Denník N

Ja … že najrýchlejším kúrením bolo okamžité vetranie …

On … „A ako silné je to pálené?“ spýtal sa ma všetečne …

Stretol som vo štvrtok popoludní Igora, inak dobromyseľného a duchaplného suseda,

že či dobre bolo cez víkend na Záhorí, zvlášť bol zvedavý, že ako dopadla práve sobota,

lebo vedel, že v sobotu mal som ísť do Borského Mikuláša, do pestovateľskej pálenice,

pokúsiť sa o vypálenie ďalšej ´domácej medecíny´, tentokrát jabúčkovej hroznovice.

A ja, že áno, podarila sa až nečakane dobre, čo kvality (chute, vône) i výťažku sa týka,

akurátže vonku boli plus štyri stupne a na chalupe mínus štyri, že zima vskutku bola krutá,

teplotná inverzia ako už dávno nie a že najrýchlejším kúrením isto bolo okamžité vetranie.

Igor vždy, keď bavíme sa o Záhorí, najmä o obľúbenom Smolinskom, počúva ma veľmi pozorne.

A navyše, je stavebný inžinier … „Úha, koľko? Až mínus štyri?! … A ako silné je to pálené?“

Máličko cez päťdesiatjeden, že taký tvorivý potenciál páleník nameral, odpovedal som vážne.

Sused sa hĺbavo zamyslel: „Hmm, nad päťdesiatjeden?! Tak to si, podľa mňa, vôbec nemrzol!“

„Veď mínus štyri plus päťdesiatjeden je v priemere, ak sa nemýlim, slušných dvadsaťtri a pol.“

20.01.2017

Obrázok z vlastných zdrojov

Teraz najčítanejšie