BLOG
Zastavme násilie
Zastavme násilie
9 665

Istanbulský dohovor: mýty a fakty. Reakcia na kampaň „Zastavme zlo z Istanbulu“

Reakcia na kampaň „Zastavme zlo z Istanbulu“, ktorej organizátori šíria nesprávne, skreslené a zavádzajúce informácie o Istanbulskom dohovore.

V nasledujúcom texte prinášame reakcie a doplňujúce informácie ku kampani Slovenského dohovoru za rodinu s možnosťou overenia zdrojov.

  • Tak, ako Ján Sobieski zastavil pri Viedni Turkov modlením, zastaví najnovšia iniciatíva „zlo z Istanbulu“.

Kampaň, ktorá podprahovým spôsobom podsúva analógiu s obsadením Slovenska Turkami (spomínate si na slovenského klasika? „Jajže, Bože, strach veliký, padli Turci na Poniky...“), je manipulatívna, demagogická a hrubo zavádzajúca.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu sa nazýva Istanbulským dohovorom kvôli tomu, že bol 11. mája 2011 predložený na podpis členským štátom Rady Európy (RE) v Istanbule, v Turecku, ktoré bolo v tom čase predsedníckou krajinou RE.

Je to zhoda okolností, rovnako sa dohovor mohol nazývať Rímskym alebo Varšavským, ak by bol podpísaný v týchto mestách. Dohovor bol vyrokovaný v Štrasburgu vo Francúzsku všetkými členskými krajinami RE a prijatý po vzájomnom konsenze. Rada Európy (po angl. Council of Europe, skratka COE) je medzinárodná (medzivládna) organizácia európskych štátov, ktorej hlavným cieľom je ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie a harmonizácia ľudských práv európskych krajín. Rada Európy je iná organizácia ako Európska únia, má svoje sídlo vo francúzskom  Štrasburgu a má 47 členských štátov z celej Európy až po jej hranice na Urale. SR je členskou krajinou RE od svojho vzniku. Viac o Rade Európy tu

  • Prečo bolo potrebné presadiť medzinárodný Istanbulský dohovor? V prípade pomoci ženám sa jednotlivé ustanovenia dajú presadiť aj na úrovni národnej legislatívy.

Násilie na ženách sa považuje za najzávažnejšiu formu porušovania ľudských práv žien a je preto pochopiteľné, že Rada Európy ako ľudsko-právna inštitúcia venuje tomuto problému značnú pozornosť. V čase otvorených hraníc v Európe je nevyhnutné, aby existovali v ochrane a podpore obetí násilia na ženách a domáceho násilia rovnaké postupy, vzájomné prepojenie a koordinácia medzi krajinami v rámci Európy. Ide o to, aby práva obetí boli rovnaké v celej Európe a obete sa mohli na ne aj účinne odvolávať.

Tzv. Istanbulský dohovor je štandardný dohovor Rady Európy (teda nie Európskej únie a Bruselu!), akých je na úrovni Rady Európy stovka, s protokolmi dokonca viac ako dvesto. Takého dohovory prispievajú k harmonizácii nielen európskeho práva, ale aj zjednotenia úrovne služieb a trestného stíhania, prevencie ako i pochopenia závažnosti problému ako takého. Pre ilustráciu uvádzame, že existuje dohovor o biomedicíne, právach detí, ochrane detí pred sexuálnym násilím a zneužívaním, ale aj dohovor o násilí na futbalových zápasoch. SR sa aktívne podieľala na jeho príprave a bola jedna z prvých krajín, ktorá ho podpísala. Návrh na podpísanie Dohovoru a prípravu jeho ratifikácie vyslovila vláda Ivety Radičovej v máji 2011, kedy bol ministrom vnútra Daniel Lipšic. Návrh bol prijatý vládou bez pripomienok.

Obdobný odpor bol pred 3 rokmi aj voči Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (tzv. Lanzarotský dohovor), kedy jeho odporcovia strašili verejnosť „juvenilnou justíciou“ rovnako, ako dnes strašia „gender ideológiou“. Tento dohovor sme ratifikovali na jar roku 2016 a žiadne problémy vyplývajúce z neho nenastali.

