Ja nie som odlišný. To len vy ste všetci príliš rovnakí

Vo filme sledujeme život piatich výnimočných detí. Všetky sú neobyčajne talentované a inteligentné. Rozprávajú cudzími jazykmi, sú sčítané. Denis je klavírny virtuóz, miluje Malého princa, v bežnej reči používa latinčinu a spieva árie v taliančine. Majda zas neznáša samú seba a celý svet, píše depresívne texty a rapuje. Nebojí sa povedať čokoľvek a z jej veršov mrazí a neraz koketuje so smrťou. Lukáš je roztomilý mudrlant, miluje filmovanie, píše vlastné scenáre, venuje sa fotografii a grafike – navrhol vizuál aj na tento dokumentárny film.

Lukáš sa snaží publiku predstaviť, ako sa cíti a vníma autista. Rukami si pritom zakrýva oči a ústa. Symbolizuje tým, že autistickí ľudia sú často zahltení zmyslovými vnemami, no zároveň nechcú na svet reagovať. Lukáš má neotrasiteľne spravodlivý pohľad na svet, na nič sa nehrá. Marjam prekrásne kreslí, v angličtine rozpráva a hrá svoje príbehy a o vílach či krištáľových poníkoch vie úplne všetko. Ostatne, ako ktorékoľvek dievča v jej veku. Pri pohľade do jej obrovských očí máme pocit, že sama je rozprávkovou postavou.

Jej braček Ahmed je veľmi priateľský, rozumie sa vesmíru a filozofuje o čase a keď ide spať, dá dobrú noc každému z rodiny a všetkému na svete a vo vesmíre. Deti dávajú najavo svoje pocity bez príkras a bez zábran. Na okolitý svet pritom môžu pôsobiť rozpačitým dojmom a sú preň veľmi ťažko pochopiteľné.

Autor snímky nehodnotí, nevysvetľuje, necháva deti, aby uviedli diváka do svojho normálneho sveta samy. Akurát na začiatku necháva rozprávať o autizme Michala Roškaňuka, ktorý má autizmus sám diagnostikovaný a zároveň pracuje s deťmi s Aspergerovým syndrómom.

Odkazuje rodičom, že dieťa, ktoré majú doma, je výnimočná bytosť, netreba ho ľutovať, pretože ono samo netrpí tým, že je autista. Trpí tým, že je neurodiverzné a svet je zariadený len pre neurotypické osoby. Majda to trafila celkom presne: „Som postihnutá voči spoločnosti, spoločnosť je postihnutá voči mne. Sme si navzájom postihnutí.“

Väčšinová spoločnosť nemá často žiadne skúsenosti s aspíkmi, ako sa nežne nazývajú deti vo filme. Pri náhodnom stretnutí si akurát myslia, že aspíci sú jednoducho blázni. Mama štyroch detí sa stretla so zarážajúcim tvrdením lekárky, ktorá sa jej snažila nahovoriť, že príčinou zdravotných problémov jej detí je ich zmiešaná krv. Je polovičná Sudánka a otec detí pochádza z Dagestanu.

Dokumentárny film stiera rozdiely medzi tým, čo je považované za normálne a čo je už osobité videnie sveta. Ukazuje Aspergera nielen ako lekársku diagnózu, ale aj bežné vnímanie spôsobu života. Príďte s otvoreným srdcom nazrieť do normálneho sveta detí s autizmom. Pochopíte, prečo sa chcú vrátiť späť na svoju planétu či vrátiť do svojej doby. „Ja nie som odlišný. To len vy ste všetci príliš rovnakí.“

Martina Jarolínová
www.jedensvet.sk