Ja … že najrýchlejším kúrením bolo okamžité vetranie …
On … „A ako silné je to pálené?“ spýtal sa ma všetečne …
Stretol som vo štvrtok popoludní Igora, inak dobromyseľného a duchaplného suseda,
že či dobre bolo cez víkend na Záhorí, zvlášť bol zvedavý, že ako dopadla práve sobota,
lebo vedel, že v sobotu mal som ísť do Borského Mikuláša, do pestovateľskej pálenice,
pokúsiť sa o vypálenie ďalšej ´domácej medecíny´, tentokrát jabúčkovej hroznovice.
A ja, že áno, podarila sa až nečakane dobre, čo kvality (chute, vône) i výťažku sa týka,
akurátže vonku boli plus štyri stupne a na chalupe mínus štyri, že zima vskutku bola krutá,
teplotná inverzia ako už dávno nie a že najrýchlejším kúrením isto bolo okamžité vetranie.
Igor vždy, keď bavíme sa o Záhorí, najmä o obľúbenom Smolinskom, počúva ma veľmi pozorne.
A navyše, je stavebný inžinier … „Úha, koľko? Až mínus štyri?! … A ako silné je to pálené?“
Máličko cez päťdesiatjeden, že taký tvorivý potenciál páleník nameral, odpovedal som vážne.
Sused sa hĺbavo zamyslel: „Hmm, nad päťdesiatjeden?! Tak to si, podľa mňa, vôbec nemrzol!“
„Veď mínus štyri plus päťdesiatjeden je v priemere, ak sa nemýlim, slušných dvadsaťtri a pol.“
20.01.2017
Obrázok z vlastných zdrojov