Jak se krotí tygr našich detí

Aby nedošlo k omylu – kniha Jak se krotí tygr vaše dieťa nezdiagnostikuje. Ani vám nedá stopercentne fungujúci recept, ako zvládať situácie, na ktoré nás, čoby budúcich rodičov, nikto nepripravoval. Čo tu ale nájdete sú veľmi priateľsky a pokojne vysvetlené možnosti, ako pristúpiť k deťom, ktorých správanie ste začali považovať za ťažko zvládnuteľné. A pomôže vám v tom tiger. Tiger je ten, kto nechce upratovať, rozhadzuje hračky, lieta po chodbách, zlostí doma aj v škole. Lenže potom sa na tigra všetci hnevajú a tiger tým pádom vystrája stále viac.

Čo mi bolo od začiatku sympatické je, že úlohu tigra v sebe nemá hľadať len dieťa, ale i rodič. Tiger, čiže naše temnejšie povahové stránky, totiž nedráždi len malých, ale i veľkých. Krok za krokom sa v každej kapitole naučíte tigra rozoznávať, spoznávať, komunikovať s ním, hovoriť o ňom alebo požiadať o pomoc. Dozviete sa tiež, že ADHD nie je nič, za čo by sa bolo treba hanbiť a v prestávkach medzi jednotlivými lekciami sa dočítate aj o konkrétnych príkladoch detí z praxe, pričom nie všetky deti bojujúce so svojimi tigrami mali ADHD. Pri niektorých išlo o poruchy učenia, nočné pomočovanie, nezvládnuté vzťahy v rodine a podobne.

Nepredstavujte si túto knihu ako príbeh alebo rozprávku s návrhmi riešení či ako jasný návod, ktorý bude pri dodržaní jednotlivých krokov fungovať. Jak se krotí tygr je skutočne len začiatkom. Kapitoly sú krátke a úlohy v nich vyzerajú nekomplikovane. Nemôžete však túto knihu dať deťom do rúk s tým, že si tam prečítajú, ako majú zmeniť svoje správanie. Čítať by mali dieťa a jeho rodič spoločne, pričom dieťa by malo byť aspoň v predškolskom veku (ideálne od 7 – 8 rokov), inak tomu neporozumie. Mali by mať na to dostatok času, možno pero a papier a rodičia budú určite potrebovať konskú dávku trpezlivosti.

Autori, Kamila a Petr Kopsovi, sú v Českej republike známi ako tvorcovia tzv. Životných máp, na ktoré sa v knihe – dostupnej len v češtine, veľa a často odvolávajú, čím vlastne motivujú čitateľa, aby si ich metódu vyhľadal a aplikoval ju v praxi. Niekoľko kapitol pôsobí akoby mali otvorený koniec a pokiaľ ste v knihe identifikovali problémy, s ktorými bojujete, je viac než pravdepodobné, že metódu Životných máp vyhľadáte. Na ich stránke sa na vysvetlenie píše:

„Životní mapa je unikátní metoda, která dokáže analyzovat, objevit a definovat pojem osobního štěstí, odhalit skutečný stav, ve kterém se nacházíme. Umožní zbavit se starých zátěží, pochopit principy opakovaných chyb, kritické životní body, životní cíle, skutečné přínosy událostí a jevů. Velmi rychle a jednoduše nám ukáže souvztažnosti příčin a následků, proč a jak jsme se kde rozhodli. Dokáže odhalit podvědomé procesy, které omezují náš rozvoj. Její výhodou je, že pracuje s naším životním příběhem jako celkem, nikoliv pouze vybraným časovým úsekem.“

Túto metódu pritom používajú nielen pri práci s dospelými, ale i deťmi, pričom sľubujú rýchlu a účinnú pomoc ako aj diagnostiku celej škály problémov. Obaja sa označujú sa rýdzich praktikov, ani jeden z nich nie je vyštudovaný psychológ či psychoterapeut. Svoje závery vytvorili výlučne zo skúseností z praxe, zjednodušene povedané ide o akýsi detský koučing.

Osobne som mimoriadne obozretná pokiaľ ide o ponuku rýchlych riešení, najmä pri rôznych psychických poruchách a dvojnásobne to platí v prípade detí. Každý rodič s ADHD dieťaťom sa po istom čase chytá aj slamky a je to pochopiteľné. So Životnými mapami na Slovensku ešte nemáme veľké skúsenosti, manželia ich prídu predstaviť počas októbrového turné v známych kníhkupectvách, no na internete majú vypracovaný veľmi dobrý a lákavý marketing, v podstate o tejto metóde nenájdete negatívne správy či objektívnu štúdiu. Metóda sa však dá vopred celkom solídne naštudovať a nakoniec to bude len na rodičoch, či sa rozhodnú ju s deťmi aj absolvovať. Zrejme by jej mala predchádzať konzultácia so psychológom.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.