Islam podľa Burkerta
Je to veľa mesiacov čo pán Burkert publikuje blogy ktoré sa zaoberajú proti-moslimskou tématikou. Z jeho článkov by sa mohlo zdať že je expert, ale sú to práve jeho články dokazujú že má len zbežný a jednostranný pohľad na vec.
Aby som bol vo svojej kritike konkrétny pozrime si posledný blog:
1. Jeden Korán – „Jedni“ moslimovia?
Rád by som sa pána Burkerta spýtal o ktorom Islame a ktorých moslimoch toľko píše. Sunniti? Šíti? Salafisti? Wahábisti asi …
Samotný Korán by mohol byť identický – má jednať o posledné a nezmeniteľné slovo Alaha na zemi. To čo dnes poznáme pod súhrnným názvom Korán, spísal učenec Zayd Ibn Thabit, niečo vyše desať rokov po prorokovej smrti a dovtedy sa obsah Koránu predával ústne. Motívom prečo bol Zayd Ibn Thabit poverený kalifom touto úlohou, boli neutíchajúce spory medzi vojakmi ohľadne obsahu Koránu. Jeho prácou bolo teda získať všetky možné dôkazy o prorokovom živote a slovách, avšak čas kedy sa tak udialo a tiež prečo sa tak udialo dáva priestor na pochybnosti. Napriek tomu, dnes by sme sa teda mali tešiť z jedinej – Thabitovej verzie Koránu.
Rôzne vetvy Islamu, majú rôzne špecifiká. Samotný Korán býva objektom rôznych interpretácií, prekladov ako tomu býva u akéhokoľvek literálneho diela. Islam sa teší širokému názorového pluralizmu, avšak je to jedna z príčin vnútorných rozporov.
Viac informácií napríklad tu:
http://www.islamicpluralism.org/1091/rewriting-quran
Článok samotný otvára otázku rôznych prekladov ale aj interpretácií Koránu, naprieč jazykmi a rôznymi vetvami Islamu. V tomto prípade môžeme hovoriť o „toleratných“ a „netolerantných“ interpretáciách. V širšom kontexte článok pojednáva o tom ako sa do amerického väzenského systému dostávajú kontroverzné wahábistické verzie Koránu.
Rád by som pána Burkerta vyzval aby identifikoval presnú verziu Koránu z ktorej čerpá. Diskusiu o doslovných, alebo metaforických interpretáciách rôznych textov otvárať nebudem. Faktom ostáva že Korán si požičal z Tóry aj Nového zákona veľa citátov. Nemohlo by sa čisto náhodou v prípade Súry 4-74 jednať o niekoľkonásobný preklad a reinterpretáciu Zjavenia Jánovo 14-13 (Požehnaní sú tí čo zomrú za Boha)? Nie je správne uchyľovať sa k vytrhávaniu z kontextu.
2. Náboženský konzervativizmus a „kontext doby“
Pán Burkert je názoru že barbarské časti Koránu sa z jeho učenia nedajú odstrániť a ja s ním v tomto čiastočne súhlasím.
Vôbec nie som prekvapený, že si čitatelia Biblie alebo Koránu vyberajú „to dobré“ a nevnímajú tie menej vznešené časti ich obľúbeného diela. Isté pasáže Starého Zákona nie sú označované za vznešené (respektívne sú priam genocídne), avšak „v kontexte doby“ sa z neho naša moderná spoločnosť poučila. Starý zákon v jeho nezmenenom obsahu ostáva súčasťou Biblie a akákoľvek snaha o odstránenie kontroverzných pasáží ani neprichádza v úvahu. Ja ako ateista toto od kresťanov nikdy nehodlám požadovať, preto neviem prečo pán Burkert toto požaduje od akéhokoľvek iného náboženstva. Reformácie ktoré prebehli sa málokedy dotýkali samotných svätých textov, ale vždy zasiahli to ako sa tieto texty interpretovali.
Líšime sa teda tak veľmi od väčšinovej spoločnosti v moslimských krajinách? Uspokojivým pre väčšinu kresťanov v Európe ostáva vysvetlenie „Nový zákon prišiel potom a ten to všetko napravil“. Nebuďme ale príliš reformní, pretože Korán je o nejakých 700 rokov mladší a nárokuje si podobnú zásluhu.
V diskusiách ktoré som viedol s moslimami som pochopil, že „kontext doby“ je podstatná záležitosť. „Zabíjať dnes sa kvôli 1200 rokov starému sporu o nástupníctvo po Mohamedovi je hlúposť“, zaznelo na margo konfliktu medzi šítmi a sunnitmi. Nové rany v starom spore však radi otvárajú mocní blízkovýchodného regiónu.
