ISIS: Marketing teroru (zápisky z knihy)

Leto 2014. Fotožurnalista James Foley, v oranžovom oblečení, v takom, ako nosia väzni na Guantanáme, je postavený pred kameru. Za ním stojí džihádista ISIS, britského pôvodu. Novinára popraví podrezaním a video sa stáva zlomovým bodom vo vnímaní dnes najsledovanejšej teroristickej organizácie na svete. Západ, jeho politici a obyvatelia začínajú považovať organizáciu za najväčšiu teroristickú hrozbu a možno aj viac. Stelesnenie zla na zemi.

Jessica Stern a J.M. Berger napísali jednu z prvých kníh o ISIS. Text písali počas ešte živého, vyvíjajúceho sa príbehu, v priebehu rokov 2014-2015. Určite teda nezachytáva definitívnu históriu tejto organizácie. Obsahuje však mimoriadne veľa zaujímavých pozorovaní.

Keď si príliš brutálny aj pre Al-Qaedu

Svet terorizmu a teroristických hnutí je kompetitívny. Ziskať popularitu a lojálnych pešiakov, ochotných obetovať všetko za vec, nie je ľahká úloha. Niečo by o tom vedela povedať Al-Qaeda. Predchádzajúci prezident USA voči nej vyhlásil globálnu vojnu, dnes je vytlačená do poľa irelevantnosti.

Nebolo to však len prudkou reakciou Západu. Napätie medzi ISIS a AQ zaujímavým spôsobom ilustruje to, kam doba marketingu a sociálnych médií priniesla aj teror. AQ vznikla na pozadí mudžehedínskych aktivít v boji proti Sovietom v Afganistane. Nejednalo sa o žiadnu masovú organizáciu, ale výberový spolok. Ten mal byť predvojom svetového džihádistického obrodenia. Malo sa tak diať prostredníctvom spektakulárnych, veľkých teroristických útokov. Organizácia bola prísne hierarchická, uzavretá, elitná.

Nie všetci boli z tohto prístupu nadšení. Začalo to už v roku 2003, tesne po invázii v Iraku. Do čela miestnej odnože AQ – Al-Qaeda v Iraku sa dostal Abu Musab al-Zarqawi. Organizácia pod jeho vedením začala viesť brutálnu občiansku vojnu voči šítskej populácii a stála za výrazným rastom násilia v krajine. V júni 2006 bol zabitý americkou riadenou strelou.  AQ v Iraku po pár rokoch prebral jej súčasný líder Al-Baghdadi. Nestabilitu v regióne a občiansku vojnu v Sýrii využil na rozšírenie organizácie do svojej dnešnej podoby a významu.

Je naozaj ťažké odhaľovať nuansy a odtiene v politickom extrémizme. V prípade ISIS sú však celkom podstatné. Aktivity ISIS sa riadia troma princípmi. Narušiť, unaviť a demoralizovať populáciu častými útokmi, ktorých terčom býva aj civilné obyvateľstvo. Využívať vysoko viditeľné, brutálne násilie ako nástroj strachu a vysielania odkazu. Ustanoviť celistvé územie, pod byrokratickou kontrolou organizácie, na základe ktorého vznikne Islamský štát. (Ten s veľkou pompou aj v roku 2014 ohlásili)

AQ všeobecné útoky na civilné moslimské obyvateľstvo nepodporovala a kritizovala. Vytvorenie Islamského štátu – Kalifátu ako reálneho územia, odsúdila aj z teologických dôvodov. V roku 2014 a opakovane potom, sa AQ od ISIS dištancovala úplne a vyhlásila ho za nelegitímny, plný extrémistov a renegátov.