Istanbulský dohovor je štandardný ľudsko-právny dohovor so štandardným monitorovacím mechanizmom, akých SR podpísala desiatky, ak nie stovky. Jeho význam je v čase globalizácie Európy a odstraňovania hraníc v spoločnom úsilí v prevencii a potláčaní násilia.

Viac informácií sa dozviete tu, samotný text Istanbulského dohovoru v slovenskom jazyku je tu a prečítajte si aj výkladové memorandum k nemu tiež v slovenčine.

  • Veľa krajín odmieta ratifikovať Istanbulský dohovor, medzi nimi napr. Nemecko.

Rôzne krajiny majú pri ratifikácii rôzny prístup – niektoré najskôr dohovor ratifikujú a potom prispôsobujú legislatívu, kým iné krajiny najskôr naplnia všetky požiadavky a až potom pristúpia k ratifikácii. K tým druhým patrí aj Nemecko, ktoré dôsledne napĺňalo všetky opatrenia a napokon 12. októbra 2017 dohovor aj ratifikovalo. Z členských krajín EÚ už ratifikovali dohovor nasledujúce krajiny: Belgicko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko (stav k 29.11.2017). Tri krajiny z Rady Európy dohovor ani nepodpísali, je to Arménsko, Azerbajdžan a Ruská federácia.

Aktuálny stav ratifikácie Dohovoru je k dispozícii tu

  • Skupina GREVIO, teda monitorovací mechanizmus Istanbulského dohovoru, zložený z nevolených osôb, bude určovať, čo je rodový stereotyp a zasahovať do zvrchovanosti Slovenska.

Istanbulský dohovor má štandardný monitorovací mechanizmus ako všetky ostatné dohovory, v ktorom je zastúpených 10 krajín (súčasné zloženie tu). Skupina je volená zástupcami krajín, ktoré Dohovor ratifikovali. Prvou krajinou, ktorú GREVIO monitorovalo, bolo Rakúsko (správa a odporúčania dostupné tu). Nikde v správe sa nenachádzajú odporúčania pre oblasti, ktorými strašia odporcovia dohovoru. Ide čisto o monitoring prevencie, podpory obetí a postihovania násilia tak, ako ich ustanovuje Istanbulský dohovor.

SR je neustále predmetom monitorovania rôznych ľudsko-právnych orgánov, ktoré nám dávajú odporúčania na zlepšenia politík, mnohé z nich aj v oblasti rodovej rovnosti. Napr. Výbor CEDAW ako monitorovací mechanizmus Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien pred 2 rokmi adresoval SR mnohé odporúčania, ktoré sú plne v súlade s Istanbulským dohovorom a v mnohom idú nad jeho rámec. V konečnom efekte záleží vždy na danej krajine, ako odporúčania prijme a uvedie do života. Viac na stránke výboru GREVIO (angl.)

  • Istanbulský dohovor podsúva manželstvá homosexuálov, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR, a ohrozuje tradičnú rodinu a v konečnom efekte deti.

Nie je to pravda, Istanbulský dohovor vôbec nespomína registrované partnerstvá ani manželstvá dvojíc rovnakého pohlavia a žiadnym spôsobom nerieši akékoľvek legislatívne úpravy foriem rodiny či partnerských zväzkov. Navyše, akékoľvek právne úpravy zväzkov osôb rovnakého pohlavia musí schváliť Národná rada SR (teda parlament). Tak, ako bez súhlasu parlamentu nie je možné ratifikovať Istanbulský dohovor, nie je možné ani uzákoniť registrované partnerstvá.

Čo sa týka detí, dohovor jasne hovorí o tom, ako domáce násilie vplýva na deti a škodí im. Preto sa dieťa považuje za obeť domáceho násilia aj v prípade, ak na ňom nie je násilie páchané priamo. Tento princíp už bol zakomponovaný do Zákona o rodine pri definícii záujmu dieťaťa, na ktorý sa musí brať ohľad pri rozhodovaní. Dohovor teda zvyšuje ochranu detí pred násilím v rodine a prispieva k ochrane ich psychického zdravia a vývinu, ale rodinu, kde sa násilie nedeje, nijako neohrozuje.