3. Umiernení moslimovia a výnimočnosť Koránu
Vo svojom poslednom blogu pán Burkert poznamenal, že ani umiernení nepoprú výnimočnosť Islamu. Nepoznám jediného kresťana ktorý by mi do očí povedal že kresťanstvo je len jedno z desiatok alebo stoviek náboženstiev. Označovať to za vadu Islamu je pokrytecké a je zbytočné vôbec uvažovať nad príčinami. Tie sú totiž nad slnko jasnejšie. Veriť v monoteistickom ponímaní sa dá len v niečo jedinečné a unikátne. Vychádza to priamo z definície monoteizmu.
Keď pán Konvička rozbehol v Prahe protest proti islamskému extrémizmu a vydesil celé námestie, pristavil sa pri ňom náhodný okoloidúci moslim a povedal „Toto nieje Islam“. Ak však moslim z Prahy mal pravdu v tom že Daiš niesú praví moslimovia, kto v moslimskom svete má autoritu povedať kto je pravý moslim?
Pointa však nieje náboženstvo. Pointa je politika. Cieľom Daíšu je predsa svetový Kalifát. Že ho započne nadvládou sunnitov vo väčšinovo alavitskej (šítskej) Sýrii tiež nieje len zhoda okolností. Pod zámienkou náboženstva sa roztočil kolotoč zbraní, ropy, peňazí a smrti. Pod pojmom „pravý moslim“ sa v regióne Blízkeho východu chápe to isté ako v našej krajine „Pravý slovák“. Nieje to výraz čisto náboženský / etnický, ale je pod tým chápaná sada kultúrnych vlastností ktoré tento ideál majú napĺňať. A ako to už býva, tieto sa menia podľa toho kto vám tento ideál opisuje.
Pán Burkert nemá absolútne žiadnu autoritu vyhlásiť kto je pravý moslim, rozhodne nie na základe jeho vlastnej interpretácie Koránu. Tých interpretácií je totiž ohromné množstvo a v praxi ich používanie nieje nič iným ako škatuľkovaním.
Je mýtom tvrdiť že Islam je mierumilovné náboženstvo?
Skutočne informovaný názor na Islam vám neviem poskytnúť. Stále si ho vytváram. Zatiaľ vám poskytnem názor Ayaan Hirsi Ali:
https://www.youtube.com/watch?v=GoL2H76Hy9U
Môžu byť monoteistické náboženstvá mierumilovné? Z princípu musia prichádzať do konfliktu medzi sebou a s inými svetonázormi.
Vidím novinárov ako márne hľadajú odpoveď u arabistov – čo sú experti na kultúru, ale nie priamo na náboženstvo. Mali by sa obracať na tých politológov, alebo ľudí so znalosťou komparatívnej religionistiky, ktorí v našich končinách vôbec poznajú slovo „wahábizmus“.
„Wahábisti chcú zabiť šítov. Šíti NAOZAJ nenávidia wahábistov. Zvyknite si na to. Ak niekto tvrdí „Neurážajte názor moslimov“ NEVIE aký je moslimský názor, nevie čo sa deje v Afganistane, nevie čo sa deje v Iráne a Iraku. Niečo také ako „jednotné moslimstvo“ neexistuje.“
Christopher Hitchens, v diskusii v roku 2006
Zdieľam presvedčenie pána Burkerta že učenie proroka Mohameda mohlo byť pokrivené alebo pozmenené, avšak nie len na základe svojho pocitu, ale na základne známych historických udalostí ktoré predchádzali spísaniu Koránu a aj tých ktorých svedkami sme dnes. Nieje výsadou Islamu umierať v mene Boha, nieje výsadou Islamu jeho výnimočnosť a nieje výsadou Islamu jeho dogmatické trvanie na celistvosti jeho svätých textov.
Ako ateista som otvorený kritike náboženstiev – vrátane islamu, ale nemyslím že žiadam priveľa ak vyzývam k objektivite. Tiež by som mohol súdiť kresťanské náboženstvá podľa častí Biblie ktoré hovoria že tých čo pracujú v sobotu treba zabiť, ale nespravím tak pretože to nieje správne. Obsah jednej vplyvnej knihy nemôže mať rovnaký dopad na úplne každú individualitu s ktorou príde do kontaktu.
Poznámka:
Pokiaľ máte záujem o diskusiu na túto tému, prosím použite mail. Do diskusie pod blogom nebudem prispievať.
Ďakujem za pochopenie.
