Isaac Asimov a Nadácia
Pred 97 rokmi sa narodil Isaac Asimov. Jeden z najlegendárnejších autorov sci-fi literatúry. Poctíme si ho aspoň tak, že si ho tento týždeň pripomenieme aspoň dvakrát. Tento blog je prvou časťou, v ktorej sa pozrieme na vskutku monumentálny literárny počin.
Autor sci-fi, popularizátor vedy a vedec Isaac Asimov sa narodil v Rusku 2. 1. 1920. Tri roky na to sa jeho rodičia odsťahovali do New Yorku. Po druhej svetovej vojne dokončil štúdium chémie na Columbia University School of General Studies. V roku 1958 pracoval na Bostonskej univerzite ako pomocný profesor. V roku 1979 sa stal profesorom biochémie. V roku 1943 sa stretol s Johnom Campbellom, editorom časopisu Astounding sciece fiction, v ktorom mu začali vychádzať prvé významnejšie poviedky. V roku 1963 získal prvú cenu Hugo za „významný prínos v oblasti SF“. V roku 1966 získava za Trilógiu o Nadácii cenu Hugo v kategórii „Najlepšia séria všetkých dôb“. V roku 1972 získal cenu Nebula za knihu Ani sami bohovia. V roku 1983 získava cenu Hugo za knihu Na hraniciach Nadácie. V roku 1986 získal ocenenie Nebula „Veľmajster žánru“. Šiesteho apríla 1992 zomiera na zlyhanie srdca a obličiek spôsobené chorobou AIDS, ktorou sa nakazil behom transfúzie krvi z roku 1983. Napísal 40 románov, 382 poviedok a viac ako 280 nebeletristických kníh.
Isaac Asimov je zrejme najznámejší americký autor science fiction dvadsiateho storočia, a pre mnohých najvýznamnejší autor vedeckej fantastiky vôbec – bok po boku s priekopníkmi protožánru Julesom Verneom a H. G. Wellsom. Patrí do tzv. „veľkej trojky science fiction“ – spolu s Arthurom C. Clarkeom a Robertom A. Heinleinom. Títo traja spisovatelia sa považujú za otcov zakladateľov povojnového žánru. A nájde sa len máloktorý autor, ktorý by bol erudovanejším odborníkom tvrdej línie vedeckej fantastiky („hard sci-fi“) než Asimov.
„Hard sci-fi“ je kategória sci-fi kladúca dôraz viac na prírodné vedy – hlavne fyziku, astrofyziku, chémiu – a technológie. Mohli by sme sem priradiť napr. autorov ako A. C. Clarke, David Brin, Larry Niven, Kim Stanley Robinson. Druhú kategóriu tvorí „soft sci-fi“, teda mäkká vedecká fantastika, zameriavajúca sa hlavne na sociálne vedy ako psychológia, ekonómia, politológia, sociológia a antropológia. Sem patria famózni autori ako Philip K. Dick, Ursula K. Le Guinová, ale aj rôzne subžánre ako utópie a dystópie – napr. Jevgenij Zamjatin (My), Aldous Huxley (Prekrásny nový svet), Karin Boyeová (Kallocain), George Orwell (1984). Treba však zdôrazniť, že toto rozdelenie je čisto orientačné a slúži len ako „barlička“, keďže existuje množstvo subžánrov ako napr. alternatívna história (P. K. Dick – Muž z vysokého zámku), kyberpunk (William Gibson – Neuromancer, Neal Stephenson – Sneh), science fantasy (Jack Vance, niekto by sem zaradil aj Franka Herberta a jeho sériu o Dune), ale často je veľmi ťažké dielo nejako striktnejšie kategorizovať – „zaškatuľkovať“…
Ale poďme sa teda pozrieť na jeden z najambicióznejších literárnych počinov v oblasti sci-fi literatúry vôbec. Zhruba desaťtisíc rokov ľudstva vo vesmíre.
NADÁCIA
(resp. séria o Nadácii, The Foundation series)
Zrejme najepickejším dielom sci-fi je séria o Nadácii (pôvodný český názov samizdatového vydania z roku 1985 bol „Základna“; jediný slovenský preklad z roku 1991 taktiež používa názov „Základňa“).
Pôvodne to bola trilógia, ktorá tvorí aj absolútny základ série. Každému kto má záujem ponoriť sa do geniálneho a gargantuovského sveta Galaktickej ríše odporúčam začať presne s touto trilógiou. Trilógiu tvoria romány: Nadácia (Foundation, 1951), Nadácia a Ríša (Foundation and Empire, 1952) a Druhá Nadácia (Second Foundation, 1953).