Ciele dohovoru sú
a. ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho;
b. prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien a podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi vrátane emancipácie žien;
c. navrhnúť komplexný rámec, politiku a opatrenia na ochranu všetkých obetí násilia na ženách a domáceho násilia a pomoc všetkým obetiam násilia na ženách a domáceho násilia;
d. podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom odstrániť násilie na ženách a domáce násilie;
e. poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli efektívne spolupracovať na vytvorení integrovaného prístupu na odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia;

  • Istanbulský dohovor používa rodovú terminológiu, ktorá by sa u nás štandardným legislatívnym procesom neschválila. Je potrebné, aby sme do našej legislatívy presadili takéto pojmy?

Princípy a pojmy v Istanbulskom dohovore vychádzajú zo zaužívanej terminológie v oblasti rodovej rovnosti, ktorá je už roky obsiahnutá v legislatíve SR (napr. Antidiskriminačný zákonZákon o sociálnych službách či Kompetenčný zákon). Dohovor teda nezavádza žiadnu novú terminológiu, ktorá by už nebola súčasťou legislatívneho či strategického rámca v našej krajine (viď stratégie a akčné plány rodovej rovnosti). Navyše terminológia vychádza aj zo smerníc EÚ ako je Smernica 2006/54/ES, ktorá v čl. 29 zaväzuje členské štáty k uplatňovaniu rodového hľadiska (gender mainstreaming).

Smernica 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov opakovane zdôrazňuje potrebu osobitnej podpory a ochrany ženských obetí rodovo podmieneného násilia a ich detí, a to hlavne „z dôvodu vysokého rizika druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím“. Je zaujímavé, že odporcovia Istanbulského dohovoru podporovali prijatie a implementáciu tejto smernice, ktorá používa rovnakú terminológiu ako samotný Dohovor.

  • Gender ideológia je nevedecká a proti prírode, lebo oddeľuje pohlavie od rodu.

Pri tejto terminológii nejde o „oddeľovanie pohlavia a rodu“, ale o používanie rôznych pojmov na pomenovanie rôznych fenoménov, teda biologického “pohlavia” a naň nadväzujúceho sociálneho postavenia a úloh mužov a žien v spoločnosti, nazývaného „rod“. Je nesporné a zjavné, že kým biologicky sú ženy rovnaké v rôznych krajinách či kultúrach, ich spoločenské postavenie a práva sú v Európe, arabskom svete alebo v niektorých kmeňových kultúrach diametrálne odlišné. Rod a pohlavie nie sú teda dva oddelené a na sebe nezávislé atribúty, ale naopak, rod je konkrétnym sociálnym prejavom biologického pohlavia, ktorý sa môže v čase a v kultúre líšiť (preto sa v nemčine označuje ako “sociálne pohlavie”). Rod teda nie je o mužoch a ženách, ale o mužnosti a ženskosti.

Pojmy pohlavie a rod spolu súvisia podobne ako farba pleti a rasa: kým človek sa rodí s určitou farbou pleti, ľudské spoločenstvo na jej základe prisudzuje človeku určitú rasu a s tým spojené určité očakávania a stereotypy. Kým niektoré sa zakladajú na biologických predispozíciách, mnohé z nich sú predsudkami, ktoré v konečnom efekte vedú k rasizmu. Obdobne je to s rodovými predsudkami, ktoré v konečnom efekte vedú k sexizmu.

Prízvukujeme, že na pochopenie tejto problematiky sú potrebné aspoň základné znalosti zo sociológie a filozofie, inak sa pojmy vykladajú skreslene a mylne. Napr. rodový stereotyp neznamená, keď povieme, že „žena je matka“, rodový stereotyp by bolo tvrdenie, že „žena nemôže zastávať v spoločnosti inú úlohu ako je úloha matky“ alebo že „ženy sa nehodia do politiky alebo riadiacich funkcií“.
Viac informácií o rodových stereotypoch tu alebo na stránke ruzovyamodrysvet.sk

  • Pomáhať treba všetkým obetiam domáceho násilia, napr. aj ženám týraným otcom alebo bratom, nielen tým “rodovo podmieneným” obetiam.