Terorizmus v dobe sociálnych médii

Na rozdiel od uzavretej, konzervatívnej AQ to Islamský štát rozbalil. Hrozivé akty násilia, virálne sa šíriace svetom sociálnych médii boli spracované, na rozdiel od nudných prednášok z nejakej jaskyne, v marketingovej podobe, akú poznáme z komerčného sveta. Táto predstava sa stala o to lákavejšou, keď na jej konci bolo konkrétne miesto, či územie, do ktorého organizácia rekrutovala. Aj vo svojich výstupoch sa scény násilia kombinovali s reportážami o tom, ako ISIS robí spotrebiteľskú ochranu a mediáciu pre občanov hádajúcich sa s nepoctivými obchodníkmi.

Tento propagandistický balíček priťahuje. V množstve, v akom sme nevideli od vojny v Afganistane, sa ľudia z celého sveta presúvali do sýrsko-irackého pohraničia.

Videodokument NY Times o vracajúcich sa bojovníkoch ISIS. Bonusová poznámka: „USA je hlúpa, lebo má liberálnu zbraňovú politiku a vedia to využiť“

Čo chcú a ako sa s tým vysporiadať

Situácia v Sýrii a Iraku sa vyvíja. Autori napriek tomu prinášajú jednu či dve rady, ktoré z ich pozorovaní robia boj proti tejto organizácii efektívnejším.

Najprv ten technickejší. Ich analýza je postavená na veľmi detailnom monitorovaní sociálnych sietí. Ich pozorovaním veľmi presne popísali spôsob, akým extrémisti komunikujú a ako veľmi sú im v tom sociálne siete nápomocné. Twitter, ktorý bol do roku 2014 v tejto oblasti najliberálnejší, sa stal základom ich rastu na sociálnych sieťch. Dnes, zdá sa, budeme musieť pristupovať k tomuto druhu obsahu na internete mimoriadne prísne a efektívne. Aj keď si to niekedy vyžaduje nekonečné naháňanie. Pozitívne je, že po stom pokuse o vytvorenie účtu, sa to protistrane zunovalo. Vytvárenie nového followingu a kredibility je časovo náročná vec.

Podstatnejší je však ich veľký naratív. Apokalyptické hnutia ako ISIS využívajú násilie na vyvolávanie emócií a polarizáciu. Charakterizovanie konfliktu s nimi ako civilizáčného boja dobra a zla, Západu a Islamu je presne to, čo robí ich idey atraktívne a zdanlivo legitímne.  Vďaka internetu majú v rukách aj dobrý decentralizovaný rekrutačný nástroj. Veľkosť výzvy a jej miesto v epickom dejinnom príbehu láka.

“Byť hrádzou proti barbarom.” To nie je nejaký džihádistický traktát, ale zamyslenie Posledného križiaka Milana Krajniaka, toho času poslanca NR SR. Živiaci rovnaký naratív, o ktorom píšem. O pravých koreňoch, vonkajších barbaroch, vnútorných zradcoch a mesianistickom poslaní vybranej skupiny. Očistnom boji, ktorý nás čaká (desivo podobný tomu, čo ide z druhej strany). Asi najukážkovejší prípad toho ako ovplyvňuje našu spoločnosť a stáva sa akceptovaným.

Najnebezpečnejší sú ľudia, na akejkoľvek strane barikády, ktorí sa na vojnu civilizácií vlastne tešia. Ako hovorí Dušan Ondrušek z PDCS, na eskaláciu konfliktov stačí pustiť sociopatov k moci.

Autori knihy nemajú jednoduché riešenie. Ako to už v bezpečnostnej politike býva, veľa jednoduchých dilem nám neponúka. ISIS treba delegitimizovať, limitovať jeho možnosti projektovať obraz úspechu a odhodlania, priškrtiť ich peniaze a cielene ničiť nosné body ich režimu. Z Raqqi, samovyhláseného hlavného mesta, nemôže byť zem zasľúbená.

Americkí autori, traumatizovaní irackou skúsenosťou, však pred priamym vojenským zásahom varujú. Otázne je, koľko iných možností potom ostáva, ak dnešný stav nechceme akceptovať.

Jessica Stern, J.M. Berger: ISIS: The State of Terror, HarperCollinsUK, 2015.