Určite treba potom ďalej siahnuť k strhujúcej štvrtej časti: Na hraniciach Nadácie (Foundation’s Edge, 1982), v ktorej Asimov nielenže oživuje Nadáciu, ale jej dodáva druhý dych a vytvára tak monumentálnu ságu, sci-fi dobrodružstvo, svojou komplexnosťou, veľkosťou, rozsahom a presahom presahujúcom Hviezdne vojny a Star Trek a demonštruje vzostup civilizácie, ktorá vo svojich začiatkoch bola maličkou kolóniou na bezvýznamnej planéte na konci galaktickej špirály. A nie – žiadny, ale skutočne žiadny mimozemšťania tu nevystupujú. Nikde. Veľkoleposť celej série podčiarkuje práve fakt, že ústrednou a jedinou hybnou silou je človek. Človek a jeho rozum. Človek a jeho túžby. Človek a jeho odhodlanie. Človek a jeho neukojiteľná zvedavosť. Parafrázujúc Arhura C. Clarkea: „Ak s veľkou vášňou vynaložíme dostatočne veľké úsilie, čokoľvek, čo je teoreticky možné, bude dosiahnuté aj v praxi, bez ohľadu na technické ťažkosti.“ (Hazards of Prophecy, 1962)
„Piata časť“ Nadácia a Zem (Foundation and Earth, 1986) je vesmírna detektívka o pátraní po bájnej Zemi, o ktorej sa už tisíce rokov tradujú legendy ako o „prvej planéte, na ktorej vznikol ľudský druh“. Problém je, že nikto nevie, kde sa nachádza a či vôbec existuje… Ide síce o slabšiu časť celej ságy, čo sa týka „akčnosti“ a turbo-akcelerácii deja, ktorú majstrovsky predviedol Asimov v predchádzajúcich štyroch románoch, ale je to kľúčová kniha práve preto, lebo prepája celú sériu s novou, ktorou je séria o Robotoch (Robot series) a to konkrétne s knihami: Nahé slnko (The Naked Sun, 1957), Roboti úsvitu (The Robots of Dawn, 1983) a Roboti a Impérium (Robots and Empire, 1985).
Dej knihy Hviezdy ako prach (The Stars, Like Dust, 1951) vysvetľuje, rovnako ako Roboti a impérium, čo sa stalo so Zemou a prečo upadla do izolácie a zabudnutia a čo predchádzalo vzostupu Galaktickej ríše. Táto kniha nie je nevyhnutnou súčasťou série o Robotoch a Nadácii, ktoré sú spolu prepojené, ale pre fajnšmekrov je to čerešnička na torte. Asimov neskôr reviduje v Robotoch a impériu katastrofu, ktorá postihla Zem, ale Hviezdy ako prach sú zaujímavým doplnkovým čítaním k celému eposu.
Séria o robotoch sa odohráva pred udalosťami z Nadácie a okrem iného načrtáva príbeh malej modrej planéty, ktorá si hovorí Zem, a ktorá spustí kolonizáciu okolitých planét, čo neskôr spôsobí kolonizáciu našej galaxie a ešte neskôr povedie k vytvoreniu Galaktickej ríše, v ktorej sa zo Zeme najprv stala legenda, neskôr mýtus a pre mnohých rozprávka pre malé deti.
A aby bol obraz kompletný, potrebujeme ešte jednu útlu knižku, ktorú tvoria krátke poviedky, a ktorá sa volá prosto: Ja, Robot (I, Robot, 1950). Tejto knihe sa budeme bližšie venovať v ďalšom blogu. Ale prečo práve táto kniha? Pretože vysvetľuje vznik robotov. A bez robotov by sa nestali všetky tie neskutočné veci… Pointa je v tom, že ľudia najprv vytvorili robotov, aby si uľahčili prácu. Neskôr sa stali roboti inteligentnejšími než ľudia. Ale roboti ľuďom verne slúžia, pretože ich podstatu tvoria tri zákony robotiky. Ešte neskoršie ľudia využijú robotov na kolonizáciu okolitých planét. Ľuďom v kolóniách sa však už roboti tak moc nepozdávajú a začnú ich odmietať. Oveľa horšie je, že začnú odmietať aj samotnú Zem. A ďalšie planéty ešte oveľa oveľa neskôr začnú odmietať celú Zem a ich prekliatych 50 planét. Až všetko skončí obrovskou tragédiou a kataklizmou, ktorá z tohto všetkého spraví zabudnutú históriu a novovzniknutá Galaktická ríša už nepamätá časy nejakej Zeme a jej päťdesiatich tzv. intermitentných svetov. História nech je pre historikov… A potom už prichádza na scénu séria o Nadácii. O ktorej deji sme si vlastne zatiaľ ešte vôbec nič nepovedali… Takže si teraz pomôžeme samotným veľmajstrov a jeho prológom z knihy Na hraniciach Nadácie:
„Prvá Galaktická ríša sa rozpadla. Rúcala sa a oslabovala už stovky rokov pred pádom, ale naplno si to uvedomoval jediný človek.
