Denník N

Január praje detektívkam

Tri knižné tipy pre milovníkov detektívok

Keby existoval kalendár činností určený čitateľom kníh, resp. knihomoľom, tak by v ňom pre mesiac január bolo napísané:

Január je ideálnym mesiacom na upratanie si knižníc po veľkom vianočnom knižnom zbere. Zároveň je vhodné dočítať knižné resty z minulého roka, pooprašovať knižné záložky a pomaly sa pripravovať na nové výzvy a ďalšie sezónne knižné ovocie.

Odporúča sa začať zľahka, nielen čo sa týka investovania do kníh, ale aj žánrového výberu. Je dobré siahnuť po niečom oddychovom a vzhľadom na ešte stále dlhé januárové večery, je vhodným žánrom detektívka.

Možno nejakým imaginárnym kalendárom knihomoľa sa riadim aj ja sám, pretože v januári som skutočne pár večerov venoval aj detektívkam. Aby detektívka bola aj napriek napätiu a temnej atmosfére ešte oddychovou literatúrou, je nevyhnutné, aby sa čítala s ľahkosťou, ba priam, aby bola až zhltnutá na jeden šup.

Viac fantasy ako detektívka

201947_big O fantasy detektívke Řeky Londýna (Ben Aaronovitch) sa to celkom povedať nedá, hoci námet a samotný nápad je veľmi lákavý. Hlavným hrdinom je totižto mladý londýnsky policajt Peter Grant, ktorý je ešte len na začiatku svojej kariéry, no okrem obstojných encyklopedických znalostí z exaktných vied, dejín a umenia, disponuje aj určitými paranormálnymi schopnosťami.

Rozprávanie sa s duchmi je jednou z nich, čo mu tiež zabezpečí miesto v špeciálnom policajnom útvare s inšpektorom Nightingalom na čele. Jeho nový šéf je v skutočnosti čarodejník, špeciálny útvar pre boj s magickými javmi je v podstate iba dvojčlenný a z Petra Granta je tak skôr čarodejníkov učeň, ako policajný novic v skúšobnej dobe.

Dejiskom záhadných vrážd a násilia sú ulice Londýna, ktorý v knihe nie je len multikultúrnym mestom, ale aj metropolou obývanou mýtickými bytosťami, duchmi a riečnymi božstvami na vojnovom chodníčku. O knihe Řeky Londýna sa hovorí ako o jednom z najlepších románov desaťročia v štýle mestskej fantasy, no napriek tomu mne osobne k dosiahnutiu tohto dojmu prekážala hlavne rozvláčnosť textu a miestami až jeho úpadok do nudných polôh.

Toto je podľa mňa inak častý jav fantasy literatúry, hoci nie som jej znalec, ale po istých skúsenostiach vždy nadobudnem pocit, že autori uveria vo svoju výnimočnosť už v úvode vlastnej tvorby a od začiatku sklznú k snahám tvoriť série a ságy. Ono skutočne často platí, že menej je niekedy viac a v prípade textu s detektívnym sujetom to podľa mňa platí obzvlášť.

Autor podľa mňa nie celkom využil potenciál vlastného nápadu, ale na fanúšikov mestskej fantasy, napríklad na odrastených čitateľov Harryho Pottera, by to mohlo zafungovať.

Ben Aaronovitch: Řeky Londýna, Vydavateľstvo: Argo, 2015, Preklad: Milan Žáček

Detektívka s historickou kulisou

marek_krajewski_charonove_cislaOmnoho lepšou detektívkou je preto kniha Mareka Krajewského – Cháronove čísla. Je z jeho novej série z medzivojnového Ľvova, kam sa autor rozprávačsky presunul z poľského mesta Vroclav (Breslau – nemecký názov). Kým hlavnou postavou jeho séria Breslau bol detektív Eberhard Mock, ľvovské prípady uvádzajú na scénu policajného komisára Edwarda Popielského.

Popielski je inak veľmi zaujímavá postava. Vzdelanec – vyvrheľ, no s bohatou minulosťou. Má za sebou strašnú smrť rodičov, skúsenosť s prvou svetovou vojnou a aj smrť manželky pri pôrode. Svoje svedomie zaťažil nadmerným pitím alkoholu, neresťami a dvakrát aj pohlavnou chorobou. Musel opustiť univerzitu, vyhodili ho z polície. Príjem mu na istý čas zabezpečuje len doučovanie matematiky a latinčiny, pričom v tejto časti vystupuje skôr ako súkromný detektív.

Okrem toho je plešatý, má dvojitú bradu, štyridsaťštyri rokov a jedno dieťa. Keďže trpí epileptickými záchvatmi, ktoré mu spôsobuje hlavne denné svetlo, už dávnejšie sa musel vzdať sľubnej akademickej kariéry filológa. Každodenne musí nosiť tmavé okuliare, a tak akosi prirodzene prešiel najmä na večerno-nočné aktivity.

