Inteligent

Ozvalo sa klopanie, po chvíli vošiel do miestnosti zavalitý muž s červenou tvárou. Tváril sa suverénne, už prvý pohľad prezrádzal, že si je vedomý svojho postavenia. Obchodný riaditeľ, no bože, aby sa zo seba nezbláznil, takých v obleku už videla.

Edita ho neznáša, od ich prvého stretnutia uplynulo už niekoľko dlhých rokov, ale nič sa nezmenilo. Pre ňu to bude stále sedliak v obleku bez štipky inteligencie. Pamätá si presne ako prebiehalo ich prvé stretnutie, bola mladá a podľa niektorých aj pekná, hoci na kráse si ona nikdy nezakladala. Podľa nej je subjektívna a na hodnote človeka sa nijako nepodieľa.

V reprezentatívnych priestoroch v centre mesta sa konala veľká gremiálna porada, zvyčajne sa o tieto záležitosti nestarala, netýkali sa jej. Lenže v tomto prípade bolo všetko inak, od námestníka riaditeľa dostala presné pokyny, zozbierať požadované informácie, roztriediť ich podľa presných kritérií a na porade o nich informovať. Inštrukcie zneli jasne a zrozumiteľne, na výhovorky nebol priestor. Napriek tomu, že si verila, bola plná obáv, čo keď to nezvládne.

V to ráno vstávala podstatne skôr ako inokedy, dopriala si sprchu, chutné ľahké raňajky i kávu. Aj výberu oblečenia venovala náležitú pozornosť, vybrala si kúsky, ktoré podčiarkli jej ženskosť, ale nepôsobili vyzývavo. Keď nadišiel jej čas, snažila sa zanechať profesionálny dojem, všetky materiály mala svedomito preštudované a dbala na svoj prejav. Väčšina osadenstva boli muži, žien bolo menej ako prstov na jednej ruke. Všetci pozorne počúvali, nikto nemal potrebu prerušiť ju v súvislej reči. Obchodný riaditeľ sedel presne oproti nej, po celý čas ju prepaľoval očami, jeho pohľad bol pohŕdavý, všimla si to, aj keď nechcela. Po skončení jej reči sa do nej pustil, kládol jej jednu nepríjemnú otázku za druhou, akoby stále nemal dosť.

Len čo sa skončila oficiálna časť porady, atmosféra sa uvoľnila. Edita by sa v tomto okamihu najradšej vyparila, necítila sa v tejto spoločnosti najlepšie. Po chvíľke ju medzi ostatnými vyhľadal obchodný námestník, tváril sa veľmi milo, ponúkol jej nápoj a nadviazal rozhovor. Vtedy ešte netušila ako to bude pokračovať, pochopila až neskôr, štandardný pracovný rozhovor vystriedali sexuálne narážky z úst tučného spoteného chlapíka. Presne od tohto okamihu ho znenávidela a presne vedela prečo.

„Priniesol som vám ten spomínaný materiál, riaditeľ ho potrebuje mať hotový už zajtra,“ položil pred ňu niekoľko husto popísaných strán. Nič viac nepovedal, škodoradostne sa usmial a zaplesol za sebou dvere. Edita rýchlo prebehla papiere, očkom pozrela na hodiny a hneď vedela, prečo jej to doniesol tak neskoro. Zase bude v práci až do večera.