Samozrejme, ochranu a podporu si zaslúžia všetky obete domáceho násilia, čo je uvedené aj v samotnom Istanbulskom dohovore. Zároveň je treba pripomenúť, že všetky ženy obete určitých foriem násilia ako sú domáce alebo partnerské násilie, sexuálne násilie či škodlivé praktiky sú obeťami rodovo podmieneného násilia. Pre pochopenie problematiky si treba ozrejmiť nasledujúce pojmy:

Domáce násilie zahŕňa všetky činy telesného, sexuálneho, psychického, sociálneho alebo ekonomického násilia, ktoré pácha osoba, ktorá je alebo bola blízkou osobou obete. Domáce násilie zahŕňa aj partnerské násilie medzi súčasnými manželmi alebo bývalými manželmi alebo partnermi, ako aj násilie medzi ostatnými členmi a členkami rodiny.

Násilie na ženách sú všetky činy rodovo podmieneného násilia namierené voči ženám a dievčatám, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote.

„Rodová podmienenosť“ násilia na ženách vyjadruje, že mužské násilie páchané na ženách sa chápe v jeho širokom sociálnom kontexte, a nie ako individuálny problém konkrétneho vzťahu. Násilie na ženách je založené na presvedčení, ktoré umožňuje niektorým mužom získať nadvládu a kontrolu nad ženami a tým získať právo používať násilie ako prostriedok uskutočňovania tejto nadvlády a kontroly (zjednodušenie zjednania poriadku „hlavou rodiny“).

Rodovo podmienené násilie páchané na ženách je teda výsledok sociálnych vzťahov s nerovnomerným rozdelením moci, v ktorých ženy majú voči mužom podradenú pozíciu. Hoci sa najčastejšie deje v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť páchateľom syn, otec alebo iný príbuzný, na ktorom je žena závislá alebo je k nemu v nerovnom mocenskom postavení. Osobitnou formou je sexuálne násilie páchané na verejnosti alebo v ozbrojených konfliktoch ako súčasť taktiky „zničiť nepriateľa“. Tento typ násilia je hlboko zakorenený v sociálnej a kultúrnej štruktúre, normách a hodnotách, ktorými sa riadi spoločnosť a je často podporovaný kultúrou popierania a mlčania.

Páchateľom domáceho násilia je spravidla osoba v mocenskom postavení a obeťou osoba závislá na páchateľovi. Toto postavenie je konštantné a nemenné, na rozdiel od bežných partnerských hádok a konfliktov obeť nikdy „nemá vo vzťahu navrch“. Obeťou domáceho násilia sa môže stať ktokoľvek, avšak existujú určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko a robia obeť mimoriadne zraniteľnou, ako sú
- pohlavie obete – ženy sú spravidla fyzicky slabšie, tehotenstvo a spoločné deti zvyšuje mieru závislosti na páchateľovi;
- závislosť od páchateľa – žena v domácnosti bez príjmu, dieťa, starší rodič alebo zdravotne postihnutý člen alebo členka rodiny;
- viacnásobné znevýhodnenie ako je etnicita, cudzinecký pôvod alebo imigrantský status.

  • Istanbulský dohovor by obmedzoval rodičov v slobodnej výchove detí, pretože odporúča zaradiť do vzdelávania rodovú rovnosť.

Pri čl. 14 o výchove a vzdelávaní, ktorý vadí odporcom dohovoru, ide o začlenenie „problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí.“ Toto je už dnes súčasťou osnov a napr. aj Školského zákona, ale aj iných ľudsko-právnych dohovorov ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktoré SR už dávno ratifikovala. Istanbulský dohovor teda neprináša v tejto oblasti nič nové, čo by sme už nemali zavedené.

