či Břeclavi, môže to fungovať aj v Senci, Pezinku, alebo Malackách.

Ďalšia vec je aj nadregionálny presah. Tak, ako brnenská integrovaná doprava obsluhuje mestá aj mimo juhomoravského kraja, môže naša BIDka fungovať napríklad až po Trnavu, či Dunajskú Stredu, vrátane autobusových dopravcov, ktorí do Bratislavy aj tak jazdia. Nie je na to žiadna legislatívna prekážka, len nedostatok ambície. A každý, kto využíva ten oranžový trojpruh potvrdí, že Bratislava a Trnava toho majú množstvo spoločného a existuje množstvo ľudí, ktorí by cestovanie na jeden lístok z bizniscentra v Bratislave až domov do obce pri Trnave rozhodne ocenili. Ľudia by šetrili čas, životné prostredie, vlastné peniaze a na diaľniciach a cestách v meste by sa dýchalo podstatne lepšie. Bratislava síce nie je Viedeň, ale keby mala dopravu ako Brno, všetkým by to pomohlo.

Viac o mojich aktivitách sa dozviete na facebook.com/uhler 2017.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Žijem so svojou rodinou v okrajovej časti Bratislavy, v Jarovciach, ktoré ma fascinujú tým, že sú dedina aj mesto zároveň. Ľudia sa tu navzájom poznajú, na ulici vás bez problémov pozdraví človek, ktorého nepoznáte a hovorí sa tu štyrmi jazykmi. Nuž ako kedysi v Prešporku. Vyštudoval som informatiku na Matfyze, ktorý je na Slovensku jednou z najprestížnejších škôl a pre svoj život som si ako IT-čkár mohol vybrať ktorékoľvek iné mesto sveta. Mne sa však páčilo doma. Cítil som, že v Bratislave chcem žiť, pretože tento región spĺňa moje predstavy na pokojný a šťastný život. Chcem, aby každý, kto sa do bratislavského kraja prisťahoval, našiel v ňom svoj domov. Tiež chcem, aby ľudia, čo tu žijú od detstva, nehľadali svoju budúcnosť za hranicami. Toto je môj cieľ a dôvod prečo chcem byť županom a v júni 2016 som ohlásil svoj záujem kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.

Blogy

|

Už viac ako 95965 z vás dostáva správy e-mailom