Bol to Hari Seldon, poslední veľký vedec Prvej ríše; to on rozpracoval psychohistóriu – náuku o ľudskom správaní zredukovanom do matematických rovníc.
Zatiaľ, čo správanie sa jednotlivca je nepredvídateľné, reakcie davu sa podľa Seldonových zistení dajú štatisticky spracovať. Čím väčší dav, tým je možné dosiahnuť väčšiu presnosť. A Seldon nepracoval s ničím menším než s obyvateľstvom miliónov obývaných svetov celej galaxie.
Seldon z rovníc vyčítal, že ponechaná svojmu osudu Ríša padne, a než z jej trosiek povstane Druhá ríša, prežije ľudstvo tridsaťtisíc rokov biedy a utrpenia. Ak by však niekto poupravil súčasné podmienky, medzivládie by sa skrátilo len na tisíc rokov.
Kvôli tomu založil dve kolónie vedcov, ktoré nazval „Nadácie“. Zámerne ich umiestnil na ,opačné konce galaxie‘. Prvá Nadácia, zameraná na prírodné vedy, vznikla s veľkou slávou všetkým na očiach. Druhá Nadácia sa skrývala pod závojom mlčania.
Trilógia o Nadácii rozpráva príbeh prvých štyroch storočí Medzivládia.
(…) Zdalo sa, že Seldonov plán prebieha celkom hladko, že nič nezabráni tomu, aby Druhá ríša bola založená v pravý čas, a ničivé následky prechodného obdobia budú obmedzené na minimum.
Psychohistória je však štatistická veda. Nemôže vylúčiť pravdepodobnosť, že sa niečo zvrtne, a niečo sa skutočne zvrtlo…
(…) Od založenia Prvej Nadácie uplynulo štyristodeväťdesiatosem rokov. Ja na vrchole síl, ale jeden muž sa nenechá oklamať prvým dojmom…“ No a tento muž neverí na psychohistóriu, neverí Seldonovmu plánu a neverí tomu, že by sa dala história predvídať. Ale ak to je podfuk, čo to potom znamená? Ako sa vysvetlia všetky tie divné udalosti a náhody a zhody okolností? Čo, alebo kto je skutočne za tým všetkým?
Nuž… A aby ste to zistili, musíte sa vydať na strhujúce dobrodružstvo naprieč galaxiou. V sérii o Nadácii je spomenutých cez 70 planét. Dej zahŕňa 500 rokov. Môžete sa kochať vzostupom a pádom centrálnej planéty Trantor, budete držať palce vystrašeným vedcom Prvej Nadácie na bohom zabudnutom Termine, odokryjete tajomstvá záhadnej Druhej Nadácie, poriadne si oddýchnete na vždypríjemnej párty-planéte Kalgan, na ktorej ak ste aspoň raz v živote neboli, neviete, čo je to oddych… A futurologickým spôsobom si prezriete vzostup a pád civilizácie – Asimov sa pri vymýšľaní Galaktickej ríše inšpiroval jednou skutočnou ríšou – tou Rímskou.
Ak si človek uvedomí celý rozsah a veľkosť tohto Mount-Everest-príbehu tak musí zložiť klobúk pred človekom, ktorý toto vymyslel, keď mal 22 rokov (Nadácia prvý raz uzrela svetlo sveta ako poviedková séria, pričom prvá poviedka vyšla v roku 1942).
Na konci pripájam pár prehľadov ako na túto viachlavú beštiu románovej ságy s pripojenými odkazmi na jednotlivé knižky. Prvý prehľad je podľa môjho názoru (lebo som sa tak začal sám) najnapínavejší a nezahlcuje prílišnými vedľajšími dejovými líniami ani nezahlcuje prílišným počtom samotných kníh… Druhý prehľad je ten, ktorý je ako autorova poznámka v knihe Predohra k Nadácii.
A na záver nejaká tá narýchlo z prsta vycucaná záverečná veta: Kto o sebe tvrdí, že má rád sci-fi alebo kto má rád napr. Hviezdne vojny, bude milovať Nadáciu. Kto nemá rád ani jedno, nevie o akú obrovskú srandu prichádza.
Stručná chronológia pre napínavé čítanie:
Ďalšie knihy o Nadácii, ktoré ale je lepšie čítať až úplne nakoniec, ak ste sa rozhodli ich čítať v poradí, čo je zmienené vyššie:
Striktné chronologické poradie (autorova poznámka z Predohra k Nadácii):
- Ja, robot
- Oceľové jaskyne
- Nahé slnko
- Roboti úsvitu
- Kozmické prúdy
- Hviezdy ako prach
- Okruhliak na oblohe (slovensky 1982, česky Oblázek na obloze 2006)
- Predohra k Nadácii
- A zrodí sa Nadácia
- Nadácia
- Nadácia a Ríša
- Druhá Nadácia
- Na hraniciach Nadácie
- Nadácia a Zem