Navyše, dikcia tohto článku dáva štátu veľký priestor na kultúrne primeranú implementáciu, keďže hovorí “Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.” Rodičia majú právo vychovávať deti v súlade so svojím náboženským a filozofickým presvedčením a na tom Dohovor nič nemení. Rovnako ako na možnosti navštevovať náboženskú výchovu, ktorá je na našich školách garantovaná.

  • Európska únia vypiekla s členskými štátmi, keď presadila Istanbulský dohovor poza chrbty členských štátov.

Rozhodovanie v Európskej únii sa riadi komplexným, ale transparentným spôsobom, ktorý je popísaný v tzv. Lisabonskej zmluve (Zmluva o fungovaní Európskej únie). Rada EÚ, zložená z ministrov členských štátov, je dôležitým rozhodovacím orgánom EÚ, rokuje o nových právnych predpisoch EÚ a prijíma ich, v prípade potreby ich upravuje a koordinuje politiky. Rada vo väčšine prípadov rozhoduje spolu s Európskym parlamentom v rámci riadneho legislatívneho postupu, ktorý sa označuje aj ako „spolurozhodovací postup“. Pri každom čítaní návrh prechádza v Rade troma úrovňami:
• pracovná skupina
• Výbor stálych predstaviteľov (Coreper)
• Rada (v jednom z jej zložení)

Tým je zaistené, že sa vykoná odborná kontrola návrhu na úrovni pracovnej skupiny a zabezpečí sa politická zodpovednosť na úrovni ministrov, ako aj kontrola zo strany veľvyslancov vo Výbore stálych predstaviteľov, u ktorých sa odborné znalosti spájajú s politickými úvahami.
Ak sa Coreperu podarilo rokovania o návrhu ukončiť a dosiahnuť zhodu, návrh sa do programu zasadnutia Rady zapíše ako bod A, čo znamená, že by mal byť prijatý bez diskusie. Spravidla sa na programe zasadnutia Rady uvádzajú ako body A približne dve tretiny položiek, pričom často nesúvisia s náplňou danej formácie Rady. Rokovanie o týchto položkách sa však môže znovu otvoriť, ak o to požiada jeden alebo viac členských štátov. Keďže Rada predstavuje jeden právny subjekt, ktorékoľvek z jej 10 zložení môže prijať aj akt Rady, ktorý patrí do pôsobnosti iného zloženia.

Takýmto spôsobom bol prerokovaný aj Istanbulský dohovor, ktorý najskôr prešiel rokovaním 9 tematických pracovných skupín FREMP, DROIPEN, COCON, COHOM, COPEN, EDUC, MIGR, SOC a ANTIDISCRIM. Po dosiahnutí zhody v týchto skupinách bol následne schválený Výborom stálych predstaviteľov 26.4.2017 a predložený na rokovanie Rady EÚ ako bod A, teda o ktorom už bola ukončená diskusia.

Kvôli symbolickému termínu 11.mája, t.j. deň, kedy bol Istanbulský dohovor podpísaný v roku 2011, bol návrh predložený na rokovanie tej formácie Rady, ktorá v daný deň zasadala, a to Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov, ktorá daný návrh schválila. Mimochodom, v ten deň mala táto formácia rady na schválenie celkom 25 obdobných nelegislatívnych bodov A, ako i 5 legislatívnych bodov A, napr. k auditu alebo k bezvízovému styku s Ukrajinou, teda oblastí, ktoré nespadajú pod rybolov a poľnohospodárstvo. Následne po Rade schválil pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru aj Európsky parlament, a to 13. júna 2017 s veľkou väčšinou 489 hlasov za, 114 proti a 69 zdržaní. Následne podpísala v mene Európskej únie pristúpenie k Dohovoru eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Rozhodovanie o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru bolo urobené štandardným a transparentným spôsobom a ktokoľvek tvrdí niečo iné a vyslovuje konšpiračné teórie, zavádza verejnosť a spochybňuje demokratické inštitúcie a postupy Európskej únie.

Viac informácií  o spôsobe rozhodovania v Rade EÚ tu.

  • Odporcovia dohovoru sú odborníci v oblasti sociálnych služieb a poskytujú pomoc a podporu obetiam domáceho násilia.