Tma pre neho nie je prekážkou. Väčšina zločinov sa deje tiež pod rúškom noci a aj samotné podsvetie je pre detektíva s neresťami v nočných hodinách otvorenejšie. Okrem toho je devízou Edwarda Popielského jeho akademické vzdelanie, ktoré v plnej sile využíva aj v prípade riešenia vrážd, v ktorých hrajú hlavnú úlohu hebrejské nápisy a záhadné čísla.

V meste s multi-etnickým zložením to po takto okorenených vraždách samozrejme vrie. Do temnej témy autor výborne zakomponoval aj historický kontext. A to nielen kulisy historického mesta Ľvov na konci 20. rokov 20. storočia, ale aj určité politické odkazy na historické skúsenosti s poľským a aj ukrajinským antisemitizmom.

Marek Krajewski : Cháronove čísla, Vydavateľstvo: Premedia, 2015, Preklad: Tomáš Horváth

Overená klasika, ktorá funguje

Fossum_Nevesta_prebal.inddSkvostnou detektívkou klasického strihu je však Indická nevesta (Karin Fossum). Je to klasika skoro christieovského razenia. V ére prekombinovaných, hypernásilných a temných detektívok až skoro výnimka, aj napriek tomu, že tiež pochádza zo severu.

Indická nevesta je napínavá detektívka a zároveň román s nádychom romantiky. Autorka si vystačila s jednou vraždou a niekoľkými podozrivými. Kostrou jej rozprávania je hlavne psychológia postáv, čo je mimochodom typické pre celú sériu s inšpektorom Sejerom.

Aj preto je Karin Fossum označovaná ako kráľovná nórskej detektívky. Konkrétne za túto knihu získala prestížnu sošku Brageho, Golden Dagger Award a LA Times Book Award, čím sa jej tiež podarilo podmaniť si pre Európanov ťažko dosiahnuteľný americký knižný trh.

Dej románu Indická nevesta sa odohráva v Elvestade, malej nórskej dedine, kde sa kolegovia Konrad Sejer a Jacob Skarre púšťajú do vyšetrovania výnimočne brutálnej vraždy. Ešte predtým však text tvorí akési päťdesiatstranové intro, v ktorom sa čitateľ dozvedá nielen o osadenstve obce, ale je mu tiež predstavený romantický príbeh staršieho muža Gundera a jeho mladšej indickej nevesty Púny Bai.

Ich spoločný život im však nie je súdený. Akoby malú, nudnú a zároveň idylickú nórsku obec začalo okupovať zrazu niečo zlé. Všetkých obyvateľov to vytrhlo z ich každodenného rytmu. Vyvolalo to rozruch a zároveň zasialo do ich domovov strach. Dedina sa stane miestom brutálnej vraždy, obeťou je práve Gunderova nevesta, ktorá v novej vlasti prežila len pár hodín.

Pre idylickosť a pokojnosť prostredia nie je zarážajúca len samotná vražda, ale všetkých zaráža aj drzosť vraha. Ten zabíjal na lúke, len niekoľko metrov od cesty a od najbližšieho obývaného domu, pričom na domy ľudí ešte ani nepadla úplná tma. Vrah konal impulzívne, neočakávane, akoby ho v jednej chvíli ovládla zúrivosť a chuť ničiť.

Inšpektor Sejer pristupuje k vyšetrovaniu vraždy ako kriminalista zo starej školy. V prvom rade sa veľa pýta a počúva. Je vraždou zaskočený, ale zároveň presvedčený, že vrah tak konal úplne po prvýkrát. Preto predpokladá, že aj samotného vraha jeho čin vydesí, čo ho nakoniec prezradí v prostredí blízkych a priateľov, hoci často hrozí, že práve rodina sa bude snažiť podozrenia prekryť . Podozriví sú viacerí a každému sa ujde Sejerova spoločnosť.

K rozuzleniu príde, ale napriek tomu autorka ponechala otvorené dvierka pre pochybnosti, pričom zaujímavá je aj jej hra s fenoménom náhody, keďže až priveľa takých náhod prekliesnilo cestu už spomínanému zlu. Občas na sociálnych sieťach narazím na mierne kritické hlasy namierené voči tejto nórskej autorke, pričom podotýkam, že väčšinou sú jej romány hodnotené veľmi pozitívne.

Rozumiem však aj kritikom a chápem čo škrie ich čitateľské duše. Pri nálepke „severská krimi“ očakávajú veľa krvi a brutálne zamotanú zápletku. Karin Fossum je však iná. Je prozaickejšia, psychologickejšia a uveriteľnejšia ako väčšina jej žánrových kolegov a zo žánru vybočuje aj tým, že nemá potrebu hyperbolicky odvádzať čitateľa od podstaty.

Karin Fossum: Indická nevesta, Vydavateľstvo: Premedia, 2016, Preklad: Zuzana Demjánová

Teraz najčítanejšie