Istanbulský dohovor a jeho ratifikáciu podporujú s výnimkou cirkevných všetky organizácie venujúce sa špecificky ochrane žien pred násilím a ľudským právam žien, a to prostredníctvom viacerých verejných výziev a mediálnych kampaní. Medzi najvýraznejšie z nich patria Aliancia žien Slovenska, MyMamy, Fenestra, Možnosť voľby, Pomoc rodine, Kotva, Žena v tiesni, Hana, Progresfem, Aspekt, EsFem, Amnesty International Slovensko, Liga za ľudské práva, Poradňa pre občianske a ľudské a práva, Občan, demokracia a zodpovednosť; Ženská sieť HEPY; Únia rómskych materských centier, Ženské kruhy a ďalšie. Rôzne organizácie uskutočňujú aktivity na podporu ratifikácie Dohovoru, avšak nemajú k dispozícii takú silnú štruktúru ako jeho odporcovia. Ženské organizácie sa totiž v prvom rade venujú reálnej pomoci a poradenstvu ženám zažívajúcim násilie a preto nemajú čas ani financie na obdobné verejné vystúpenia ako odporcovia Dohovoru.

  • Odporcovia Dohovoru tvrdia, že už dnes nedostávajú granty len preto, že nesúhlasia s mnohými rodovými resp. genderovými pojmami či nepíšu do svojich projektov pojmy ako “rodovo podmienené násilie” a podobne.

Každý donor si stanovuje vlastné podmienky, za akých chce podporiť projekty. Ak odporcovia hovoria o Nórskom finančnom mechanizme, Nórske kráľovstvo má veľmi jasne zadefinované ľudsko-právne princípy a východiská za ktorých udeľuje grantovú podporu a v prvom rade má záujem podporovať ženské mimovládne organizácie. V rámci Nórskeho finančného mechanizmu je jedným z partnerov Rada Európy a preto z neho principiálne nie sú podporované organizácie, ktoré konajú kroky proti ratifikácii Istanbulskému dohovoru. Mimochodom, už vo výzve bolo jasne pomenované, že projekty majú byť založené na štandardoch Rady Európy a princípoch Istanbulského dohovoru. Zostáva preto otázkou, prečo sa organizácie nesúhlasiace s Istanbulským dohovorom vôbec do takejto výzvy zapojili. Iné dotačné mechanizmy nie sú takto podmienené.

Navyše potrebujeme za dôležité uviesť, že cirkevné organizácie ako Katolícka charita dostávajú priame príspevky zo štátneho rozpočtu zo zákona, na ktoré iné organizácie nemajú nárok. Napr. Katolícka charita dostala v roku 2016 prostredníctvom Ministerstva kultúry príspevok vo výške 2 337 848 EU, čo je viac ako všetky organizácie pomáhajúce obetiam domáceho násilia dokopy (pozri str. 85 tu). Okrem toho dostáva Katolícka charita ako poskytovateľ sociálnych služieb príspevky a granty z rôznych dotačných schém určených na tieto účely.

Na záver chceme uviesť, že snahy o stiahnutie podpisu pod Istanbulským dohovorom stavajú Slovenskú republiku do pozície krajiny, ktorá nerešpektuje nielen medzinárodné zmluvy a záväzky, ale ľudské práva ako také. Pripomíname, že agenda ľudských práv, rodovej rovnosti a násilia na ženách nie je pre Slovensko vôbec nová a minimálne od vstupu do Európskej únie sa uplatňuje vo všetkých politikách a opatreniach, čo je v prospech všetkých občanov a občianok našej krajiny.

 

Autorka: Oľga Pietruchová, riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Zastavme násilie je blog Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC). Hlavným poslaním KMC je predchádzať a znižovať násilie na ženách a domáce násilie prostredníctvom komplexnej celoštátnej politiky. Chceme sa s vami podeliť o zaujímavé informácie, inšpiratívne rozhovory a blogy. Zároveň vám chceme sprostredkovať, aké aktivity realizujeme a ako sa nám darí v prevencii násilia.

Blogy

|